K Jadranskému moru to máme najbližšie práve na Istriu. Starobylé rybárske mestá a dediny sa zmenili na vyhľadávané turistické ciele. Priezračné more s tyrkysovými lagúnami však nie je jediné, čo polostrov, ktorý je najstaršou rekreačnou oblasťou Chorvátska, ponúka. Múzeá, kostoly a kláštory, hradby a koncerty v historických centrách.
V posledných rokoch sa však turistický ruch preniesol aj do vnútrozemia. Rozvoj agroturistiky v najrôznejších formách ocenia najmä rodiny
s deťmi. Celý polostrov je prešpikovaný cyklotrasami a turistickými chodníkmi.
Na Istrii môžete byť už za šesť hodín a ten, kto prvý
z vašej skupiny uvidí more, si určite zaslúži nejakú dobrotu - napríklad syrového burka. Alebo ak to bude dospelý - pohár malvazije.
Istria bola prvou chorvátskou oblasťou, ktorú Slováci a Česi opätovne objavili. Po vojne na Balkáne na začiatku deväťdesiatych rokov bola aj prvou, ktorú Chorváti odmínovali a kam sa začali valiť turisti. Zatiaľ čo cestu vnútrozemím na juh k moru lemovali tabule s nápisom "Dangerous mines" ešte v lete roku 1998, Istriu už dávno bezpečne križovali tisícky dovolenkárov.
Istria dodnes ťaží zo svojej lukratívnej polohy. Leží hneď pri hraniciach so Slovinskom a aj Taliani si sem môžu odskočiť na víkend. V 90. rokoch bola zaujímavá ďalším rozmerom - pre západniarov bola lacnejším va-
riantom ako hotely na riviérach z talianskej strany a pre našincov sa vždy našlo príjemné ubytovanie na súkromí. Navyše, jazyk pre nás nebol prekážkou.
Dodnes patrí Istria k miestam, kam sa človek rád vracia. Každý rok však musí rátať so zmenami - nové hotely, zrekonštruované areály, vylepšené pláže, nové služby, reštaurácie.
Západné pobrežie a jeho skvosty
Istria v minulosti patrila pod Benátsku republiku, čo sa odrazilo aj na architektúre meste-
čiek. Historické centrá s úzkymi uličkami, domy s okenicami a všadeprítomnými muškátmi a oleandrami. Chýba vám len vyvešaná bielizeň ponad uličky.
Vstupnou bránou Istrie je mestečko Umag. Je známe aj tým, že sa tu každoročne koná medzinárodný tenisový turnaj Coratia Open. V časoch, keď ešte hral Goran Ivaniševič, bolo celé mesto oblepené jeho plagátmi. Z okien a balkónov viseli plachty s nápismi Go, Goran, go alebo GORO.
Umag vyzerá na prvý pohľad ako jedna obrovská turistická dedina - hotelové a apartmánové komplexy sa striedajú so súkromnými vilami, ktoré ponúkajú útulné ubytovanie - často s možnosťou grilovania. Ak si o Umagu neprečítate aspoň prospekt, ani netušíte, aký poklad sa doslova ukrýva na polostrovčeku vysunutom do mora. Historické centrum patrí medzi najkrajšie na chorvátskom pobreží. Uličky sú poprepletané úplne inak ako napríklad v Rovinji či Poreči. V každej, aj tej najkratšej, nájdete aspoň jedného človeka. Za každými dverami je buď galéria alebo kaviarnička či cukráreň. A takmer pred každou predávajú deti vylovené mušle. Jednoducho každý štvorcový meter je tu využitý priam vrchovato.
Za Umagom nezaostávajú ani ďalšie mestá ako Poreč, Rovinj či Pula. Všetky tri sa môžu pochváliť nádhernými a zachovalý-
mi historickými centrami a pa-
miatkami.
Návštevu Poreču však ocenia najmä mladí ľudia, ktorým vyhovuje rušný nočný život s diskotékami a barmi. Najvýznamnejšou pamiatkou je Efraziova bazilika, ktorá je od roku 1997 zaradená na zozname svetového dedičstva UNESCO. Pochádza zo 6. storočia a nájdete v nej jedinečné fresky. Do baziliky je vstup voľný, ale vyžaduje sa slušné oblečenie.
Rovinj mnohí považujú za najromantickejšie mestečko na polostrove. Na promenáde je množstvo obchodíkov, zmrzlinární a kaviarničiek. Už z diaľky - či už z mora alebo zo súše vidieť zvonicu Katedrály sv. Eufémie. Týči sa do výšky 60 metrov.
Pula so svojím amfiteátrom je dominantou Istrie. Pochádza z 1. storočia nášho letopočtu. Okrem toho, že tu nájdete múzeum, pravidelne sa tu konajú veľké koncerty či letné divadelné dni. Pula získala povesť bohémskeho mesta. Možno aj preto, že spisovatelia, maliari a iní umelci z celej bývalej Juhoslávie si ju vybrali za svoje útočisko a najmä pred alebo po sezóne sem chodia pracovať.
Na východ
Východné pobrežie sa ťahá od Medulinu až po Opatijskú riviéru. Mestečko Opatija patrí k najstarším rekreačným strediskám Chorvátska. Ešte počas Rakúsko-Uhorska sem chodili oddychovať panovníci a vtedajšia smotánka. Prepychové hotely a vily si pamätajú šľachticov, ktorí tu trávili miernu zimu. Za posledné roky tu vyrástli nové luxusné hotely. Riviéra sa ťahá 25 kilometrov až po Brestovu. Natrafíte aj na malebné rybárske dediny ako Ičiči a Ika, ktoré sú však dnes jachtárskymi prístavmi.
O pár kilometrov južnejšie leží mestečko Rabac s nádhernými plážami vysypanými okruhliakmi a malými, takmer súkromnými zátokami. Asi hodinu cesty pešo do hôr je staré banícke mesto Labin, ktoré sa stalo mestskou rezerváciou.
Jana Čevelová