SME
Utorok, 18. január, 2022 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Veľkomesto so šarmom malého mesta

V Kodani som bol iba dvakrát v živote. Prvý raz som sa tu zastavil v decembri 1971 na dva dni a jednu noc po dvojtýždňovom pobyte v Štokholme, kde bolo síce krásne, ale s ľuďmi som tam veľmi nedokázal nadviazať kontakt.

Vstup do Christianie.Vstup do Christianie. (Zdroj: REUTERS)

Do Dánska som sa vtedy prepravil loďou. Prístav v Kodani a osadenstvo prvého hudobného klubu dýchli na mňa úplne inou atmosférou a o chvíľu sa so mnou pustilo do debaty viacero ľudí. Skrátka – iný kraj, iný mrav.

Aj preto som sa teraz uprostred mája vrátil do Kodane rád a zvedavý; navyše sa mi dostal do rúk prieskum, v ktorom dvadsaťtisíc ľudí zo 180 oblastí v pätnástich štátoch EÚ (teda ešte bez novej desiatky členov) hodnotilo mieru svojho šťastia a celkovej spokojnosti so životom.

Viac než bohatstvo je viera v občiansku spoločnosť

Skryť Vypnúť reklamu

Na prvom mieste sa ocitli Dáni. Z výskumu vyplynulo, že miera šťastia výrazne závisí od dôvery občanov vláde, polícii a právnemu systému; že dôležitejšia než bohatstvo je viera v občiansku spoločnosť, kde sa ľudia vzájomne podporujú a veria si. „Je to naozaj tak?“ opýtal som sa v Kodani naturalizovanej Slovenky pani Ľubice Pedersen, ktorá vyštudovala vedu o výtvarnom umení a pracuje tu ako profesionálna prekladateľka.

„Zrejme áno,“ usmieva sa, „možno to súvisí aj s tým, že Dáni sú skromní. Málo ľudí tu má málo prostriedkov, a ešte menej ich má príliš veľa. Spoločnosť je rovnostárska, v uliciach Kodane nevidno množstvo žobrákov a v okrajových štvrtiach nie sú obrovské prepychové vily so stálou ochranou. Dáni poctivo recyklujú odpad a odvážajú ho na triedené skládky, donekonečna diskutujú o veciach verejných v množstve spolkov a združení, zastávajú práva aj tej najprapodivnejšej menšiny, nikto sa tu netituluje, všetci si tykajú a žiaci oslovujú učiteľov krstným menom. Dáni patria k najmenej skorumpovaným národom v Európe, ktorý má najväčšiu dôveru k polícii. Panuje tu azda najvýraznejšia rovnosť v postavení mužov a žien.“

Skryť Vypnúť reklamu

Vypočul som si so závisťou túto stručnú charakteristiku a dovolil si akurát zanadávať na počasie: vonku husto pršalo a fúkal nepríjemný vietor. Pani Ľubica sa mierne usmiala a odvetila: „Dáni vravia, že nejestvuje zlé počasie, iba nevhodné oblečenie.“

Vzápätí som neďaleko radnice zapadol do obrovského antikvariátu, kde existovalo jediné triedenie: chaos. Kopy kníh vedľa seba, pod sebou, v škatuliach, na širokých stoloch; a v tej mäteži sa prehrabávali knihomoli víriac okolo seba jemný prach.

Predstavil som si, ako by si tu nesmierne voľkali dvaja ľudia: Kornel Földvári a Jan A. Pitínský - ten ma poveril, aby som mu z Kodane doniesol fotku domu Sörena Kierkegaarda, ale nič podobné som nenašiel, iba desiatky jeho kníh v dánčine.

Hlavné mesto na ostrove

Skryť Vypnúť reklamu

Kodaň je mesto na ostrove Sjaelland. Kto v Európe má čosi podobné: hlavné mesto kontinentálnej krajiny na ostrove!? Krajiny s piatimi miliónmi obyvateľov (ako Slovensko), s polmiliónovým hlavným mestom (ako Bratislava). No, celkom tak to nie je, spolu so širokou oblasťou priliehajúcich mestských častí – tzv. Veľká Kodaň – má takmer dva milióny: žije tu teda tretina Dánov. Ale čo je ešte dôležitejšie: toto veľké mesto je príjemné, neprepchaté autami, s vynikajúcimi podmienkami pre cyklistov (5 miliónov Dánov má 4 milióny bicyklov).

Keď sa plavíte vyhliadkovou loďou po kanáloch, ktoré sa vinú od prístavu až takmer do centrálnych častí mesta, vnímate kompaktnú a komornú (!) panorámu nenarušenú jedinou výškovou budovou. Tu musím svoje rozprávanie mierne prerušiť. Aby som pravdu povedal, jeden biely mrakodrap sa v panoráme mesta týčil ako výsmešný prst. A tak som sa pobral k opache. Keď som k nej dokráčal, zistil som, že je to jeden z kodanských chrámov, obstavaný lešením, ktoré bolo ovinuté bielou celtou. Chrám sa renovoval! V celom meste je jediná výšková hnusná škatuľa, týči sa neďaleko hlavnej stanice: hotel Radisson.

Skryť Vypnúť reklamu

Najviac šesť poschodí

To, pravdaže nie je len tak, pán hlavný architekt mesta Bratislavy a páni radní; v Kodani sa dodržiava rozhodnutie staré zopár storočí: nijaký dom nesmie mať viac ako šesť poschodí. Keď prechádzate – či už loďou alebo pešo – štvrťami okolo prístavu, vidíte desiatky starých skladov a budov prerobených na obytné domy, ale aj novostavieb, ktoré veľmi citlivo „kopírujú“ nielen výšku, ale aj materiály a siluety pôvodných stavieb.

Sú v nich luxusné byty, ale opäť nič megalomanské: nízke stavby s malými predzáhradkami, tehly a drevo... A drobné plôtiky! Okná obrátené k vode, vidíte do bytov. Tak je to aj v obyčajných mestských obyt­ných domoch. Nijaké záclony, za oknami nebývalo široké parapety, na nich kvety, večer lampy či sviečky. Ľudia sa neuzatvárajú, vpúšťajú si dovnútra svetlo, nebo, slnko i pohľady.

Skryť Vypnúť reklamu

V prístavnej štvrti som videl sídlo najväčšej plavebnej spoločnosti: nijaký mrakodrap, ale niekoľko jednoduchých bielych šesťposchodových budov za sebou. Keby ich postavili nad seba, hneď by z nich bola 24-poschodová opacha. Mimochodom na ostrove, kde sa stavali lode, sa v hladine odráža moderná budova opery otvorenej v roku 2005 (1,5 miliardou dánskych korún prispela firma Maersk), na druhej strane zálivu sa dokončuje novostavba činoherného divadla (otvoria ju na budúci rok), v okolitých budovách zadaptovaných prístav­ných skladov a vojenských objektov sa skrývajú Akadémia umení, fakulta architektúry a konzervatórium, v priestoroch bývalej plynárne a elektrárne sú experimentálne divadelné scény.

Dolce far niente po dánsky

Nad hladinou kanála sa čierne blyští Kráľovská knižnica prezývaná „Čierny diamant“, presklenná nová budova obložená čiernym granitom zo Zimbabwe, v ktorej sa trblieta odraz slnkom zaliatych sčerených vĺn. Neďaleko je novostavba Amagerbanky, nijaká dvadsaťposchodová kukurica, ale trojposchodová elegantná a jednoduchá budova z keramických tehál. Dáni jednoducho nechcú byť „americkejší ako Američania“, ale ctia a rešpektujú vlastné tradície, vkus a prostotu. S citom, nenápadne, noblesne.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď už som pri tých kaná­loch: plavia sa tu rôzne člnky, lodičky, bárky (nijaké jachty či rýchle športové člny) – a na nich Kodančania popíjajú, čítajú, pofajčievajú vodné fajky i cigary a vyškierajú sa do slnka. Neviem, ako sa po dánsky povie „dolce far niente“, ale presne toto je ono!

A čosi podobné vidíte cez víkend aj v parkoch. Ľudia sa povaľujú v tráve, deti behajú a kopú do lopty, dámske krúžky alias „babince“ rozložené na dekách ako z Manetových obrazov klebetia a dvojica milencov na skromnej osuške si gurmánsky nalieva víno do vysokých štíh­lych pohárov.

Kultová Christiania

A pre nás – dnes starcov, no v šesťdesiatych rokoch mládež krstenú Wood­stockom a hnutím hippies - je v Kodani ešte jedno kultové miesto: Christiania. V roku 1971 armáda vyprázdnila priestory kasární a vojenské pozemky neďaleko jedného z centrálnych kanálov, a hneď na to ich obsadila nekonformná mládež, zväčša hippies, aby tu žili podľa vlastných zásad, vkusu i ideálov.

Skryť Vypnúť reklamu

Bolo to ilegálne a všade na svete by ich hnali. Dáni ich tam však nielen nechali, ale v deväťdesiatych rokoch ich pobyt legalizovali a dohodli sa na platení poplatkov za spotrebu elektriny a vody. Odvtedy tu odrástli takmer dve generácie, v bizarných domčekoch a príbytkoch uprostred zelene a pri vode, v tisíchlavej enkláve fungujúcej podľa zásad priamej demokracie, v sociálnom „raji na zemi“ (len vďaka dánskej tolerancii a veľkorysosti).

Všetci sa tu poznajú, žijú tu početné rodiny, ale aj zdevastovaní narkomani, usporadúvajú sa koncerty, fungujú svojpomocné jasle a škôlky, divadlo aj kabaret, volený zástupca tejto „hippiesáckej komunity“ sedí v mestskom zastupiteľstve.

Samozrejme, že Christiania je dnes objektom turistického záujmu. Fotografovanie je zakázané. Ale napriek tomu, že sa z Christianie stal istý druh skanzenu, mnoho ľudí si tu zachovalo hrdosť a slobodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj takáto sloboda voľby však patrí k neobyčajne demokratickému a najstaršiemu kráľovstvu na svete, kde ľudia ochotne platia vysoké dane, aby v ich krajine nikto nemusel žiť nedôstojne.

Zrejme aj preto sa považujú za najšťastnejších obyvateľov v Európe.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty
  2. Mecom ide na zelenú
  3. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  4. Marrákeš je červená perla Maroka
  5. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  6. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  7. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  8. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení
  9. Ochutnajte všetky slovenské chute a farby. Tu ich majú najviac
  10. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny
  1. 53 predajní, kde získate zľavy aj peniaze na ďalší nákup
  2. Mecom ide na zelenú
  3. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  4. Marrákeš je červená perla Maroka
  5. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života
  6. Viac ako 30 000 € z Vianočnej lotérie BILLA poputuje na pomoc
  7. Projekt nórskych grantov „Decent work – dôstojná práca“
  8. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  9. PODCAST: Nárok pacienta na invalidný dôchodok a ŤZP
  10. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  1. Marrákeš je červená perla Maroka 4 367
  2. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 706
  3. Chyby, ktoré robíte pri platbe kartou a ani ste o nich nevedeli 3 435
  4. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 3 371
  5. Cukrovkári a covid-19 2 525
  6. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života 2 512
  7. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny 1 947
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu 1 487
  9. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení 1 190
  10. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 1 086
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Tatranský ľadový dóm - katedrála sv. Jakuba v Santiagu de Compostela.
  2. Vladimír Benčík: Arménsko - navštívime 7-tisíc rokov staré rytiny na Uchtasare, už ich neuvidíte
  3. Michal Kassaj: Okolo Neusiedler See na Favoritoch
  4. Martin Majzlan: Kok Boru – Najtvrdší kolektívny šport na svete
  5. Tereza Krajčová: Holandsko: Krajina kakaa a všadeprítomných bicyklov (Amsterdam – Zaanse Schans – Den Haag – Rotterdam)
  6. Martin Majzlan: Altyn Arashan - Horúce pramene v nebesiach
  7. Pavel Dvořák: Wuhan by ste mali chcieť navštíviť
  8. Aleš Tvrdý: Cestovné poistenie počas pandémie
  1. INEKO: Nové školské rebríčky s viacerými posunmi – na prvých miestach bratislavské GJH, SPŠ elektrotechnická v Prešove a po novom aj ZŠ Staničná, Košice 18 921
  2. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta? 11 425
  3. Ondrej Prostredník: Pán biskup Haľko, ospravedlňte sa prosím. 5 651
  4. Martin Borguľa: Obranná zmluva s USA? Za mňa – NIE! 3 935
  5. Tereza Krajčová: Anglický denník: 20. Veci sa balia, náhrady hľadajú a srdce ticho puká 3 887
  6. Vanda Tuchyňová: Primátor chce ukázať rešpekt a silu, Žilinu však obracia smerom k Jánovi Slotovi ! 3 094
  7. Inštitút strategických politík: Rokovania s Ruskom môžu rozhodnúť nielen o osude Ukrajiny ale aj celej východnej Európy 2 731
  8. Martin Pilnik: Takto vyzerá budúcnosť v predpisovaní liekov 2 576
  1. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  2. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  3. Matúš Sarvaš: Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
  4. Valentína Sedileková: Podcast, ktorý vám odhalí svet ľudí s poruchami príjmu potravy
  5. Katarína Pázmányová: Je spoločná manželská posteľ pilierom dobrého manželstva?
  6. Pavol Koprda: Erik Kaliňák používa rovnaké metódy ako Blaha. Verili by ste jemu alebo vedcom? (rozbor videa)
  7. Milota Sidorová: Muži sa boja napadnutia, ženy znásilnenia. Bezpečnosť v meste sa týka všetkých
  8. Pavol Koprda: Šach-mat pre Pfizer? Hoaxer Blaha čítal iba nadpis, štúdiu financoval Pfizer
Skryť Zatvoriť reklamu