V lete nerobiť a v zime tancovať?

Ak kráčate z Piaza del Popolo po pešej zóne Via del Corso v ústrety Forum Romanum s Koloseom v pozadí, zabudnite na vzdialené klaksóny áut, nevšímajte si na nebi kondenzačné čiary za trupmi lietadiel a povoľte svoju fantáziu. Budete si možno pripadať ako

Nočná krása Fontany Di Trevi.

rímsky patrícius kráčajúci do lóže na gladiátorské zápasy...

Ak kráčate z Piaza del Popolo po pešej zóne Via del Corso v ústrety Forum Romanum s Koloseom v pozadí, zabudnite na vzdialené klaksóny áut, nevšímajte si na nebi kondenzačné čiary za trupmi lietadiel a povoľte svoju fantáziu. Budete si možno pripadať ako rímsky patrícius kráčajúci do lóže na gladiátorské zápasy...


Skoré ráno v Blere, šesťdesiat kilometrov severne od Ríma. Z jaskyne, ktorú kedysi Etruskovia vytesali do tufového brala, a ktorú si môj priateľ Zdeno (v meste na rieke Tiber žil a pracoval štyri roky) prerobil na príjemný dovolenkový brloh, vykročím na úzku kamennú plošinu a opatrne sa chytím neistého, vykývaného zábradlia. Naberiem do pľúc vôňu olivovníkov a revem: Buon giooooo­r­no, Itaaaaaalia!

Výkrik sa odráža od skál, padá do dvestometrovej priepasti a letí s južným vetrom do večného mesta. Kam inam – veď tam vedú všetky cesty.

Temperamentné sršne

O dve hodiny neskôr vpálim do osieho hniezda bývalej starovekej ríše aj ja. Vždy ma fascinovala športová jazda: motor v otáčkach, klavírovanie nôh na pedáloch, cit pre periférne vnímanie dopravnej situácie, oči na stopkách. Rím pripomína tréningový polygón s najrôznejším množstvom modelo­vých situácií nútiacich šoféra bleskovo reagovať a predvídať.

Nejde pritom ani tak o rýchlosť, po Via Cassia, jednej zo severozápadných vstupných tepien do srdca mesta, sa rútim sotva stovkou, ale z okolitých ulíc sa k môjmu nissanu ako temperamentné sršne prilepia na polmetrovú vzdialenosť blázniví Rimania a spolu si to rozdávame až po Piazzale di Ponte Milvio na nábreží Tiberu.

Iba zanedbateľné percento z týchto novodobých gladiátorov má svoje fára obité nárazmi, ich jazda sa vyznačuje skôr galantnosťou a južanským šarmom. Hoci červenú na semaforoch považujú mnohí z nich iba za akýsi informatívny signál, na rímskych uliciach ste vo väčšom bezpečí než v Bratislave či v Košiciach. Rimania totiž nejazdia šialene preto, aby ukázali, že na to majú zodpovedajúcu značku s primeranou kubatúrou, ale preto, že sú takí už od podstaty: jednoducho potomkovia dávnych vojvodcov...

Riskantná zmrzlina

Po celý čas dovolenkovej cesty do Ríma vysvetľujem dvanásťročnej dcére zásady slušného správania. Tvrdím jej napríklad, že nesmie nikdy ani potichu vysloviť v prítomnosti Taliana slovo cornutto – čo znamená paroháč. Je to tá najväčšia urážka, po ktorej, aspoň vo filmoch, nasleduje tvrdá nakladačka.

Ku katastrofe sa schýlilo v predajni so zmrzlinou neďaleko rímskych katakomb a vôbec nie zásluhou mojej dcéry. Zmrzlinár nakladal do nerezových misiek veľkorysé porcie gelato. Dcéra túži pokračovať vo vychutnávaní ovocnosmotanových porcií aj na ulici a chce, aby som to so zmrzlinárom vybavil. A ja tomu božiemu človeku gestikuláciou vysvetlím, že per favore signore ešte un gelato, lenže pozor, attenzione, nie do tej nerezovej misky...

Dobráčisko v bielej zástere za pultom sa na mňa baculato škerí ako na magora, prikyvuje hlavou, akože si signore, si, capito, nič nie je jasnejšie, ako vaša skvelá pantomíma a dá si ruky vbok, akoby si tak lepšie vychutnával môj výkon. Lenže mne sa zdá, že nerozumie, rozhodnem sa preto pomôcť mu jeho rodným jazykom. Namierim na zmrzlinára ukazovák pravej ruky, aby už bolo raz a navždy jasné, kto hrá v tomto dejstve hlavnú úlohu, ľavačkou rýchlo naznačím akt zobratia „čohosi“ do prstov a poviem: cornutto! Madonna mia, pomýlil som sa v jednom písmenku, mal som povedať: cornetto!

Povznášajúca mentalita

Na otázku, akí sú Rimania, priateľ Zdeno bez rozpakov vysypal z rukáva: „Šarmantní bordelári, bezstarostní chaotici a ľahkovážni k vlastnej histórii. Nepoznajú ju. Alebo presnejšie: Radšej sa budú oddávať ľahtikárskemu sladkému životu a la dolce vite, ako by zašli do knižníc a spoznali Vergília alebo Tacita. Vraj na nich perfektne sedí to známe české: Mladý Říman v létě nedělá a v zimě tančí...“

Zdeno tou definíciou neodsudzoval, vnímal ju skôr ako kompliment z rodu náročnej­ších. Hovoril o povznášajúcej mentalite aj o tom, že práve tu, v strede Apeninského polostrova, akoby sa v Rimanoch zmiešavali siločiary disciplinovaného a pracovitého severu s ospalou bezstarostnosťou juhu.

Môj otec rád spomínal na epizódku zo šesťdesiateho ôsmeho. So slovníkom a mapou v ruke sa vtedy spýtal ktoréhosi domorodca, ako by čo najrýchlejšie našiel železničnú stanicu. Riman porozumel, zhlboka sa nadýchol a na nekonečných pätnásť minút odštupľoval vodopád talianskej dikcie popretkávanej ohnivou gestikuláciou a hereckou mimikou. Otec ho sledoval a ničomu nerozumel.

Napokon mu súhlasne prikývol a poďakoval sa mu. Keď sa ho priatelia pýtali, prečo mu hneď nevysvetlil, že no capito, dojemne sa usmial: „Bolo mi ľúto prerušiť ho. Tak sa snažil.“

Fontána bez chlapcov

Niektoré veci sa však v Ríme od šesťdesiateho ôsmeho predsa len zmenili. Interiér Kolosea už nepokrýva burina, v ktorej sa mihali stáda potkanov, bossovia mesta starovekú pamiatku vrátili do hry a premenili ju na turistický trhák.

Alebo Fontana Di Trevi. V knihe Chvilky s Itálií, kde Miroslav Horníček bravúrne glosuje reportážne fotografie Pavla Koppa, je aj momentka s onou fontánou, ktorú ani nie tak dávno v modernom slova zmysle zvýznamnila herečka Anita Ekberg: kúpala sa v nej nahá.

Kopp zachytil, ako sa vo vodách tejto najznámejšej fontány prechádzajú traja sotva desaťroční chlapci a z jej dna zbierajú mince. Horníček je dojatý a píše: „Tam, kam dosáhne lidská ruka, mince mizí. Jsou to malé mince a jdou po nich malí kluci. Vidím je, jak potom, ještě docela promáčení, běží pro žvejkačku nebo čokoládu, a už proto budu příště – a to kdekoli – házet ty mince. Toto dáva pověre smysl a zvyku opodstatnění.”

Dnes fontánu pred malými chlapcami strážia karabinieri.

Rím musí človeka fascinovať. Všeličím. Rím má dušu, ktorú mu nevzal Nero ani Mussollini, Rím má charizmu, pretože si ju pestuje: zoradiť vedľa seba architektonické skvosty staroveku, renesancie a baroka a to všetko nepotlačiť do úzadia v prospech pažravej konzumnej súčasnosti, je múdre a zároveň šarmantné.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 16 105
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 509
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 625
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 774
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 098
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 1 990
  7. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 801
  8. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 733
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 713
  10. Moskva alebo Petrohrad? 1 274