Stojíte na Námestí sv. Petra a napriek stovkám turistov máte pocit, že ste sám a všetko tam stojí len preto, aby vás ohúrilo a nadchlo. Príde to pomaly, keď po dlažobných kockách kráčate do stredu dokonalej elipsy k egyptskému obelisku. Spoza oblúka Berniniho kolonády sa vynára priečelie Chrámu svätého Petra. Stále kráčate a hoci máte pocit, že obelisk je už len na pár krokov, chvíľu trvá, kým prestane pred vami unikať.
V obkľúčení reťazí akoby bol stredobodom vesmíru. Stojí na podstavci a vypína sa do výšky. Pred vami - úplne blízko a predsa vzdialený desiatky metrov - je chrám, sprava aj zľava kolonáda. Všetko akoby na dosah ruky a napriek tomu ďaleko. Ten pocit sa umocňuje, keď si uvedomíte množstvo ľudí, ktoré sa sem vojde. Desaťtisíce veriacich z celého sveta sa tu modlia počas omší celebrovaných pápežom. Keďže pondelkom sa začína Veľký týždeň - najdôležitejší kresťanský sviatok, námestie sa začína meniť. Malé elektromobily zvážajú drevené zábrany a najmä stovky stoličiek, ktoré v radoch rozkladajú pod hlavným schodiskom. Na tých budú počas veľkonočnej omše sedieť biskupi z celého sveta.
Do baziliky cez detektory
Časť zábran je na námestí celý rok. Vytvárajú koridory, ktorými sa dostanete do vnútra baziliky. Najprv však musíte prejsť detektormi kovov. Mužom vatikánskej ostrahy neunikne nič, čo by len trochu pripomínalo zbraň. Vyzerajú presne ako bodyguardi amerického prezidenta - v tmavomodrých oblekoch, so slúchadlom v uchu a so strohým výrazom tváre. Ani náznak úsmevu. Navyše, objektom ich záujmu je okrem obsahu tašiek aj vaše oblečenie. Do baziliky vás jednoducho nepustia v kraťasoch a tričkách či šatách na ramienka.
Dav vás nesie po bočnom schodisku a zistenie, že všetci budú s vami vnútri, už dopredu vyvoláva predstavu preplneného mestského autobusu v raňajšej špičke. Stovky turistov sa však v obrovskom interiéri chrámu rozplynú rovnako ako na námestí.
Pri Piete s pietou
Tlačenica je len hneď vpravo za vysokými bronzovými dverami. V prvej kaplnke, chránenej sklom, je Michelangelova Pieta. Gracióznosť a majestátnosť - to sú charakteristiky, ktoré vám pri pohľade na Máriu držiacu v náručí mŕtveho Ježiša napadnú. Ako neuveriteľné sa však zdá, že Michelangelo toto dielo vytesal ako 25-ročný. A aj to, že jej ťahá na päťsto ôsmy rok. Bez úrazu prežila stáročia až do roku 1972, keď sa na ňu s kladivom vrhol šialenec. Odniesli si to nos a prsty.
Dnes sa však pred ňou vedú aj iné ako obdivné reči. "Skutočne je to Panna Mária?" pýta sa mladá Ázijčanka svojho sprievodcu - kňaza. "Je akási mladá. Čo keď to je Mária Magdaléna?" dodá a tvári sa, že nevidí náznak nesúhlasu na kňazovej tvári. Tieň konšpirácie knihy Dana Browna Da Vinciho kód o tom, že Mária Magdaléna bola Ježišovou manželkou, bude zrejme hľadať na každom mieste, a nielen vo Vatikáne.
Baldachýn
Baldachýn upúta pozornosť už od vchodu. Naša prvá myšlienka sa niesla v duchu - čo toto tu robí. Ako všetko vo Vatikáne je obrovský a majestátny, len sa sem akosi nehodí. Možno je to okázalosťou alebo aj jeho históriou.
Baldachýn postavil priamo na hrobom sv. Petra a pod famóznou Michelangelovou kupolou Bernini. Na príkaz pápeža Urbana VIII., pochádzajúceho z rodu Barberiniovcov, z rímskeho Pantheonu odstránili bronzové pozlátené reliéfy, roztavili ich a Bernini z nich vytvoril štyri nosné piliere. V histórii tak navždy zostalo zapísané quod non fecerunt Barbari feceunt Barberini - čo neurobili ani barbari, urobili Barberiniovci. Nasucho neobišiel ani Bernini. Keďže z roztaveného bronzu ešte niečo zostalo, umelec z neho odlial dva vežové zvony, ktoré ľudia okamžite pomenovali Berniniho somárske uši.
Baldachýn, ktorý meria 29 metrov, slúži ako oltár a omšu pod ním môže slúžiť len pápež. Pod pápežským oltárom je polkruhová mramorová balustráda a od nej vedúce schody vás delia od hrobu sv. Petra.
Kupola
Michelangelova kupola sa týči priamo na Baldachýnom a hrobom sv. Petra vo výške 120 metrov. Má síce v priemere úctyhodných 42,56 metra, stále je však o necelý meter užšia ako kupola Pantheonu.
Svetlo sem vniká cez šestnásť veľkých okien a osvetľuje nádherné maľby v pásoch nad nimi. Zobrazujú šestnásť pápežov pochovaných v chráme, šestnásť obrazov panny Márie, Ježiša, sv. Jozefa a ďalších apoštolov, nad nimi trónia anjeli a cherubíni. Okolo základne v zlatom poli je nápis v latinčine, ktorým podľa Matúšovho evanjelia Ježiš označil Petra za skalu a dal mu kľúče od kráľovstva nebeského. Čierne písmená sú vysoké dva metre, aby ste ich mohli čítať aj zospodu.
Detaily kupoly si však najlepšie vychutnáte, ak sa priamo hore buď vyveziete výťahom, alebo vyjdete po schodoch. Sem sa však už za vstup platí.
Kupolu máte na dosah a pre tých, ktorí majú strach z výšok, máme dobrú správu - zábradlie je vyššie ako dva metre.
Rovnaké to bude, aj keď sa rozhodnete vyšliapať až do hornej kupolky do výšky 132 metrov, odkiaľ si môžete pozrieť celý Rím. Tam však musíte ísť len po svojich a čaká vás 330 schodov. Pri tých posledných už budete kopírovať zakrivenie kupoly. Výhľad na mesto a vatikánske záhrady je však nezabudnuteľný.
Krypty
Pod dlažbou Chrámu sv. Petra sa okrem pozostatkov stredovekej baziliky nachádzajú aj pápežské hrobky a, samozrejme, tá najdôležitejšia - Petrova. Vchod do podzemia, ale aj do kupoly je zvonku. Keď vyjdete z chrámu, odbočíte vľavo a za rohom vás už budú navigovať tabuľky v angličtine a taliančine. Sú tam aj neodmysliteľní príslušníci bezpečnostnej služby, ktorí vás usmernia a nedajú vám zablúdiť. Zároveň vás však ani nenechajú prejsť si hrobky v pokoji a zastaviť sa tam, kde by ste chceli. Ich neustále poháňanie a upozorňovanie, aby ste boli ticho, vás môže natoľko vyviesť z miery, že až spätne si uvedomíte, že hrobku sv. Petra ste už minuli. Nedajte sa, a s výrazom rovnako neodbytným ako má ochrankár, sa k nej vráťte.
Pod zemou uprostred Petrových nasledovníkov dostáva všetko iný rozmer. Aj tí, čo neveria, chcú uveriť, že tam spočívajú kosti muža, ktorý bol svedkom udalostí, na ktorých stojí západná civilizácia. Intenzívnejší pocit pokory vás zasiahne už len v Jeruzaleme v Chráme Božieho hrobu.
Petra ukrižovali spolu s ďalšími kresťanmi v roku 64 alebo 67 a hrob údajne objavil cisár Konštantín v 4. storočí. V štyridsiatych rokoch minulého storočia tu archeológovia odkryli červený múr, na ktorom bol grécky nápis: Tu leží Peter. Za ním bola uložená škatuľa s kosťami, ktoré podľa výskumov patrili 60- až 70-ročnému mužovi spred dvoch tisíc rokov.
Ostatky sú dnes uložené vo výklenku v striebornej kazete a zabalené do látky - pália - utkanej z vlny jahniat požehnaných počas sviatku svätej Agnesy. Hrob sa údajne nachádza v Nekropole v podzemí.
Čo však určite neminiete, je hrob Jána Pavla II. Pri ňom sa rad spomalí a dokonca ani ochrankári vás toľko nepoháňajú.
Návrat na Námestie sv. Petra priamo z podzemia je strohým vyvrhnutím do súčasnosti. Mätež ľudí sa rozplynie pomedzi stĺporadie Berniniho kolonády. Možno sa im už po tom, čo videli, námestie nezdá rozložité, stĺpy vysoké a chrám taký obrovský, že by bol nedosiahnuteľný. Až dovtedy, kým sa znova do Vatikánu nevrátia. A je úplne jedno, či ste veriaci katolík, alebo ateista.
História Chrámu sv. Petra
Od prvej polovice 2. storočia tu stála nad hrobom sv. Petra kaplnka, kam putovali kresťania. V roku 324 dal cisár Konštantín postaviť baziliku, ktorú o päť rokov neskôr vysvätil pápež Silvester I.
Pápeži sídlili vo Vatikáne až od roku 500, keď sa do novopostavených budov z Lateránu presťahoval pápež Symachus. V roku 847 baziliku zasiahol rozsiahly požiar.
V 14. storočí začal kostol pustnúť a v roku 1451 vydal pápež Mikuláš V. príkaz na stavbu nového Chrámu sv. Petra.
So stavbou sa začalo až o 55 rokov neskôr a trvala viac než sto rokov. Prvý projekt vypracoval Donato Bramante a kostol mal mať tvar gréckeho kríža s jednou veľkou kupolou a štyrmi menšími.
Po jeho smrti stavbu viedol Raffael Santi až do svojej smrti v roku 1520.
V roku 1547 prevzal výstavbu vtedy už 72-ročný Michelangelo, ktorý sa o ňu zaujímal hneď od začiatku, ale jeho projekt takmer pred štyridsiatimi rokmi neprešiel. Michelangelo Bramanteho návrh čiastočne zmenil - nechal len jednu centrálnu kupolu, postavil apsidu a stred, stále ešte gréckeho kríža. Kupolu však podľa jeho návrhov dokončili až po smrti.
V roku 1602 stavbu prevzal Carlo Maderna, ktorý zmenil pôdorys pretiahnutím strednej lode na latinský kríž. Kupola síce zostala v úzadí, ale postavil priečelie a fasádu.
Po jeho smrti v roku 1629 sa hlavným projektantom stal Gian Lorenzo Bernini, ktorý stavbu dokončil, postavil námestie a kolonádu s 284 stĺpmi a 88 piliermi, upravil prístup k bazilike. Osemnásteho novembra 1629 pápež Urban VIII. chrám vysvätil.
Dĺžka: 211,5 metra
Vnútorný priemer kupoly: 42,56 metra (kupola čnie nad strechou 93 metrov, kríž je vysoký päť metrov)
Vnútorná rozloha: 15 160 štvorcových metrov
Počet oltárov: 30
Kapacita: 60-tisíc ľudí
Vatikánske múzeá - Sixtínka a Raffael
Do Vatikánskych múzeí nemôžete ísť s predsavzatím, že si ich celé pozriete. Za pár hodín sa jednoducho nedá obísť všetko, čo ponúkajú. Rozhodnúť sa teda musíte už pri vchode a smerovky vás tam jednoducho zavedú.
Pri prvej návšteve je rozhodnutie ľahké - Sixtínska kaplnka a Raffaelove sály. Potrebujete však ešte aspoň ďalšie tri návštevy, aby ste si mohli vychutnať egyptské či etruské zbierky, množstvo gréckych a rímskych pamiatok, kolekcie raných kresťanských, ale aj súčasných diel, tapisérií, mozaík. Je tam množstvo siení, ktoré zdobili umelci ako Raffael, Fra Angelico či Bernardino Pinturicchio.
Trpezlivosť sa bude o vás pokúšať už pri príchode - keď budete hľadať koniec radu, ktorý sa síce pomaly, ale vytrvalo hýbe smerom k hlavnej bráne múzeí. Vchod je z vonkajšej strany Vatikánu a zástupy milovníkov umenia sa vinú popri hradbách aj niekoľko sto metrov. Zvyčajne to trvá asi hodinu a ste vnútri.
Sixtínska kaplnka
Sixtínsku kaplnku síce zdobili viacerí významní umelci, ale navždy sa bude spájať s Michelangelovým menom. Jeho stropné fresky z cyklu Genesis, ale najmä Posledný súd, patria medzi najznámejšie diela histórie.
Kaplnku začali rekonštruovať v roku 1979 a s nákladnou akciou skončili v polovici decembra 1999 - pred začiatkom jubilejného roka.
Pri jej prehliadke je dobré mať mapku s rozložením jednotlivých fresiek. Je tu vždy plno, takže hlbšie rozjímanie si budete musieť odpustiť. S hlavou vyvrátenou k stropu sa však máte na čo pozerať. Všadeprítomná bezpečnostná služba vám nedovolí viac než šepkať a pokus odfotografovať si sixtínsku nádheru sa nemusí skončiť dobre.
Michelangelovi sa príliš do výzdoby kaplnky nechcelo. Prácami ho poveril pápež Július II., ale čím viac nástojil, tým viac sa Michelangelo bránil. Nakoniec sa po troch rokoch nechal presvedčiť. Kaplnka je široká 13 a dlhá 40 metrov a strop si umelec rozdelil na oblúky, kde vytvoril jednotlivé výjavy od stvorenia sveta cez prvý hriech, vyhnanie z raja, Noemom až po potopu. Na kaplnke pracoval štyri roky a všetko, čo za ten čas prežil, sa odráža na jej stenách. Jeho sklamania, depresie, únava, ale aj radosť z práce. Po 25 rokoch na veľkú oltárnu stenu namaľoval Posledný súd - trvalo mu to šesť rokov. Sám seba nakreslil ako kožu stiahnutú z človeka. Možno sa tak po rokoch prác aj cítil.
Raffaelove sály
V rovnakom období, ako Michelangelo zdobil strop kaplnky, Raffael Santi maľoval siene pápeža Júliusa II. Pracoval na nich v rozpätí rokov 1508 až 1524 a rovnako, ako bol pápež Raffaelovými prácami uchvátený, stoja dnes pred jeho maľbami tisícky ľudí ročne.
V prvej sieni sú dve obrovské fresky Dišputa a predovšetkým Aténska škola, pred ktorou by ste mohli stáť hodiny a stále by bolo na čo pozerať. V strede stoja Platón a Sokrates, každý v geste, ktoré vystihuje ich filozofiu. Nájdete tam aj Pytagora, Euklida či Archimeda. A vpravo dole aj Raffaela.
V Heliodorovej sieni je freska s biblickým námetom vyhnania zvrhlého Heliodora z chrámu a v tretej Požiar v Borgu. Vo všetkých sálach sú okrem monumentálnych fresiek aj menšie maľby pod a nad oknami. Zatiaľ čo je zrejmé, že prvé dve maľoval Raffael sám, tretiu zrejme zdobili už jeho žiaci.
Otváracie hodiny a vstupné vo Vatikánen Chrám sv. Petra (vrátane hrobiek)
Otvorené denne: apríl - september od 7.00 do 19.00 h, október - marec od 7.00 do 18.00 h
Vstup je voľný, fotografovanie je povolené. Pozor na oblečenie.
V chráme sa v jednotlivých kaplnkách denne konajú omše, v nedeľu sa premietajú na veľké obrazovky na námestí.
Kupola
Otvorené denne: apríl - september od 7.00 do 19.00 h, október - marec od 7.00 do 18.00 h
Vstupné: 4 eurá, výťahom 7 eur
Nekropola
podzemné vykopávky a miesto, kde sa pravdepodobne nachádza hrob sv. Petra.
Denne sem môže ísť okolo 200 ľudí, v 12-členných skupinách. Deti do 15 rokov majú vstup zakázaný.
Vstupenky stoja 10 eur na osobu, musíte si ich však dopredu na konkrétny termín objednať na adrese scavi@fsp.va, prípadne faxom na čísle 003906 6987 3017. Úrad vám objednávku spätne potvrdí. Vstupenky sa nedajú rezervovať prostredníctvom cestovných kancelárií. Fotografovanie je zakázané, pri vstupe uložíte fotoaparáty a kamery do depozitu.
Vatikánske múzeá
Otvorené:
november - marec od 10. do 12.30 h
apríl - október od 10. do 15.30 h
14., 21., a 28. apríla, 26. mája, 16. a 23. júna, 7., 14., 21. a 28. júla, 4., 11. a 25. augusta, 1., 8., 15., 22. a 29. septembra, 6., 13., 20. a 27. októbra od 10. do 13.30 h
Vstup zadarmo je vždy poslednú nedeľu v mesiaci a 27. 9. od 10. do 12.30 h
Zatvorené: ostatné nedele a počas kresťanských sviatkov: 9. apríla, 1. a 17. mája, 7. a 29. júna, 15. a 16. augusta, 1. novembra. 8., 25. a 26. decembra
Vstupné: dospelí 13 eur, zľavnené 8 eur
Všetky dôležité informácie nájdete aj na webe: www.vatican.va, www.stpetersbasilica.org, množstvo odbočiek ponúka wikipedia aj google.
| Kupola baziliky zo záhrady múzea. FOTO - AUTORKA |
| Berniniho Baldachýn. FOTO - AUTORKA |
