eho objektu a umeleckého múzea. Dilemu, či sa radšej venovať dopredu vybratej časti budovy a umeleckým zbierkam určitého obdobia, alebo sa pokúsiť spoznať počas jednej návštevy celý Louvre, však ani nemusia riešiť. Kompletné spoznanie megakomplexu s názvom Louvre nie je možné ani teoreticky.Kým sa stal symbolom jednej z najväčších zbierok umeleckých artefaktov na svete, bol Louvre predovšetkým komplexom budov. Sídlom kráľovskej rodiny a dvora. Hoci existoval od konca 12. storočia, keď bol akýmsi pevnostným hradom pre Filipa Augusta, kontúry súčasnej podoby začal dostávať až v druhej polovici 16. storočia. Vtedy sa rozhodol vrátiť do Paríža František I., veľký fanúšik renesancie. Preto sa napriek mnohým ďalším prestavbám, zásahom a modifikáciám dajú na tejto stavbe vystopovať aj renesančné prvky, predovšetkým vo štvorcovom átriu Cour Carreé a na krídle pri Seine.
Každý z francúzskych kráľov, ktorý ho obýval, ho viac či menej zmenil. Najviac asi Katarína Medicejská. Aj keď Tuilerijský palác dnes už neexistuje, zaslúžila sa aj o čiastočné postavenie bočných (spojovacích) krídiel a založila rozsiahly parkovo-záhradný komplex Tuileries. Ani ten však nenahradil autentickú prírodu natoľko, aby sa neskorší králi nezačali zaoberať myšlienkou výstavby nového sídla mimo Paríža. Hoci asi oveľa pravdepodobnejšou motiváciou bolo utajenie nesmierneho prepychu a rozmarných radovánok pred čoraz sebavedomejšou parížskou chudobou. Dobudovaním ešte oveľa rozsiahlejšieho, megalomanskejšieho a honosnejšieho zámockého komplexu vo Versailles to nakoniec zrealizoval predovšetkým kráľ Slnko - Ľudovít XIV.
Ani Versailles však nestačilo veľkosti "slnečného" panovníka - tak si ponechal aj Louvre. Raz si pozval dokonca samotného Berniniho, aby navrhol a prebudoval východnú fasádu Cour Carrée a začlenil do nej čo najveľkolepejší vstup do zámockého komplexu. Napriek dvom predloženým variantom sa nakoniec nerealizoval žiadny z nich.
Musée Louvre
Múzeom sa stal Louvre vďaka sérii historických udalostí na konci 17. a začiatku 18. storočia. Súviseli aj s premiestnením kráľovskej rezidencie do Versailles, Veľkou francúzskou revolúciou v 1789 a érou Napoleona.
Výsledkom bolo, že celý komplex Louvre, teraz už bývalej kráľovskej rezidencie, dostalo Francúzsko na archivovanie, výskum a prezentáciu nesmierne vzácnych umeleckých zbierok nevyčísliteľnej hodnoty. Stalo sa tak už v roku 1793. Súčasná podoba komplexu Louvre je výsledkom ďalšej zo zásadných prestavieb - navyše nevyhnutnej aj z dôvodu značnej schátranosti po revolučných protiroyalistických "aktivitách".
Poslednou veľkou zmenou je kontroverzná sklenená pyramída amerického architekta čínskeho pôvodu Ming Peia, ktorá mnohých šokuje svojou absolútnou slohovou odlišnosťou a použitými materiálmi. Okrem nečakanej a odvážnej symbiózy dvoch odlišných architektúr a dobového posunu prináša však aj zaujímavé efekty (hlavne po zotmení) a predovšetkým dovtedy neexistujúci komfort, napriek extrémnej návštevnosti, v obrovskom priestore pod ňou.
Návšteva múzea
Už pri vstupe do múzea si treba nekompromisne zakázať pokušenie vidieť čo najviac. Z prehľadného prospektu si treba vybrať zopár najvýznamnejších či najslávnejších diel. Do povinnej jazdy väčšina knižných sprievodcov zaraďuje Venušu Milótsku, Samotrácku Niké a Monu Lisu. Potom si treba vybrať ešte dve až tri obľúbené obdobia v jednom z troch palácových krídiel (Sully, Denon, Richelieu). Sústredenie vám ani pri optimálnej fyzickej a duševnej kondícii nedovolí absorbovať viac ako len zlomok z nesmierne rozsiahlej ponuky.
Louvre skrýva i ukazuje aj tisícky exponátov Orientu, Egypta, Grécka, etruskej kultúry, Rímskej ríše. Ale aj islamské artefakty, porcelán, nábytok, rytiny, etnické a primitívne umenie, nakoniec aj samotné kráľovské apartmány.
Aj maliarstvo je tu zastúpené len do roku 1848 (impresionistov teda nehľadajte, tí sú v neďalekom Musée d'Orsay), napriek tomu to však v každom prípade znamená ďalší výber medzi Francúzmi, Talianmi, Nemcami, Španielmi či Nizozemcami.
Neraz sa už stalo, že tri až štyri hodiny vyčlenené na Louvre sa zdajú hriešne krátkym časovým úsekom, napriek tomu ho občas opustíte aj predčasne: únava, klimatizácia, sústredenie sa a veľké množstvo návštevníkov urobia svoje.
Mona Lisa
Ten obraz by sám osebe mohol byť ikonou úspešnosti reklamy. Neveľký - v porovnaní s ostatnými takmer miniatúra - nenápadný, nevýrazný, striedmy vo farebnosti, výpovedi aj pocite. Tajomný úsmev-neúsmev, ktorý by si drvivá väčšina ľudí bez upozornenia ani nevšimla. Všade dookola sú desiatky a stovky obrazov výrazne farebnejšie, agresívnejšej výpovede aj brilantnejšieho stvárnenia a vyznenia. Niekedy sotva preniknuteľná masa turistov, ktorí vďaka audiofónom s anténami pripomínajú na diaľku ovládaných ufónov, však stojí práve pred Monou Lisou či Giocondou. Lebo je to da Vinci, ale predovšetkým je to svetoznámy obraz a neustále sa o ňom hovorí.
A hoci je v múzeu dovolené fotiť, ak nepoužívate blesk, pri Mone Lise platí absolútny zákaz. Informáciu však neberte príliš vážne, lebo niektorí knižní sprievodcovia tvrdia opak. Ani piktogramy v múzeu či servisný personál nie sú vo výklade spomenutého jednotní.
Top of the art
Ak by ste predsa len vládali absolvovať viac ako len odporúčané minimum, nepochybne si nájdete medzi sochami, obrazmi či ďalšími artefaktmi zopár nečakaných objavov či favoritov. Louvre je plný slávnych mien a historicky overenej umeleckej kvality. V katalógu sa nájdete vyberanú spoločnosť: mexická soška Chupicuaro, socha sediaceho Ramesa, koruna Ľudovíta XV., Veronese, Turecký kúpeľ od Ingresa, Dürerov autoportrét, celá sála Rubensových diel, Vermeer, Corot a napríklad aj apartmány Napoleona III.
Praktické rady
Do múzea Louvre sa dá najideálnejšie dostať metrom, linkami 1 a 7, zastávka Palais-Royal - Musée du Louvre.
Otvorené je okrem utorka od 9.00 do 18.00, v stredu a piatok od 09.00 do 21.45. Zadarmo sa dá Louvre navštíviť každú prvú nedeľu v mesiaci.
Vstupenka v súčasnosti stojí 8,5 eura, ale od 1. júla bude už za 9 eur. Po 18.00 platí redukovaná cena 6 euro (nemusia byť prístupné všetky oddelenia).
Pre skutočných fajnšmekrov sa isto oplatí kúpiť si kombinovaný lístok pre muzeálne expozície aj prechodnú výstavu (tá stojí samotná 9,5 eura) za 13 eur (po 18.00 za 11 eur). Viac informácií nájdete na www.louvre.fr. (fm)
Autor: František Michlík