Vysoké Tatry 13. júna (TASR) - Pre dvadsiatku aktívnych členov Spolku horských vodcov (SHV) vo Vysokých Tatrách sa letná sezóna začína v júni. Ročne absolvujú s klientmi 250 až 300 výstupov, pričom najčastejším cieľom je najvyšší tatranský končiar Gerlachovský štít. Lákavé sú však aj Ľadový či Lomnický štít.
Práve výstup na Lomnický štít tzv. Jordánovou cestou sa v utorok 12. júna stal osudným pre českého turistu, ktorý neprežil pád strmým zasneženým žľabom. Predseda SHV Václav Brož konštatoval, že "severná stena je dosť rozbitá a v tomto období sú tam ešte zľadovatené miesta".
Horský vodca musí pamätať na nástrahy trasy, byť zdatný a schopný rýchlo reagovať na konkrétnu situáciu. Klienti musia mať primeranú výstroj, hlavne obutie a oblečenie. Technické pomôcky ako mačky či čakany zabezpečujú vodcovia. Veľkosť skupiny je limitovaná náročnosťou trasy. Napríklad na "Gerlach" môže viesť horský vodca najviac štyroch ľudí.
Tatranská vodcovská legenda Pavol Rajtár na otázku TASR pred čím má skúsený horský vodca najväčší rešpekt, odpovedal, že sú to prudké búrky sprevádzané bleskami a krupobitím. Vtedy je najdôležitejšie dostať klientov čo najskôr do bezpečia. Dodal, že príprava horských vodcov je dlhodobou záležitosťou. Dôležitá je fyzická kondícia, skúsenosti v lezení na skale, v ľade, v lyžovaní a dobrá znalosť terénu. Vzdelávanie trvá tri roky a končí sa záverečnými skúškami. Po ich absolvovaní pracuje horský vodca ešte rok pod dohľadom skúsenejšieho kolegu. V rámci asociácie sú všetci horskí vodcovia poistení pre prípad škôd, ktoré by vznikli klientom. Poistenie sa však nevzťahuje na samotnú záchrannú akciu, takže klient sa pred túrou pripoistí.
Na Slovensku pôsobí 52 horských vodcov, podstatná časť z nich vo Vysokých Tatrách. Združení sú v Asociácii horských vodcov, ktorá je od roku 1996 riadnym členom medzinárodnej asociácie. Éra organizovaného vodcovstva v Tatrách sa začala prijatím stanov v auguste 1874.