Impozantné pamiatky a pohnutá história starovekého Egypta robia z tejto krajiny jednu z najžiadanejších turistických destinácií. K najväčším atrakciám patria už dlhé desaťročia pyramídy, hrobky a múmie. Predovšetkým v 19. storočí boli múmie vo veľkej obľube zberateľov a mnohé sa presťahovali z Egypta do súkromných zbierok a múzeí v rôznych krajinách sveta. Päť egyptských múmií máme aj na Slovensku, hoci verejnosť zatiaľ môže vidieť iba tri z nich. Aj so zvyšnými dvoma sa však počíta v novej expozícii Prírodovedného múzea SNM v Bratislave. Starenka Tašeritnetiah
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je od roku 1910 jedným z najväčších lákadiel múmia Tašeritnetiah. Pochádza z pohrebiska v Abusir el Meleku a časovo je datovaná do obdobia 21. - 25. panovníckej dynastie.
"Išlo o takzvané tretie prechodné obdobie, ktoré bolo ohraničené rokmi 1078 - 664 pred Kristom," spresňuje riaditeľka múzea Oľga Bodorová. Dodáva, že práca balzamovačov bola veľmi kvalitná a múmia ženy dodnes nepotrebovala žiadne špeciálne zásahy, aby sa zachovala v dobrom stave.
"Hoci je klíma na Slovensku úplne odlišná od Egypta, nespôsobilo to žiadne problémy. Udržujeme iba štandardnú teplotu a vlhkosť a za tie dlhé roky sme žiadne zmeny nezaznamenali," dodala riaditeľka.
Tašeritnetiah zomrela vo veku 50 - 70 rokov na chorobu podobnú dnešnej osteoporóze. Hoci by sa dnešné päťdesiatničky urazili, v tom čase ju už považovali za starú ženu.
"Priemerný vek bol v tom čase podstatne nižší ako dnes, takže sa naozaj dožila pekného veku," hovorí riaditeľka.
Žena zrejme patrila k strednej vrstve a spôsob jej balzamovania pokladajú odborníci za štandardný. Hoci postupy balzamovačov boli v mnohom podobné, v niektorých detailoch sa odlišovali. Egyptológovia mohli neraz práve na základe týchto odlišností určiť, z akého obdobia múmia pochádza.
Najčastejšie sa telo očistilo, vybrali sa z neho vnútorné orgány a napustili sa soľou. Orgány sa potom ukladali do špeciálnych nádob - kanop. Telo nabalzamovali, naplnili aromatickými látkami a obalili pruhmi látky. Kanopa je aj súčasťou pohrebnej výbavy Tašeritnetiah.
Múmiu daroval múzeu zberateľ István Munkácsi, ktorý si ju priniesol z potuliek po Egypte a Grécku.
Amonov kňaz a malé dieťa
Múzeum v Betliari sa môže popýšiť hneď dvoma múmiami - jedna patrí Amonovmu kňazovi, druhá malému dieťaťu.
Múmia kňaza, ktorý sa pravdepodobne volal Nebej (podľa nápisu na sarkofágu Nbjj), pochádza z pohrebného poľa v Gíze. Je z obdobia vlády 18. dynastie (1580 - 1310 pred Kr.). Silvia Lörinčíková z oddelenia dokumentácie múzea hovorí, že múmia časovo patrí do obdobia vlády takých významných faraónov ako Tutanchamón, Hatšepsut či Amenhotep IV.
"Datovanie bolo spresnené po röntgenologickom výskume v Náprstkovom múzeu v Prahe a na Rádiologickej klinike Fakulty všeobecného lekárstva v rokoch 1970 - 1972," dodáva odborníčka.
Múmia je vysoká 163 centimetrov a je známe, že kňaz zomrel vo veku 30 - 40 rokov. Technika mumifikácie je typická pre obdobie Novej ríše. Počas výskumu boli identifikované aj amulety, ako napríklad skarabeus. Starí Egypťania verili, že tento na pohľad nepekný, no posvätný chrobák im prinesie znovuzrodenie. Niektoré amulety nosili aj počas života a pri mumifikácii sa vkladali k oblasti srdca.
Vek detskej múmie určili podľa stavu prerezania chrupu. Keď dieťa zomrelo, mohlo mať 1,5 až dva roky, pohlavie sa však presne určiť nedalo. Múmia pochádza z obdobia grécko-rímskeho (332 - 395 pred Kr.). Na tejto malej múmii sú zreteľné stopy kartonáže - drviny z plátna alebo papyrusu. Okrem toho sa našli aj zvyšky ovínadiel, náhrdelníka a náramku z fajansových korálikov.
Do zbierok Andrássyovcov sa zrejme múmie dostali počas ciest grófa Emanuela Andrássyho, prípadne jeho syna Gejzu.
Muž alebo žena?
V zbierkach Prírodovedného múzea SNM v Bratislave majú okrem dvoch kompletných ľudských múmií aj ďalšiu zaujímavosť - mumifikovanú hlavu. Múmie sú zatiaľ súčasťou depozitov a návštevník ich vidieť nemôže. V budúcej expozícii sa s ich sprístupnením počíta.
Najdlhšie je v zbierkach múzea múmia vo farebnom drevenom sarkofágu, ktorú najprv vlastnil András Jurenák, neskôr ju daroval do súkromnej zbierky doktorovi Danielovi Schimkovi. Nakoniec sa dostala do Evanjelického lýcea v Bratislave a zásluhou archeologičky Ľudmily Kraskovej sa jej cesta skončila v národnom múzeu.
Múmia je obalená v svetlohnedých ovínadlách a je z obdobia 26. dynastie (7. - 6. stor. pred Kr.). Vedúca antropologického oddelenia múzea Alena Šefčáková hovorí, že pravdepodobne patrila mužovi vo veku 20 - 30 rokov. S múmiou sa však spája aj malá záhada. "Jej lebka so zvyškami tkanív má nápadne ženský charakter. Na vnútornej strane sarkofágu, ktorý nepatril v ňom uloženej múmii, je hieroglyfmi napísané meno prvého vlastníka rakvy a tiež meno ďalšieho muža. Hoci sú obe mená mužské, v sarkofágu bola možno naozaj uložená žena," dopĺňa vedúca oddelenia.
Múmia so šiestimi prstami
Druhá múmia pochádza z 18. - 20. dynastie (16. - 11. st. pred Kr.) z lokality Deir el - Medina pri Káhire. Bolo to pohrebisko staviteľov pyramíd. Patrila mužovi vo veku 25 - 35 rokov a doktorka Šefčáková o nej prezrádza ďalšiu zaujímavosť. Ľavú ruku múmie zrejme pri balzamovaní nahradili drevenou protézou. Pravdepodobne omylom je na nej šesť prstov.
Obísť nemožno ani mumifikovanú hlavu, ktorá sa do zbierok múzea dostala ako posledná. V roku 1997 ju múzeu venovalo bratislavské gymnázium Juraja Hronca. Podľa prvého uhorského egyptológa Eduarda Mahlera by mohlo ísť o najstaršiu múmiu (17. - 16. storočie pr. Kr. - 15. dynastia). "Spôsob mumifikácie svedčí skôr o mladšom období, 21. až 25. dynastii," dodáva vedúca oddelenia.
Egyptské múmie na Slovensku
Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota
- Tašeritnetiah (1078 - 664 pred Kr.)
SNM: Múzeum Betliar:
- Amonov kňaz (1580 - 1310 pred Kr.)
- múmia dieťaťa (332 - 395 pred Kr.)
SNM: Prírodovedné múzeum (zatiaľ iba súčasť depozitu, nad sprístupnením sa uvažuje v budúcej expozícii):
- muž vo veku 20 - 30 rokov, mohlo však ísť aj o ženu (7. - 6. st. pred Kr.)
- múmia muža z pohrebiska staviteľov pyramíd pri Káhire (16. - 11. stor. pred Kr.)
- mumifikovaná hlava muža