Najmä tajomné runové nápisy, ktoré sa nachádzajú na viacerých skalách v Kremnických vrchoch (Velestúr, Dievčia skala, Smrečník), sú jedným z najväčších lákadiel pre turistov a návštevníkov zo Skalky a z Kremnice, pomerne dobre sa sem však dá dostať aj z bystrickej strany. Spory o pravosť tajomných nápisov vedú historici už viac ako sto rokov. Najznámejšie sú nápisy na severovýchodnej strane vrchu Velestúr (1254 metrov). Tajomný Velestúr sem práve vďaka nápisom priláka ročne stovky turistov.
Nápis na Velestúre objavil v roku 1863 kremnický archivár Pavol Križko a niekoľko rokov mu trvalo, kým nápis rozlúštil. Vychádzal pritom z Kollárovej Staroitálie Slavjanskej. Podľa neho niekoľkoriadkový nápis na Velestúre možno preložiť takto: „Prišiel Silian od severu, zboril Kremnicu i Turovo i všetky hrady, i bolo rokov po Turovi 280.“ Proti tvrdeniam a prekladu archivára Križku ihneď protestovali oponenti. Niektorí dokonca zastávali názor, že Križko dal nápisy do velestúrskej skaly vytesať sám, len aby urobil Kremnicu staršou, ako v skutočnosti bola. K slovu sa dostali odborníci – historici, archeológovia, paleografovia. Tí mali posúdiť, či je možné, aby nápis vydržal na skale takmer 1800 rokov.
História Kremnice pred rokom 1328 – keď sa stala za panovania Karola Róberta z rodu Anjou kráľovským mestom, je dodnes zahalená tajomstvom. K najväčším odporcom Križku sa zaradil ďalší významný archivár Michal Matunák. Podľa neho práve Križko napísal texty na skalách a previedol ich do runovej podoby, aby ich mohol datovať do 3. – 4. storočia a predĺžiť tak dejiny Kremnice a jej slovanského osídlenia. Matunák sa vo svojich tvrdeniach odvolával najmä na to, že starí Slovania spôsob runového písma vlastne ani nepoznali. Runové nápisy sa stali také známe, že do Kremnických vrchov prišiel koncom minulého storočia aj viedenský archeológ J. Spättel. Keď nápisy uvidel, iba sa vraj pousmial, ako mohli obyvatelia Slovenska sadnúť tomuto podvodu na lep. Písmo je vraj vydlabané do trachytu, ktorý ho nemôže uchovať ani dve storočia.
Výskumy paleografov z 20. storočia však už nie sú také jednoznačné. Podľa geológov sú nápisy vytesané v andezite, ktorý má schopnosť udržať ich dlhé storočia. Práve to láka najväčšiu pozornosť, že aj dnes existujú odporcovia a tiež tí, čo s pravosťou nápisu súhlasia.
KVETA FAJČÍKOVÁ