O to viac sme mohli vychutnať samotu, pre ktorú sem mnísi kedysi zavítali.Do Bulharska sme cestovali kvôli lyžovaniu. Najväčšie a zároveň najluxusnejšie stredisko nás privítalo akosi nezvyčajne - bez snehu. Zjazdovky sa síce upravovali a zasnežovali denne, vyššie polohy však boli kamenisté, podobne ako v tom období u nás. Napriek tomu, že Bulharsko je oproti Slovensku južnejšie, domáci si takúto zimu nepamätali a odkazovali na roky minulé, keď bolo dva až tri metre snehu. Alternatívnym programom sa stala Rila.
Cestou, necestou
Naši hostitelia boli zjavne na túto situáciu patrične pripravení. Namiesto zháňania spojenia či taxikára nám pohotovo za dobrú cenu dohodili známeho. Boli sme spokojní, pretože nás odviezol do kláštora, počkal - napriek našej neochote veľmi sa ponáhľať a takisto odviezol späť do Banska.
Doprava je v Bulharsku kapitola sama osebe. Úzka cesta zo strediska sa vinula údolím, často pretkaná zákrutami. Bulharskou klasikou je predbiehanie zásadne, keď ide auto oproti. Mať pásy v aute, neváhame a iste sa pripútame. Náš vodič sa len usmieval popod fúzy, akú adrenalínovú jazdu nám pripravil.
Dedinka Rila na úpätí pohoria je absolútne zabudnutá, napriek tomu, že nie je príliš vzdialená od hlavného mesta Sofie. Akoby sem civilizácia nedorazila, teda aspoň do januára tohto roku. Cítili sme sa ako v predrevolučnom Československu.
Mlčanliví mnísi
Po príchode a zistení, že v kláštore je minimum turistov, začali sme sa rozhliadať po jeho cennostiach. Čo nás nepríjemne prekvapilo, bol uzavretý vstup do horných podlaží. Na druhej strane je samozrejmé, že mnísi sa nemusia obávať neželaných návštevníkov vo svojich celách, dormitóriách či knižnici. Uspokojiť sme sa museli s nádvorím, na ktorom bola vrstva ľadu, čo každú chvíľu viedlo k pádu a mohlo sa skončiť úrazom.
Kláštor, ktorý zvonka vyzerá ako stredoveká pevnosť, už pri vstupe upúta svojím jedinečne riešeným nádvorím a drevenými ochodzami na štyroch podlažiach. Vyzerali, akoby zostali od 18. storočia nemenné.
V strede celého komplexu je jeho najstaršia
časť - veža a najposvätnejšia - kostol. Do veže sme sa dostať ani nepokúšali, kostol bol zato otvorený nepretržite. Čierni ortodoxní mnísi, väčšinou zarastení, pred ním prechádzali mĺkvi, pohrúžení do modlitieb a meditácie. Starší mních, ktorý zametal pred vchodom, turistov občas upozornil na zákaz nosenia ruksakov a fotenia úžasného interiéru. Ostatní skôr komunikovali so sakrálnym svetom. Po vstupe do kostola sa človek ocitne v inom svete. Zdobia ho jemné drevorezby, všade vôkol maľby, ikony, v strede veľký ikonostas. V úžase sme chvíľu nemo zotrvali a pomaly sa pobrali na chladné zimné nádvorie.
Za zmienku tiež stojí kuchyňa. Upúta obrovským kotlom, ktorý živil armádu mníchov v 19. storočí. Celá miestnosť je jeden veľký komín, ktorého strop sa cez celé štyri poschodia zbieha a ústi vonku nad strechou.
Výlet do kopcov
Najväčší dojem, samozrejme, okrem kláštora, na návštevníkoch zanechajú okolité kopce. Po prehliadke kláštora v honbe za dobrým výhľadom sme sa vydali na potulku na najbližší kopec (Malyovitsu), po chodníku, ktorý nám ukázala miestna babka, zároveň jediná predavačka suvenírov. Asi trojhodinová túra pod vrchol bola akosi samozrejme spestrená stádom kamzíkov, ktoré netušili, že v tomto ročnom období by sa sem mohli vybrať nejakí turisti. Okolie sa príjemne zelenalo, sneh zmizol. Možno, že sa naozaj zviezol nejakou lavínou do údolia. Práve trávnaté kopce nasvedčovali tomu, že terén tu je veľmi lavinózny. Kláštor v údolí na sneh niekoľkokrát doplatil a v stredoveku ho museli často pre lavíny znovu postaviť.
Na výlet do rilského kláštora zo Sofie či Plovdivu stačí jeden deň, ako náhradné vyplnenie pôvodného programu. V lete to samozrejme je príjemné spestrenie turistiky, ako jedna zo zastávok na trekingu pohorím Rila.
Stručné dejiny
Od roku 1976 sa kláštor považuje za národnú historickú pamiatku a v roku 1983 ho zapísali na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je najnavštevovanejším a najznámejším bulharským kláštorom.
Podľa legendy kláštor založil pustovník Ivan z Rily v 10. storočí počas vlády bulharského cára Petra (927 - 968). Ivan, ktorého relikvie sú vystavené v kláštornom kostole, žil v jaskyni vzdialenej zhruba pol hodiny chôdze od dnešnej kláštornej budovy, postavenej zrejme jeho žiakmi.
Už skoro po založení si kláštor získal veľkú úctu a privilégiá. Každý z bulharských cárov ho veľkoryso obdaroval, čo pomohlo Rile vyrásť na jedno z najvýznamnejších kultúrnych a religióznych centier Bulharska. Po príchode Turkov ostal komplex v ruinách. Zničili ho tiež lavíny z okolitých kopcov. Od 15. storočia kláštor pomaličky, za asistencie ruskej ortodoxnej cirkvi, obnovoval svoje bývalé postavenie a poslúžil ako azyl bulharskej kultúre počas dlhej tureckej okupácie.
Kláštorný komplex
Dnešný vzhľad kláštora je výsledkom rekonštrukcie v 19. storočí. V strede vnútorného nádvoria stojí najstaršia budova, kamenná veža postavená miestnym aristokratom pred viac ako 650 rokmi.
Celý štvorposchodový komplex obsahuje prinajmenšom 300 mníšskych ciel, štyri kaplnky, ubytovanie pre opáta, kuchyňu, múzeum, masívnu knižnicu a hosťovské izby pre donorov. Exteriér je nemenej zaujímavý strohými kamennými stenami pretkanými malými okienkami, pripomínajúcimi viac pevnosť ako kláštor.
Hlavný kláštorný kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Kostol s piatimi kopulami má tri oltárne výklenky a dve postranné kaplnky. Dominuje mu veľký drevený ikonostas s azúrovojemnou drevorezbou. Nástenné maľby dokončili v roku 1846, z mnohých autorov ich podpísal jedine známy Zahari Zograf. Najstaršie ikony pochádzajú zo 14. storočia.
Lokácia
Kláštor leží v pohorí Rila, 1147 metrov nad hladinou mora. Je situovaný 117 kilometrov južne od Sofie. Po stranách ho lemujú riečky Rilska a Drushlyavitsa.
Na vrch Malyovitsa (2729 m n. m.) trvá túra približne štyri hodiny. Najvyšší vrchol pohoria Rila, Mousala (2925 m n. m.) je vzdialený od kláštora približne osem hodín pešej chôdze.
Ubytovanie
Kláštor ponúka ubytovanie, hoci v okolí vyrástlo (najmä v lete) turistické centrum s hotelmi a reštauráciami. Noc v kláštore pre jednu osobu stojí 15 dolárov.
Transport
Zo Sofie do Rily vedie asfaltová cesta smerom na južnú hranicu Bulharska. Prechádza mestečkom Rila a ústi priamo pred bránami kláštora. Cesta zo Sofie do kláštora autom trvá približne hodinu a pol. Autobusové spojenie medzi kláštorom a ostatným svetom v zime neexistuje. Diaľkové spoje zo Sofie premávajú iba do mesta Rila.
Telefón: +359 70542208
Zdroj: bulgarianmonastery.com