Nepriateľ Litvy je aj naším nepriateľom

Až návšteva Litvy najlepšie umožní pochopiť jej túžbu nikdy viac nebyť objektom veľmocenských ambícií.

návšteva Litvy najlepšie umožní pochopiť jej túžbu nikdy viac nebyť objektom veľmocenských ambícií.

Vo Vilniuse som raz už bol, pred takmer štyridsiatimi rokmi. Pravda, len na stanici, pri prejazde vlakom z Varšavy do bývalého Leningradu, no dodnes si v pamäti uchovávam vzrušenie, s akým som počas dvadsaťminútovej zastávky sledoval ošarpanú staničnú budovu a neskôr sivú siluetu všedného sovietskeho mesta.

Vykúkal som z okna vlaku a zo všetkých síl sa usiloval vcítiť do jeho atmosféry. Vilnius je totiž pre človeka, ktorý má blízko k poľskej hudbe, literatúre, scénickému umeniu a vôbec k histórii, mestom sui generis (rovnako celá Litva), miestom, ktoré v priebehu posledných dvoch storočí brutálne prevalcovali dejiny a spôsobili mu popri fyzických škodách a psychických ranách i vážny, priam osobnostný problém straty identity.

Poľský a litovský fenomén

Stigma nájazdov a presunov moci urobila svoje: kde sa v miestnej kultúre končí poľský fenomén a začína sa litovský či naopak? Je Mickiewicz, ktorého noha nikdy nevstúpila na územie dnešného Poľska, básnikom poľským a či vari majú naňho čiastočne nárok aj Litovčania? A čo litovskí rodáci Czeslaw Milosz, Jerzy Giedroyc? Čo Moniuszko, otec poľskej národnej opery? Čo skladateľ Čiurlionis? A na dôvažok, čo s desaťročiami sovietskej nadvlády nad mestom i krajinou, ktoré ju výdatne rusifikovali?

Tabule, to je moje

Nech mi čitateľ odpustí, v úsilí nájsť odpoveď na tieto naliehavé otázky, vplával som do dnešného Vilniusu poľahky, zdanlivo bez predsudkov, no stále opantaný svojou fixnou ideou. Pamätné tabule, to je moje. Bez nich by som sa sotva dozvedel, že Romain Gary, slávny francúzsky spisovateľ, pochádzal z litovskej metropoly, tu prežil detstvo a bol pôvodom Litovčan (vlastne Litvak, teda domorodec židovského pôvodu).

Stendhal, pravda, Litovčanom nebol, no v meste sa ocitol ako sprievodca napoleonskej armády pri jej hanebnom ústupe po prehratom ruskom ťažení. A pamätné tabule či sochy venované národným dejateľom, politikom, príslušníkom armády a významným litovským umelcom – tie vari pochádzajú ešte zo sovietskej éry?

„Kdeže,“ smeje sa Jonas Bruveris, profesor estetiky na vilniuskej univerzite, môj obetavý miestny sprievodca, „všetky sa inštalovali až po vyhlásení štátnej nezávislosti, predtým takto uctievali len superrežimistov.“ Jonas pôsobil začiatkom 80. rokov ako lektor estetiky na bratislavskej filozofickej fakulte; svoje prednášky začínal v ruštine, no už po niekoľkých týždňoch prešiel do plynulej slovenčiny a túto sympatickú jazykovú znalosť si dodnes uchoval. Chce mi teda môj priateľ naznačiť, že krajina sa do samostatnosti prevtelila ako vták Fénix a vyhladila všetky svoje sovietske jazvy? Chodil som krížom-krážom po uliciach, nazeral som do dvorov a zákutí, vyliezol na kopec k obnovenému súsošiu Troch krížov, vyviezol sa lanovkou ku Gediminasovej veži, vošiel takmer do každého zo štyridsiatich nádherných mestských chrámov (za sovietov ich bolo funkčných len osem), pozrel som si rozsiahly, pamiatkovo úchvatný univerzitný komplex, opakovane sa špacíroval pešou zónou Pilies, lemovanou malebnými kaviarničkami, kvalitnými reštauráciami, a hlavne vkusne a citlivo zreštaurovanou barokovou architektúrou.

Prešiel som sa tiež cintorínom Rasos, kde je pochované Pilsudského srdce - skrátka, celé hodiny som sa túlal po meste v morbídnej snahe nájsť stopy po mocipánoch, ktorí tento nádherný kúsok zeme päťdesiat rokov gniavili. Neúspešne – ak nerátam zopár nepodarených socrealistických sôch, s ktorými si domáci stále nevedia čo počať, po sovietskej ére tu zostali vari len poklopy na kanáloch s nápisom Litovskaja SSR.

Dnešný Vilnius má vôňu, chuť, pôvab, alebo ak chcete charakter ktorejkoľvek z metropol štátov Európskej únie, pohybujú sa tu príjemní, vzdelaní a jazykovo disponovaní mladí ľudia, služby a obchodná sieť fungujú kvalitne a bezproblémovo.

Idylický obraz mesta razom potemnie, keď človek vstúpi do Múzea KGB v blízkosti Gediminasovho prospektu. Odrazu sme ponorení do minulosti až po uši. Pompézna budova zo začiatku 20. storočia sa na dlhé desaťročia stala sídlom sovietskej tajnej polície a jej domácich prisluhovačov. Jej priečelie lemujú masívne kamenné kvádre a do každého z nich je vytesané meno umučenej obete z radov obyvateľstva, s dátumom narodenia i úmrtia.

Pamätníky obetiam

Sú ich stovky, takmer všetky obete prišli o život v rokoch 1945 až 1947 v podzemných kobkách tohto hrôzostrašného domu, ich rodiny ožobračili, znásilnili a deportovali. Pamätník pred vchodom do múzea, navŕšený z veľkých sibírskych žulových balvanov do tvaru ihlanu, pripomína martýrium desaťtisícov, čo sa nevrátili.

Druhý pamätník, stojaci obďaleč, štíhly a hladko obrúsený, mali pôvodne vztýčiť v Jakutsku, no ruské orgány svoj súhlas s jeho inštalovaním odvolali. Expozícia podrobne mapuje dejiny Litvy po septembri 1939, keď Červená armáda obsadila východné Poľsko a odovzdala Vilnius pod litovskú správu, aby ho už v júni 1940 neľútostne pohltila i s celou krajinou.

Mapka ukazuje miesto, kde bosý litovský prezident Antonas Smetona na úteku prekročil zelenú litovsko-nemeckú hranicu, aby tak znemožnil sovietom ústavne prevziať právomoci v republike. Neskôr sa ukázalo, že to bol múdry štátnický krok, jeho pobaltskí kolegovia emigrovať odmietli, moc zákonným spôsobom odovzdali a onedlho na to sa ocitli vo väzení, neskôr v deportácii. Svedectvá teroru na okupovanom území, brutálne potláčanie akýchkoľvek národných prejavov, masové po­pravy vlastencov. Kto z nás vedel, že ozbrojený odpor proti sovietskej moci na Litve pretrval až do polovice 50. rokov, že jeho aktérom neboli amatéri, ale takmer tridsaťtisícová, dobre zorganizovaná armáda s pevným vojenským velením, zakopaná v bunkroch hlboko v le­soch, ktorá spôsobovala okupantom citeľné straty?

Odpor ustal, až keď sa v roku 1955 podarilo dolapiť generála Jonasa Žemaitisa, hlavného veliteľa armády (popravili ho o rok neskôr v Moskve).

Posledné sovietske tanky

Jonas mi ešte ukáže kamenné hranoly pred parlamentom, osadené na miestach, kde Litovci v rokoch 1990 a 1991 opakovane zabránili sovietskym vojakom obsadiť budovu svojho zastupiteľského zboru. Odtiaľ sa vyvezieme k televíznej veži pozrieť si ďalší memoriálny bod novodobej histórie mladého štátu. V januári 1991 tu sovietske tanky urobili posledný pokus zvrátiť situáciu, tisíce obyvateľov sa im postavili do cesty a trinásti mladí ľudia na to doplatili životom.

Po tejto exkurzii do minulosti sa ľahšie chápe averzia, ktorú občania krajiny pociťujú voči svojim susedom sprava i zľava, a ich túžba nikdy viac nebyť objektom veľmocenských ambícií. Pri prechádzke hlavným námestím mi padol pohľad na veľkú kovovú tabuľu, umiestnenú na priečelí mestskej radnice, na ktorej sú tieto slová: „Ktokoľvek by si zvolil Litvu za nepriateľa, stal by sa zároveň nepriateľom Spojených štátov amerických“. Je to citát z prejavu Georgea W. Busha, ktorý predniesol pri návšteve Litvy v roku 2002. Som si takmer istý, že je to jediné miesto, kde sú slová súčasného amerického prezidenta na večné veky vyryté do kameňa.

Ráno 14. júna, v deň môjho odchodu, hlahol zvonov pripomína smutnú udalosť – 67. výročie okupácie krajiny a 66. výročie prvých masových deportácií. Deň smútku má už len symbolickú hodnotu, Vilnius sa prebúdza do všedného pracovného dňa. Je za vodou.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 18 669
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 946
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 513
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 2 041
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 592
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 503
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 493
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 414
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 288
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 271