ČERVENÝ KLÁŠTOR. Na Správe PIENAP-u v Červenom Kláštore majú umelú motýliu farmu jasoňa červenookého. S chovom motýľa začali pracovníci PIENAP-u pred pätnástimi rokmi. Dôvodom bolo, že sa na Zamagurí začal vyskytovať degeneratívny druh.
“V skalných sutinách sa na lístí nachádzalo sérum, ktorým sa živili húsenice jasoňa červenookého,“ povedal riaditeľ Správy PIENAPu Štefan Danko. Populácia motýľov sa časom rozdelila na dve časti. Jedna z nich sa vzdialila, a to spôsobilo genetickú poruchu. Výmena genetických informácií medzi motýľmi prestala. PIENAP preto začal s výmenou motýľov.
„Motýle z nášho územia sme so súhlasom ministerstva životného prostredia vymieňali s druhmi zo susedného poľského územia. Pri krížení však prudko rástol počet degenerovaných motýľov,“ dodal riaditeľ. Začali sa preto robiť umelé chovy.
„Z prírody sme odchytili samičku, ktorá nakládla vajíčka. Milimetrové húseničky sme dali do terária so sérom, ktoré húsenice spásavajú. Zakuklené húsenice sme preniesli do pripravenej stanice k nám na balkón, kde sa z nich postupne vyvíjali motýle,“ doplnil.
Danko považuje umelý chov za úspešný, pretože z 300 vajíčok sa dochovalo zhruba osemdesiat jasoňov červenookých. Tento motýľ nemá na krídlach peľ. Každého dochovaného jedinca PIENAP označí liehovou fixkou na krídlo. O motýľoch sa vedú záznamy.
Jasoň červenooký je jediným motýľom z územia Slovenska, zaradeným do zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov.
