KOŠICE. Konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO včera na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodla o zápise slovenských a ukrajinských bukových pralesov vo Východných Karpatoch do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva. Pralesy Havešová, Stužica a Rožok v Národnom parku Poloniny a Kyjovský prales v pohorí Vihorlat sa ocitli v spoločnosti takých prírodných klenotov, ako sú Yelowstonský národný park a Grand Canyon v USA, Sagarmatha v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.
Ministerstvo životného prostredia je nadšené, ochranári majú obavy o ich budúcnosť.
Svetový unikát
Pralesy na východnom Slovensku patria zachovanou flórou a faunou k svetovým unikátom. Pôvodný prírodný les s tristoročnými jedľami a bukmi spolu s jedinečnými predstaviteľmi živočíšnej ríše vytvárajú nedotknuté zelené ostrovy, aké dnes už de facto nikde na Zemi nejestvujú.
Úspech je o to cennejší, že do finále schvaľovacieho konania svetového prírodného dedičstva sa zo 183 štátov dostali úspešné nominácie len piatich, okrem Slovenska ešte z Číny, Kórey, Španielska (z Kanárskych ostrovov) a Madagaskaru. Výbor neschválil napríklad nomináciu známeho talianskeho pohoria Dolomity.
Ide o druhú lokalitu svetového prírodného dedičstva na Slovensku, ktorej nominácia sa pripravovala sedem rokov v gescii ministerstva životného prostredia v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene.
Podľa hovorcu ministerstva Petra Višvádera významný úspech Slovenska je „výsledkom vysokej úrovne práce Štátnej ochrany prírody SR a Ministerstva životného prostredia SR“.
Ochranári sú skeptickí
Neodškriepiteľnú zásluhu na zachovaní pôvodného charakteru prirodzených lesných porastov na východnom Slovensku má Lesoochranárske zoskupenie VLK z Tulčíka (okres Prešov).
Vďaka niekoľkoročnej iniciatíve ochranárov sa podarilo rozšíriť Kyjovský prales, ktorý včera zapísali do Zoznamu svetového dedičstva, z pôvodných 53 hektárov na súčasných 400. Koncom minulého mesiaca slávnostne osadili na jeho okraji informačnú tabuľu.
„Mám skôr pocit, že pralesy sa podarilo dostať do svetového zoznamu napriek stavu ochrany životného prostredia na Slovensku. Nebyť ochoty a ústretovosti ministerstva obrany, pod ktoré časť lesov v pohorí Vihorlat patria, asi by sa nám to nepodarilo,“ zdôraznil šéf lesoochranárov Juraj Lukáč.
Zápisom sa nič nekončí
Podľa Lukáča zápisom pralesov do zoznamu UNESCA sa nič nekončí. Novela zákona o ochrane prírody, ktorú schválil parlament začiatkom tohto týždňa, ich existenciu, paradoxne, ohrozuje.
„Zákon v tejto podobe lesníkom umožní ťažiť drevo aj na najprísnejšie chránených územiach. Takže na mieste ministerstva životného prostredia by som radšej tíško mlčal,“ dodal Lukáč.
Podľa jeho názoru ani zápis do prestížneho zoznamu negarantuje zachovanie pralesov pre ďalšie generácie. „V zozname boli aj sochy budhu v Afganistane. Taliban ich vyhodil do vzduchu.“
esoochranári sú rozhodnutí pokračovať v skupovaní cenných území formou verejných zbierok. „Naším cieľom je vyhlasovať ďalšie súkromné rezervácie. Len tak môžeme zabrániť ďalšej devastácii lesov. Pred ochranou prírody má totiž u nás stále prednosť obchod s drevom.“
Prírodné pamiatky
Pôvodné karpatské bukové lesy na území Slovenska a Ukrajiny.
Národný park Teide v Španielsku.
Zmiešaná prírodná a kultúrna pamiatka.
Ekosystém a pozostatky kultúrnej krajiny Lopé – Okanda v Gabune.
Kultúrne pamiatky.
Richtersveldská kultúrna a botanická krajina v Južnej Afrike.
Twyfelfontein v Namíbii.
Kaiping Diaolou a dediny v Číne.
Archeologické mesto Samarra v Iraku.
V zozname kultúrneho svetového dedičstva sú:
Banská Štiavnica s technickými pamiatkami v okolí.
Spišský hrad.
Vlkolínec.
Historické centrum Bardejova.
V zozname prírodného dedičstva sú:
Bukové pralesy ( východné Karpaty, spolu s Ukrajinou).
Jaskyne Slovenského krasu (Domica a ďalšie).
Dobšinská ľadová jaskyňa.
Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Nominované sú :
Historické centrum Levoče.
Drevené kostolíky na východnom Slovensku.
Protiturecká pevnosť v Komárne.
Gejzír v Herľanoch.
Tokajská vinohradnícka oblasť.
Fujara ako nehmotné dedičstvo ľudstva.