SME
Nedeľa, 26. jún, 2022 | Meniny má Adriána

Nepriateľ Litvy je aj naším nepriateľom

Až návšteva Litvy najlepšie umožní pochopiť jej túžbu nikdy viac nebyť objektom veľmocenských ambícií.

návšteva Litvy najlepšie umožní pochopiť jej túžbu nikdy viac nebyť objektom veľmocenských ambícií.

Vo Vilniuse som raz už bol, pred takmer štyridsiatimi rokmi. Pravda, len na stanici, pri prejazde vlakom z Varšavy do bývalého Leningradu, no dodnes si v pamäti uchovávam vzrušenie, s akým som počas dvadsaťminútovej zastávky sledoval ošarpanú staničnú budovu a neskôr sivú siluetu všedného sovietskeho mesta.

Vykúkal som z okna vlaku a zo všetkých síl sa usiloval vcítiť do jeho atmosféry. Vilnius je totiž pre človeka, ktorý má blízko k poľskej hudbe, literatúre, scénickému umeniu a vôbec k histórii, mestom sui generis (rovnako celá Litva), miestom, ktoré v priebehu posledných dvoch storočí brutálne prevalcovali dejiny a spôsobili mu popri fyzických škodách a psychických ranách i vážny, priam osobnostný problém straty identity.

SkryťVypnúť reklamu

Poľský a litovský fenomén

Stigma nájazdov a presunov moci urobila svoje: kde sa v miestnej kultúre končí poľský fenomén a začína sa litovský či naopak? Je Mickiewicz, ktorého noha nikdy nevstúpila na územie dnešného Poľska, básnikom poľským a či vari majú naňho čiastočne nárok aj Litovčania? A čo litovskí rodáci Czeslaw Milosz, Jerzy Giedroyc? Čo Moniuszko, otec poľskej národnej opery? Čo skladateľ Čiurlionis? A na dôvažok, čo s desaťročiami sovietskej nadvlády nad mestom i krajinou, ktoré ju výdatne rusifikovali?

Tabule, to je moje

Nech mi čitateľ odpustí, v úsilí nájsť odpoveď na tieto naliehavé otázky, vplával som do dnešného Vilniusu poľahky, zdanlivo bez predsudkov, no stále opantaný svojou fixnou ideou. Pamätné tabule, to je moje. Bez nich by som sa sotva dozvedel, že Romain Gary, slávny francúzsky spisovateľ, pochádzal z litovskej metropoly, tu prežil detstvo a bol pôvodom Litovčan (vlastne Litvak, teda domorodec židovského pôvodu).

SkryťVypnúť reklamu

Stendhal, pravda, Litovčanom nebol, no v meste sa ocitol ako sprievodca napoleonskej armády pri jej hanebnom ústupe po prehratom ruskom ťažení. A pamätné tabule či sochy venované národným dejateľom, politikom, príslušníkom armády a významným litovským umelcom – tie vari pochádzajú ešte zo sovietskej éry?

„Kdeže,“ smeje sa Jonas Bruveris, profesor estetiky na vilniuskej univerzite, môj obetavý miestny sprievodca, „všetky sa inštalovali až po vyhlásení štátnej nezávislosti, predtým takto uctievali len superrežimistov.“ Jonas pôsobil začiatkom 80. rokov ako lektor estetiky na bratislavskej filozofickej fakulte; svoje prednášky začínal v ruštine, no už po niekoľkých týždňoch prešiel do plynulej slovenčiny a túto sympatickú jazykovú znalosť si dodnes uchoval. Chce mi teda môj priateľ naznačiť, že krajina sa do samostatnosti prevtelila ako vták Fénix a vyhladila všetky svoje sovietske jazvy? Chodil som krížom-krážom po uliciach, nazeral som do dvorov a zákutí, vyliezol na kopec k obnovenému súsošiu Troch krížov, vyviezol sa lanovkou ku Gediminasovej veži, vošiel takmer do každého zo štyridsiatich nádherných mestských chrámov (za sovietov ich bolo funkčných len osem), pozrel som si rozsiahly, pamiatkovo úchvatný univerzitný komplex, opakovane sa špacíroval pešou zónou Pilies, lemovanou malebnými kaviarničkami, kvalitnými reštauráciami, a hlavne vkusne a citlivo zreštaurovanou barokovou architektúrou.

SkryťVypnúť reklamu

Prešiel som sa tiež cintorínom Rasos, kde je pochované Pilsudského srdce - skrátka, celé hodiny som sa túlal po meste v morbídnej snahe nájsť stopy po mocipánoch, ktorí tento nádherný kúsok zeme päťdesiat rokov gniavili. Neúspešne – ak nerátam zopár nepodarených socrealistických sôch, s ktorými si domáci stále nevedia čo počať, po sovietskej ére tu zostali vari len poklopy na kanáloch s nápisom Litovskaja SSR.

Dnešný Vilnius má vôňu, chuť, pôvab, alebo ak chcete charakter ktorejkoľvek z metropol štátov Európskej únie, pohybujú sa tu príjemní, vzdelaní a jazykovo disponovaní mladí ľudia, služby a obchodná sieť fungujú kvalitne a bezproblémovo.

Idylický obraz mesta razom potemnie, keď človek vstúpi do Múzea KGB v blízkosti Gediminasovho prospektu. Odrazu sme ponorení do minulosti až po uši. Pompézna budova zo začiatku 20. storočia sa na dlhé desaťročia stala sídlom sovietskej tajnej polície a jej domácich prisluhovačov. Jej priečelie lemujú masívne kamenné kvádre a do každého z nich je vytesané meno umučenej obete z radov obyvateľstva, s dátumom narodenia i úmrtia.

SkryťVypnúť reklamu

Pamätníky obetiam

Sú ich stovky, takmer všetky obete prišli o život v rokoch 1945 až 1947 v podzemných kobkách tohto hrôzostrašného domu, ich rodiny ožobračili, znásilnili a deportovali. Pamätník pred vchodom do múzea, navŕšený z veľkých sibírskych žulových balvanov do tvaru ihlanu, pripomína martýrium desaťtisícov, čo sa nevrátili.

Druhý pamätník, stojaci obďaleč, štíhly a hladko obrúsený, mali pôvodne vztýčiť v Jakutsku, no ruské orgány svoj súhlas s jeho inštalovaním odvolali. Expozícia podrobne mapuje dejiny Litvy po septembri 1939, keď Červená armáda obsadila východné Poľsko a odovzdala Vilnius pod litovskú správu, aby ho už v júni 1940 neľútostne pohltila i s celou krajinou.

Mapka ukazuje miesto, kde bosý litovský prezident Antonas Smetona na úteku prekročil zelenú litovsko-nemeckú hranicu, aby tak znemožnil sovietom ústavne prevziať právomoci v republike. Neskôr sa ukázalo, že to bol múdry štátnický krok, jeho pobaltskí kolegovia emigrovať odmietli, moc zákonným spôsobom odovzdali a onedlho na to sa ocitli vo väzení, neskôr v deportácii. Svedectvá teroru na okupovanom území, brutálne potláčanie akýchkoľvek národných prejavov, masové po­pravy vlastencov. Kto z nás vedel, že ozbrojený odpor proti sovietskej moci na Litve pretrval až do polovice 50. rokov, že jeho aktérom neboli amatéri, ale takmer tridsaťtisícová, dobre zorganizovaná armáda s pevným vojenským velením, zakopaná v bunkroch hlboko v le­soch, ktorá spôsobovala okupantom citeľné straty?

SkryťVypnúť reklamu

Odpor ustal, až keď sa v roku 1955 podarilo dolapiť generála Jonasa Žemaitisa, hlavného veliteľa armády (popravili ho o rok neskôr v Moskve).

Posledné sovietske tanky

Jonas mi ešte ukáže kamenné hranoly pred parlamentom, osadené na miestach, kde Litovci v rokoch 1990 a 1991 opakovane zabránili sovietskym vojakom obsadiť budovu svojho zastupiteľského zboru. Odtiaľ sa vyvezieme k televíznej veži pozrieť si ďalší memoriálny bod novodobej histórie mladého štátu. V januári 1991 tu sovietske tanky urobili posledný pokus zvrátiť situáciu, tisíce obyvateľov sa im postavili do cesty a trinásti mladí ľudia na to doplatili životom.

Po tejto exkurzii do minulosti sa ľahšie chápe averzia, ktorú občania krajiny pociťujú voči svojim susedom sprava i zľava, a ich túžba nikdy viac nebyť objektom veľmocenských ambícií. Pri prechádzke hlavným námestím mi padol pohľad na veľkú kovovú tabuľu, umiestnenú na priečelí mestskej radnice, na ktorej sú tieto slová: „Ktokoľvek by si zvolil Litvu za nepriateľa, stal by sa zároveň nepriateľom Spojených štátov amerických“. Je to citát z prejavu Georgea W. Busha, ktorý predniesol pri návšteve Litvy v roku 2002. Som si takmer istý, že je to jediné miesto, kde sú slová súčasného amerického prezidenta na večné veky vyryté do kameňa.

SkryťVypnúť reklamu

Ráno 14. júna, v deň môjho odchodu, hlahol zvonov pripomína smutnú udalosť – 67. výročie okupácie krajiny a 66. výročie prvých masových deportácií. Deň smútku má už len symbolickú hodnotu, Vilnius sa prebúdza do všedného pracovného dňa. Je za vodou.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 528
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 755
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 166
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 929
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 838
  6. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 2 915
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 739
  8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 2 153
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  2. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  3. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  4. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  5. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  6. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)
  8. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 731
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 218
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 780
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 878
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 811
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 619
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 710
  8. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 3 516
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu