Senát nám chce zrušiť víza

BRATISLAVA. Proces zrušenia víz pre Slovákov cestujúcich do USA sa po rokoch snáh rozbehol.

Americký Senát podporil návrh zákona o bezpečnostných opatreniach v krajine. V zákone sa píše aj o zrušení vízovej povinnosti pre krajiny, ktoré po boku Spojených štátov bojujú proti terorizmu.

Musia však splniť ďalšie podmienky. Nesmú predstavovať bezpečnostnú hrozbu pre Spojené štáty, musia s nimi spolupracovať pri výmene informácií a sú pripravené zaviesť pasy s biometrickými údajmi. Takéto doklady majú čipy s odtlačkami prstov a digitálnou mapou tváre, ktoré americké úrady dokážu preveriť na vstupnej kontrole.

Nemalo by však ísť o pracovné víza - iba o krátkodobé turistické.

Minister zahraničia Ján Kubiš je v otázke víz optimistický a pripúšťa, že by sme víza nemuseli potrebovať možno už na budúci rok.

„Vychádzam z predpokladu, že naozaj v priebehu zhruba roka by tento proces mohol byť ukončený, aby sme z toho mohli profitovať a naši občania by mohli cestovať do Spojených štátov v bezvízovom režime.“

Minister na otázku, či by teda mohla vízová bariéra padnúť už v roku 2008, odpovedal, že to bude medzi rokom až dvoma. „V prvom rade som spokojný s tým, že proces dynamicky pokračuje a vidíme veľký záujem na strane Senátu, Kongresu aj administratívy, aby sa USA pohli ďalej,“ vysvetlil.

Pripravenejší pôjdu skôr

Veľvyslanec v USA Rastislav Káčer odhaduje, že by Spojené štáty najpripravenejším krajinám, ktoré majú najmenej zamietnutých žiadostí o víza, mohli zrušiť víza v druhej polovici roku 2008. Slovensko by mohlo nasledovať v roku 2009.

Podľa diplomata však nie je vylúčené prípadné oddialenie celého procesu. Ak by zákon o bezpečnosti neprešiel, zrušenie víz by sa mohlo objaviť v inom zákone, čo by však zásadne celý proces spomalilo.

Bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora očakáva, že by sa víza mohli zrušiť do leta 2009. Pokiaľ by víza boli zrušené, prepokladá výrazné zvýšenie počtu turistov, ktorí by išli na dovolenky do USA.

„Je to pokrok, ale ani zďaleka nie je vyhraté,“ povedal. Bútora totiž americkú politiku považuje za pomerne zákulisnú, čoho dôkazom bolo aj rozhodnutie Senátu. Napriek predpokladom totiž v návrhu zákona zostala aj doteraz platná podmienka, že víza možno zrušiť iba krajinám, kde americké úrady zamietnu menej ako tri percentá žiadostí o víza.

Zatiaľ prekračujeme limity

U nás sa toto číslo minulý rok pohybovalo okolo 15 percent, čo je postupný pokles oproti obdobiu spred niekoľ­kých rokov. Vtedy išlo až o tretinu odmietnutých žiadateľov.

Podľa Bútoru sa však aj táto podmienka dá obísť. Administratíva má totiž možnosť zvýšiť ju pre danú krajinu aj na 10 percent v prípade, že úrady neevidujú zvýšený počet ľudí, ktorí v USA zostali dlhšie, ako mali povolené.

Teraz bude nasledovať dohodovací proces medzi Senátom a Snemovňou reprezentantov. Ak zákon podpíše aj prezident, ministerstvá vnútornej bezpečnosti a zahraničia určia, s ktorými krajinami sa začne rokovať o zrušení víz o konkrét­nych podmienkach.

Bútora: Nádejou sú Poliaci

„Pre Slovensko z toho vyplýva, že sa musíme snažiť splniť technické podmienky, čo je myslím zvládnuteľné. U nás postupne klesá počet odmietnu­tých žiadostí - o niečo lepšie sú na tom Česi, horšie najmä Poliaci. Som presvedčený, že tento zákon nie je možné prijať pre jednu krajinu, a tak sú v tomto zmysle slova Poliaci pre nás nádejou,“ povedal Bútora.

Za pozitívny stimul smerom k zrušeniu víz považuje aj prezidentské voľby v roku 2008, pretože republikáni aj demokrati majú voličov aj medzi ľuďmi pochádzajúcimi z týchto krajín, čo by mohlo proces urýchliť.

Pracovať v USA bez víz je čoraz zložitejšie

Úrady v USA stále prísnejšie pátrajú po ilegálnych pracovníkoch. Mnohí váhajú aj pre kurz dolára.

V USA žijú bez povolenia na pobyt tisícky Slovákov. Podľa ľudí, ktorí tam pracovali načierno, sa ich počet skôr znižuje.

Ivan zo severovýchodného Slovenska žil v USA bez povolenia na pobyt takmer 10 rokov. Do štátov prišiel v roku 1993 a pracoval hlavne ako automechanik.

Jediným falošným dokladom, ktorý v tom čase mal, bolo predĺženie víz. Americké úrady mu potom vydali všetky ďalšie dokumenty bežným spôsobom. Podobne to bolo aj so zdravotnou poistkou. „Keď si tam nič zlé nerobil, polícia ťa neodhalila. Jedine, ak by si urobil nejaký 'prúser'.“

V 90. rokoch sa v porovnaní so Slovenskom nelegálna práca v štátoch ešte oplatila a prinášala niekoľkonásobný plat ako u nás.

Z USA sa Ivan vrátil v roku 2003. Predtým Ameriku takmer 10 rokov neopustil. Bál sa totiž, aby ho imigrační úradníci pri vstupe neodhalili a nevrátili späť do lietadla. Pozná však ľudí, ktorým sa návrat podaril.

„Odvtedy sa tam veľa zmenilo – všetko je prísnejšie. Už keď som tam bol, bolo stále ťažšie byť tam načierno. Teraz je to však ešte oveľa, oveľa zložitejšie,“ povedal. „Teraz treba mať Zelenú kartu, vtedy nebolo treba v podstate nič.“

Ivan sa v USA zoznámil so svojou budúcou manželkou – tiež Slovenkou – a z Ameriky si doniesol peniaze na dom a auto.

Podľa známych, ktorí v USA zostali, vo fabrike pri páse „ilegálny“ pracovník momentálne zarobí 300 – 400 dolárov týždenne. „Niečo ušetríš, ale je to málo.“

Takéto platy pre zlý kurz dolára mnohých odrádzajú. Bez platných víz totiž zamestnávatelia „ilegálom“ platia väčšinou iba minimálnu mzdu. Podľa Ivana sa tam oplatí ísť najmä robotníkom.

Bushovi sa zákon nepáči. Pre odbory

Zrušenie víz do Ameriky je súčasťou protiteroristického zákona. Zlyhať môže na odpore prezidenta.

Včerajšie hlasovanie Senátu je zatiaľ najvážnejším krokom zo strany amerického Kongresu na ceste k zrušeniu víz. Nie je však isté, či ich Washington nakoniec predsa len zruší.

Zákon musí prejsť Snemovňou reprezentantov a nepáči sa najmä prezidentovi Geor­geovi Bushovi.

Zákon sa týka boja proti terorizmu. Snemovňa reprezentantov svo­ju verziu schválila už v januári, no víza nespomína.

Bush navyše hrozí vetom. Nesúhlasí s ustanovením, ktoré dáva odborárske práva bezpečnostným pracovníkom letísk. Paragraf je v oboch verziách legislatívy.

Na prehlasovanie veta by demokrati potrebovali dvojtretinovú väčšinu v oboch komorách.

Braňo Ondrášik, East Lansing, Michigan

Stĺpček Mariána Leška
Bez víz

Zákon, ktorý novým spojencom Spojených štátov zruší vízovú povinnosť, musí prejsť úzkym hrdlom medzi Senátom a Snemovňou reprezentantov, a potom ešte aj lievikom medzi Kongresom a prezidentom. Podstatné je, že sa víza konečne pohli z mŕtveho bodu, v ktorom tak dlho spočívali.

O ich zrušení hovorili slovenskí činitelia s každou návštevou z Ameriky. Každú cestu do USA vydávali domáci politici za krok k tomu, aby nám zrušili víza. Americkí prezidenti hrali pritom rolu chápavých poslucháčov, ale ich administratívy nepočúvali na argument, že vízová povinnosť „nie je v súlade s dosiahnutou kvalitou americko-slovenských vzťahov“, ani na výzvu Európskej únie, aby už skončili s diskrimináciou nových členských štátov. Táto éra sa práve uzavrela, lebo zrušenie víz už nie je len záležitosťou americkej diplomacie, ale aj súčasťou americkej politiky. A iba ona veci mení.

Pred pár rokmi nadácia Heritage novým spojencom USA odporúčala, aby vytrvalo, spolu a nahlas pripomínali, že Spojené štáty sa aj k nim musia správať ako ku spojencom. Na pár rokov je to ešte stále dobrá rada.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Autor: tom