Sinebrychoffinkatu je prvé slovo, ktoré sa mi vybaví v mysli, keď si spomeniem na svoj niekoľkodňový pobyt v Helsinkách spred pár rokov. Tuším, prečo som si zapamätala skôr to, než obligátne dobrý deň, či dovidenia.
Zrejme zapracoval pud sebazáchovy, je to totiž názov ulice, na ktorej som bývala.
Zo začiatku na dlhočizné fínske slová (pre naše stredoeurópske lingvistické bunky iba zhluky slabík) nefungovala iná technika okrem memorovania. Našťastie fínčina má pozoruhodnú melódiu, takže aj pri čítaní zemepisných názvov objavíte osobitú poetiku. No významy sa príliš nevynárajú asociačným spôsobom, ako pri jazykoch, ktoré nás obklopujú od detstva.
Nejaký ruský mních, ktorý žil v Helsinkách
Preto som sa vtedy pri slove Sinebrychoffinkatu uspokojila s poznaním, že katu zjavne znamená ulica a s povrchným vysvetlením domorodca, že „Sinebrych bol vraj nejaký ruský mních, ktorý žil v Helsinkách“ (aha, takže predsa základ z nejakého známeho jazyka). Teraz som sa však rozhodla si overiť, ako je to v skutočnosti.
Nakoniec nebolo treba dlhé pátranie fínskym webom, aby som zistila, že Peter Sinebrychoff bol obchodník, ktorý prišiel v 18. storočí z okolia Moskvy a založil vo Fínsku bohatý rod. Jeho syn Nikolaj podnikal v rôznych oblastiach, ale najúspešnejšou sa nakoniec stala helsinská fabrika na výrobu nápojov, ktorá mala istý čas vo Fínsku monopol na výrobu piva (značky Koff). Dnes síce na mieste bývalej fabriky stoja obytné domy a značku Sinebrychoff kúpil najväčší dánsky výrobca piva, ale po ich rodine zostalo ešte dosť stôp.
Prvenstvá fínskych žien
Ďalší potomok rodiny Paul sa na konci 19. storočia oženil s divadelnou herečkou Fanny, s ktorou viac ako výrobe alkoholických nápojov holdovali cestovaniu a zbieraniu umeleckých predmetov. Manželia vytvorili prvú zbierku starého európskeho umenia vo Fínsku, ktorú Fanny odkázala štátu v dvadsiatych rokoch minulého storočia a v súčasnosti je s ďalšími súkromnými zbierkami umenia prístupná verejnosti v empírovej sinebrychoffskej vile (www.sinebrychoffintaidemuseo.fi, taide = umenie).
Kým umeniachtivá divadelníčka Fanny a veľkopodnikateľ Paul Sinebrychoff na prelome 19. a 20. storočia cestovali po Európe a kupovali staré maľby, vo Fínsku silnelo feministické hnutie, ktoré malo svojich zástancov nielen medzi intelektuálmi, čítajúcimi Ibsenove a Strindbergove hry.
V roku 1907 získali fínske ženy ako prvé v Európe volebné právo, dokonca sa devätnásť žien dostalo do parlamentu – takmer toľko ako u nás po sto rokoch.
Moreplavba ako hobby
Každému cestovateľovi je jasné, že zamyslieť sa v neznámom meste nad pôvodom miestnych názvov mu môže ponúknuť pekné linky na „veľkú i malú“ históriu. Nie vždy sa nám však podarí vidieť na ceste všetky miesta, o ktorých zistíme zaujímavé fakty neskorším štúdiom.
Takže zatiaľ som rezidenciu Sinebrychoffcov osobne nevidela, skôr som počas svojej návštevy Helsínk vyhľadala múzeum súčasného umenia Kiasma, niektoré subkultúrne iniciatívy mladých umeleckých aktivistov (www.katastro.fi, www.pixelache.ac) a spoznala som zblízka fascinujúce hobby obyvateľov mesta – moreplavbu.
Pri krátkom sumári osudov Nikolaja Sinebrychoffa som sa dostala k tvrdeniu, že sa nepresťahoval do sídla, ktoré dal pre rodinu postaviť, ale žil celý život v skromnom príbytku na jednom z helsinských ostrovov Suomenlinna.
Ostrov, v preklade Fínska pevnosť, s rozsiahlou vojenskou architektúrou zapísanou v zozname UNESCO, ktorú vybudovali švédski dobyvatelia, je jedným z oporných bodov histórie mesta.
V súčasnosti je ostrov vyhľadávaným turistickým miestom, na ktorom nájdete okrem pamätihodností aj napríklad reštauráciu Valhala. Jednou z atrakcií sú historické suché doky, kde kotvia súkromné námorné lode počas zimného spánku, aby ich majitelia mohli zreparovať a pripraviť na novú sezónu.
Moji helsinskí hostitelia ma zobrali so sebou počas prvého jarného dňa plavebnej sezóny. Spolumajiteľmi „našej“ lode bola skupina ľudí, zopár rodiniek s deťmi, ktoré sa tešili na to, ako budú v lete podnikať niekoľkotýždňové výlety k pobrežiu Estónska.
Atmosféra na lodi ako pri našej grilpárty
Vtipná je predstava, že namiesto „nehnuteľnosti“ zdedíte po predkoch tretinu rybárskej lode. Atmosféra a nálada na lodi bola porovnateľná s našou zakáľačkou alebo, aby som použila jemnejšie prirovnanie, s víkendovou grilpárty. Všeobecná veselosť detí behajúcich po palube a dospelých, ktorí sústredene vykonávali nejaké odborné úkony, mi pripomenula tieto a podobné rodinné udalosti zo Slovenska.
V ten deň loď ešte nevyplávala na lákajúce more, rýchlo sa dokončovali posledné opravy a poobede sa dok začal napĺňať vodou.
Keď som odchádzala, na mieste suchého dna, po ktorom sme sa ráno prechádzali, už bolo pár metrov mora. Pri tomto pohľade som si už nebola veľmi istá, či by som sa odvážila stráviť letnú dovolenku na palube rybárskej lode zo začiatku 20. storočia, upravenej na rodinné plavby.
Priatelia Slovenska majú radi aj pivo
So Sinebrychoffcami, respektíve s predmetom ich podnikania, súvisí nepriamo aj jeden z mojich nálezov na fóre obdivovateľov Fínska. Odporúčajú stretnutie s členmi Spoločnosti priateľov Slovenska vo Fínsku, ktorí sa, okrem viacerých iných aktivít, vraj pravidelne stretávajú v jednej z helsinských pivární (http://www.kimppa.net/slovakianystavat).
Na stretnutie zvolávajú kolegov napríklad takouto pozvánkou: Pamätate sa, ze prvu stredu v mesiaci sa vecer schadza Slovensky „PivnyKlub-vecer“. Stretneme sa zase v pivarni HOSTINA, Annankatu 27 v Helsinkach, od 19.00 a koncime ked koncime. Zastavte sa ked sa vam to bude hodit. Tervetuloa /S posdravom za spolocnost Slovakian ystävät Suomessa r.y. / Spolocnost priatelov Slovenska vo Finsku.