Veľkomesto so šarmom malého mesta

V Kodani som bol iba dvakrát v živote. Prvý raz som sa tu zastavil v decembri 1971 na dva dni a jednu noc po dvojtýždňovom pobyte v Štokholme, kde bolo síce krásne, ale s ľuďmi som tam veľmi nedokázal nadviazať kontakt.

Vstup do Christianie.(Zdroj: REUTERS)

Do Dánska som sa vtedy prepravil loďou. Prístav v Kodani a osadenstvo prvého hudobného klubu dýchli na mňa úplne inou atmosférou a o chvíľu sa so mnou pustilo do debaty viacero ľudí. Skrátka – iný kraj, iný mrav.

Aj preto som sa teraz uprostred mája vrátil do Kodane rád a zvedavý; navyše sa mi dostal do rúk prieskum, v ktorom dvadsaťtisíc ľudí zo 180 oblastí v pätnástich štátoch EÚ (teda ešte bez novej desiatky členov) hodnotilo mieru svojho šťastia a celkovej spokojnosti so životom.

Viac než bohatstvo je viera v občiansku spoločnosť

Na prvom mieste sa ocitli Dáni. Z výskumu vyplynulo, že miera šťastia výrazne závisí od dôvery občanov vláde, polícii a právnemu systému; že dôležitejšia než bohatstvo je viera v občiansku spoločnosť, kde sa ľudia vzájomne podporujú a veria si. „Je to naozaj tak?“ opýtal som sa v Kodani naturalizovanej Slovenky pani Ľubice Pedersen, ktorá vyštudovala vedu o výtvarnom umení a pracuje tu ako profesionálna prekladateľka.

„Zrejme áno,“ usmieva sa, „možno to súvisí aj s tým, že Dáni sú skromní. Málo ľudí tu má málo prostriedkov, a ešte menej ich má príliš veľa. Spoločnosť je rovnostárska, v uliciach Kodane nevidno množstvo žobrákov a v okrajových štvrtiach nie sú obrovské prepychové vily so stálou ochranou. Dáni poctivo recyklujú odpad a odvážajú ho na triedené skládky, donekonečna diskutujú o veciach verejných v množstve spolkov a združení, zastávajú práva aj tej najprapodivnejšej menšiny, nikto sa tu netituluje, všetci si tykajú a žiaci oslovujú učiteľov krstným menom. Dáni patria k najmenej skorumpovaným národom v Európe, ktorý má najväčšiu dôveru k polícii. Panuje tu azda najvýraznejšia rovnosť v postavení mužov a žien.“

Vypočul som si so závisťou túto stručnú charakteristiku a dovolil si akurát zanadávať na počasie: vonku husto pršalo a fúkal nepríjemný vietor. Pani Ľubica sa mierne usmiala a odvetila: „Dáni vravia, že nejestvuje zlé počasie, iba nevhodné oblečenie.“

Vzápätí som neďaleko radnice zapadol do obrovského antikvariátu, kde existovalo jediné triedenie: chaos. Kopy kníh vedľa seba, pod sebou, v škatuliach, na širokých stoloch; a v tej mäteži sa prehrabávali knihomoli víriac okolo seba jemný prach.

Predstavil som si, ako by si tu nesmierne voľkali dvaja ľudia: Kornel Földvári a Jan A. Pitínský - ten ma poveril, aby som mu z Kodane doniesol fotku domu Sörena Kierkegaarda, ale nič podobné som nenašiel, iba desiatky jeho kníh v dánčine.

Hlavné mesto na ostrove

Kodaň je mesto na ostrove Sjaelland. Kto v Európe má čosi podobné: hlavné mesto kontinentálnej krajiny na ostrove!? Krajiny s piatimi miliónmi obyvateľov (ako Slovensko), s polmiliónovým hlavným mestom (ako Bratislava). No, celkom tak to nie je, spolu so širokou oblasťou priliehajúcich mestských častí – tzv. Veľká Kodaň – má takmer dva milióny: žije tu teda tretina Dánov. Ale čo je ešte dôležitejšie: toto veľké mesto je príjemné, neprepchaté autami, s vynikajúcimi podmienkami pre cyklistov (5 miliónov Dánov má 4 milióny bicyklov).

Keď sa plavíte vyhliadkovou loďou po kanáloch, ktoré sa vinú od prístavu až takmer do centrálnych častí mesta, vnímate kompaktnú a komornú (!) panorámu nenarušenú jedinou výškovou budovou. Tu musím svoje rozprávanie mierne prerušiť. Aby som pravdu povedal, jeden biely mrakodrap sa v panoráme mesta týčil ako výsmešný prst. A tak som sa pobral k opache. Keď som k nej dokráčal, zistil som, že je to jeden z kodanských chrámov, obstavaný lešením, ktoré bolo ovinuté bielou celtou. Chrám sa renovoval! V celom meste je jediná výšková hnusná škatuľa, týči sa neďaleko hlavnej stanice: hotel Radisson.

Najviac šesť poschodí

To, pravdaže nie je len tak, pán hlavný architekt mesta Bratislavy a páni radní; v Kodani sa dodržiava rozhodnutie staré zopár storočí: nijaký dom nesmie mať viac ako šesť poschodí. Keď prechádzate – či už loďou alebo pešo – štvrťami okolo prístavu, vidíte desiatky starých skladov a budov prerobených na obytné domy, ale aj novostavieb, ktoré veľmi citlivo „kopírujú“ nielen výšku, ale aj materiály a siluety pôvodných stavieb.

Sú v nich luxusné byty, ale opäť nič megalomanské: nízke stavby s malými predzáhradkami, tehly a drevo... A drobné plôtiky! Okná obrátené k vode, vidíte do bytov. Tak je to aj v obyčajných mestských obyt­ných domoch. Nijaké záclony, za oknami nebývalo široké parapety, na nich kvety, večer lampy či sviečky. Ľudia sa neuzatvárajú, vpúšťajú si dovnútra svetlo, nebo, slnko i pohľady.

V prístavnej štvrti som videl sídlo najväčšej plavebnej spoločnosti: nijaký mrakodrap, ale niekoľko jednoduchých bielych šesťposchodových budov za sebou. Keby ich postavili nad seba, hneď by z nich bola 24-poschodová opacha. Mimochodom na ostrove, kde sa stavali lode, sa v hladine odráža moderná budova opery otvorenej v roku 2005 (1,5 miliardou dánskych korún prispela firma Maersk), na druhej strane zálivu sa dokončuje novostavba činoherného divadla (otvoria ju na budúci rok), v okolitých budovách zadaptovaných prístav­ných skladov a vojenských objektov sa skrývajú Akadémia umení, fakulta architektúry a konzervatórium, v priestoroch bývalej plynárne a elektrárne sú experimentálne divadelné scény.

Dolce far niente po dánsky

Nad hladinou kanála sa čierne blyští Kráľovská knižnica prezývaná „Čierny diamant“, presklenná nová budova obložená čiernym granitom zo Zimbabwe, v ktorej sa trblieta odraz slnkom zaliatych sčerených vĺn. Neďaleko je novostavba Amagerbanky, nijaká dvadsaťposchodová kukurica, ale trojposchodová elegantná a jednoduchá budova z keramických tehál. Dáni jednoducho nechcú byť „americkejší ako Američania“, ale ctia a rešpektujú vlastné tradície, vkus a prostotu. S citom, nenápadne, noblesne.

Keď už som pri tých kaná­loch: plavia sa tu rôzne člnky, lodičky, bárky (nijaké jachty či rýchle športové člny) – a na nich Kodančania popíjajú, čítajú, pofajčievajú vodné fajky i cigary a vyškierajú sa do slnka. Neviem, ako sa po dánsky povie „dolce far niente“, ale presne toto je ono!

A čosi podobné vidíte cez víkend aj v parkoch. Ľudia sa povaľujú v tráve, deti behajú a kopú do lopty, dámske krúžky alias „babince“ rozložené na dekách ako z Manetových obrazov klebetia a dvojica milencov na skromnej osuške si gurmánsky nalieva víno do vysokých štíh­lych pohárov.

Kultová Christiania

A pre nás – dnes starcov, no v šesťdesiatych rokoch mládež krstenú Wood­stockom a hnutím hippies - je v Kodani ešte jedno kultové miesto: Christiania. V roku 1971 armáda vyprázdnila priestory kasární a vojenské pozemky neďaleko jedného z centrálnych kanálov, a hneď na to ich obsadila nekonformná mládež, zväčša hippies, aby tu žili podľa vlastných zásad, vkusu i ideálov.

Bolo to ilegálne a všade na svete by ich hnali. Dáni ich tam však nielen nechali, ale v deväťdesiatych rokoch ich pobyt legalizovali a dohodli sa na platení poplatkov za spotrebu elektriny a vody. Odvtedy tu odrástli takmer dve generácie, v bizarných domčekoch a príbytkoch uprostred zelene a pri vode, v tisíchlavej enkláve fungujúcej podľa zásad priamej demokracie, v sociálnom „raji na zemi“ (len vďaka dánskej tolerancii a veľkorysosti).

Všetci sa tu poznajú, žijú tu početné rodiny, ale aj zdevastovaní narkomani, usporadúvajú sa koncerty, fungujú svojpomocné jasle a škôlky, divadlo aj kabaret, volený zástupca tejto „hippiesáckej komunity“ sedí v mestskom zastupiteľstve.

Samozrejme, že Christiania je dnes objektom turistického záujmu. Fotografovanie je zakázané. Ale napriek tomu, že sa z Christianie stal istý druh skanzenu, mnoho ľudí si tu zachovalo hrdosť a slobodu.

Aj takáto sloboda voľby však patrí k neobyčajne demokratickému a najstaršiemu kráľovstvu na svete, kde ľudia ochotne platia vysoké dane, aby v ich krajine nikto nemusel žiť nedôstojne.

Zrejme aj preto sa považujú za najšťastnejších obyvateľov v Európe.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 27 368
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 517
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 931
  4. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 634
  5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 574
  6. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 486
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 378
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 303
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 263
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 134