V zdemolovanom kopčianskom historickom žrebčíne, ktorý vybudoval v roku 1736 manžel cisárovnej Márie Terézie, sa po takmer 175 rokoch opäť objavili kone. FOTO – TASR
V roku 1736 získal František I. Štefan Lotrinský (manžel cisárovnej Márie Terézie) do prenájmu od uhorského šľachtica Jozefa Czoboru panstvá v Holíči a Šaštíne a okamžite začal v neďalekých Kopčanoch budovať prvý žrebčín vo vtedajšom Uhorsku. Nechal postaviť poschodovú barokovú administratívnu budovu s prízemnými krídlami maštalí a pre chovateľské účely vyčlenil vyše 250 hektárov lúk a pasienkov. Počas tzv. sedemročnej vojny (1756–1763) presťahoval na Záhorie kone z Těšína, z Kladrúb nad Labem, Enyedu a Lipice, takže v roku 1770 bolo v stajniach okolo 800 koní.
Väčšinou to boli beluše a vraníky starokladrubského plemena, v menšom počte lipicany, španielske a taliansko-španielske kone, ktoré na viedenskom cisárskom dvore zapriahali aj do panovníčkiných kočiarov.
Kopčianske kone sa vyznačovali pekným vzhľadom, dobrými končatinami, vytrvalosťou a pevnými kopytami, takže dokázali ťahať aj vozy s ťažkým nákladom nielen po viedenskej žulovej dlažbe, ale aj po tvrdých alpských cestách.
Chov karosiérov v Kopčanoch zanikol v roku 1779. Vtedy sa cisársky a kráľovský dvorný žrebčín preorientoval na produkciu ľahších jazdeckých a športových koní. Začiatkom 19. storočia doviezol hlavný stajník, knieža Trauttmansdorff z Anglicka a Francúzska 80 kobýl plemena anglický plnokrvník a troch žrebcov, z ktorých dvaja – Grimalkin a Anthonio v sedlách s anglickými profesionálnymi džokejmi Williamsom a Thomasom absolvovali 23. augusta 1816 na lúke me- dzi Kopčanmi a Holíčom, prvé dostihy plnokrvníkov na území vtedajšieho Uhorska.
Pre chov anglických plnokrvníkov však v Kopčanoch neboli vyhovujúce podmienky. Nezregulovaná rieka Morava sa často vylievala z koryta, voda zalievala lúky, pasienky, polia a menila ich na rašeliniská, v ktorých sa premnožovali komáre. Tie tak znepríjemňovali život kobylám a žriebätám, že ich v roku 1826 presťahovali do Kladrúb nad Labem a do nádherných barokových stajní nasťahovali ovce. Od tých čias areál cisárskeho a kráľovského žrebčína chátral a v súčasnosti sa nachádza v dezolátnom stave. „Na rekonštrukciu budov žrebčína by sme potrebovali minimálne štyristo miliónov korún,“ povedal starosta Obecného úradu v Kopčanoch Dušan Dubecký. Ide totiž o národnú technickú pamiatku, pri rekonštrukcii ktorej nemožno zasahovať do historického architektonického štýlu stavby, čo je finančne veľmi náročné. „Už sme mali niekoľko záujemcov, ale všetci zdupkali, takže areál z roka na rok chradne,“ dodal starosta.
V polovici minulého roka však v kopčianskom historickom žrebčíne predsa nastal aký-taký ruch a dokonca sa v ňom po takmer 175 rokoch opäť objavili kone. Priviedol ich tam „zapálený“ koníčkar Stanislav Matulík z neďalekého Holíča. „Chceli by sme oživiť tradíciu žrebčína, ktorý voľakedy patril k najslávnejším v Európe,“ vyznal sa Matulík.
Na začiatok má v úmysle s priateľmi zrekonštruovať aspoň jednu historickú stajňu, umiestniť do nej desať až dvadsať koní a zriadiť v areáli jazdeckú školu. „V okolí sú ideálne podmienky pre jazdecký šport, agroturistiku a chov koní, lebo rieka Morava je už „skrotená“ a v kopčianskom chotári sú skvelé podmienky pre rekreáciu,“ dodal koniarsky nadšenec.
„Konečne nastal v areáli žrebčína ruch, takže sa opäť prebudil k životu,“ teší sa starosta Dubecký. Verí, že žrebčín, ktorý v tomto roku oslavuje 265. výročie vzniku, sa ešte raz v budúcnosti stane príťažlivou turistickou atrakciou, a to nielen pre obyvateľov Záhoria. (tasr)