Lezenie po príkrych skalnatých stenách nebolo nikdy bezpečným športom, ale globálne otepľovanie zvyšuje riziko ešte viac. Trhliny v skalných masívoch dosiaľ držal pohromade ľad. Ak sa roztopí, praskajú a vyvolávajú nestabilitu.
Klasické európske výstupy ako Eiger a Matterhorn sa stávajú nebezpečnejšími, ako boli v minulosti. „Teraz sú tu trasy, ktoré sa jednoducho už nedajú znova prejsť,“ vraví grindelwaldský horský vodca Marco Bomio. Ukázal pritom na stúpanie na severnej strane Eigeru, prvýkrát zdolané v roku 1932, ktoré je teraz až príliš nebezpečné na výstup, keďže je tam už len málo snehu a ľadu. Po veľkom páde kameňov, ktoré ako hovoria geológovia, sa v Alpách stáva stále bežnejším, sú horskí vodcovia často privolaní, aby odstránili uvoľnené skaly alebo ich viazali do sietí. „V týchto dňoch zarábame viac peňazí zabezpečovaním skál ako činnosťou horských sprievodcov,“ žartuje Bomio.
Na inom mieste Álp, v masíve Mont Blancu, sa zasa rozpadáva nádherný skalný ihlan štítu Petit Dru a svetoznámy výstup cez Bonattiho pilier na juhozápadnej stene jednoducho zmizol. Počas teplého leta v roku 2003, ktoré uvoľnilo značné množstvo skál, muselo byť po sérii pádov skál okolo 70 horolezcov zachránených helikoptérou z Matterhornu. O dva roky neskôr sa zasa lúka v Berner Oberlande zosunula do ľadovcového jazierka, pričom zobrala so sebou i populárnu horskú reštauráciu. Minulý rok bola skupina turistov na Eigeri svedkom pádu skalného zoskupenia veľkého ako dva Empire State Buildingy na dno kaňonu. Smutne známa severná strana Eigeru bývala kedysi pokrytá asi 75 percentami snehu a ľadu. „Dnes to je už iba štvrtina. To isté platí aj pre veľa iných výstupov,“ odhaduje Bomio. „Dobrý ľad je však lepší ako zlá skala,“ vysvetľuje.
Trend sa zrýchľuje
Rozpad horských stien nie je novým fenoménom. Napríklad v roku 1806 pri jednom z najhorších horských nešťastí zosuv úplne zničil švajčiarsku dedinu Goldau a zahynulo vtedy 457 ľudí. Menšie, ale podobné nešťastie sa vo Švajčiarsku prihodilo aj minulý rok, keď sa balvan veľkosti lokomotívy skotúľal asi 700 metrov a narazil do idúceho auta, pričom zabil dvoch nemeckých turistov.
Za posledných dvadsať rokov zaznamenali päť zosuvov skál väčších ako jeden milión kubických metrov, a zdá sa, že trend sa zrýchľuje so stúpajúcimi teplotami. „Ako sa teplota zvyšuje, vyššie položené miesta, ktoré boli doteraz permanentne zamrznuté, sa otepľujú a množstvo nebezpečných zón, ako aj frekvencia veľkých zosuvov, sa zvyšuje,“ hodnotí situáciu Wilfried Haeberli z zürišskej univerzity.
Tento problém sa netýka iba Álp. Horolezci zaznamenali miznutie horolezeckých trás a zmenšovanie ľadovcov na horách po celom svete. „Zmeny sú všade,“ je si istý Mark Bowen, horolezec a autor „Thin ice“, knihy o globálnom otepľovaní a jeho dosahoch na hory. „Sú od Patagónie po Aljašku, od Nového Zélandu k Himalájam.“ Topenie snehu taktiež ohrozuje zásoby pitnej vody pre veľkú časť svetovej populácie, znižovaním prietokov riek, tvrdí Bowen a dodáva: „Problém presahuje náš šport. Horolezci to rozpoznali medzi prvými a sú v unikátnej pozícii povedať to zvyšku svetu.“
Dôrazné varovania
Pre grindelwaldského horského vodcu Bomia sa jeho práca na niektorých hrebeňových trasách stala jednoduchšou. Sú výstupy, ktoré sa vďaka roztopeniu ľadu stali rýchlejšie a menej náročné. So stúpajúcou permafrostovou líniou, kde je teplota pod nulou a zem ostáva zamrznutá, sa však Bomiov výber trás zužuje. „Najbezpečnejšie je to v zime, v lete to počujem (padanie skál), už keď ráno otvorím okno. Miera rizika sa zvyšuje,“ vraví Bomio.
Kev Reynolds, autor série alpských turistických sprievodcov, zažil veľký pád skál minulé leto počas túry blízko Zermattu, na malom ľadovci, cez ktorý prešiel iba pár minút predtým. „Tento výstup veru v mojej novej príručke nebude. Alpy padajú dole a ľadovce miznú. To musí byť zrejmé všetkým turistom a horolezcom, čo chodia pravidelnejšie do hôr,“ povedal po svojom zážitku Reynolds. „Toto je len pár príkladov vplyvu globálneho otepľovania.“
Jednu z legendárnych ciest – sólo výstup Taliana Waltera Bonattiho 750 metrov vysokým pilierom v pravej časti steny Petit Dru (17. - 22. august 1955) – si mladí horolezci už nezopakujú, pád kamenia terén výrazne zmenil.
FOTO – J. Vodslon (dole), M. Hjorth (hore)