VYŠNÉ NEMECKÉ, SOBRANCE, UBĽA. V júni sa k nám chystá hodnotiaca komisia, ktorá preverí našu pripravenosť na vstup do schengenského priestoru. V porovnaní s ďalšími krajinami, ktoré budujú prísne stráženú vonkajšiu hranicu spoločného domu, sme na tom najhoršie.
Začiatkom tohto roku mala Európska komisia 166 vážnych pripomienok na našu adresu. „Veríme si na 110 percent, že do ďalšej hodnotiacej správy tieto úlohy splníme,“ zdôraznil koncom minulého mesiaca počas návštevy ministra vnútra Českej republiky Ivana Langera slovenský šéf rezortu Róbert Kaliňák.
Presmerovaná hranica
Priechod vo Vyšnom Nemeckom, ktorý únia najviac kritizovala, uzavreli pre osobnú dopravu a chodcov 19. februára.
Obyvatelia Uble mali z presmerovania osobnej dopravy na priechod za ich dedinou obavy. Starostka Nadežda Sirková zorganizovala pracovné stretnutie s hraničnými a dopravnými policajtmi a zástupcami ministerstva vnútra. Požiadala ich, aby obci pomohli kontrolami dodržiavania rýchlosti, v prípade návalov reguláciou dopravy.
Dalo sa očakávať, že stovky ľudí z celej pohraničnej oblasti, ktorí na Ukrajinu denne cestovali za lacnými cigaretami, alkoholom a pohonnými hmotami cez priechod vo Vyšnom Nemeckom, húfne pocestujú týmto smerom.
„Našťastie naše katastrofické scenáre sa nesplnili. Akurát nám komplikujú život odstavené autá, ktorých majitelia idú cez hranicu za nakupovať pešo,“ hovorí starostka.
Vyšné Nemecké
Hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom prešiel generálnou opravou v roku 1992. Pri slávnostnom otvorení málokto mohol čo i len tušiť, že o pár rokov ho budú musieť z väčšej časti asanovať a postaviť nanovo. Až teraz sa zistilo, že budova nie je zakreslená v katastrálnej mape.
Aby sa vôbec mohli práce začať, museli „čiernu stavbu“ legalizovať.
Dnes vyzerá ako po bombovom útoku. Niektoré objekty zbúrali, zmizla strecha nad odbavovacím colným priestorom, kusy vytrhaného asfaltového koberca zhŕňa bager. Pri pohľade na torzo colnice, ktorá má prejsť zásadnou rekonštrukciou, sú pochybnosti o dodržaní júnového termínu prirodzené.
„Za plnej prevádzky, ako sa pôvodne plánovalo, by sme to do júna určite nestihli. Výrazne pomohlo presmerovanie osobnej dopravy a peších turistov na priechod v Ubli. Práce pokračujú podľa harmonogramu. Koncom mája vás tu rád privítam,“ ubezpečuje Ladislav Brada, námestník riaditeľa a hovorca Colného úradu v Čiernej nad Tisou.
Brána do civilizácie
V deň, keď uzavreli priechod, začali s búracími prácami. Minulý týždeň asanáciu ukončili, začína sa s výstavbou.
Nový priechod bude mať namiesto doterajších dvoch pruhov v oboch smeroch päť. Oddelená bude nákladná doprava od osobnej, osobitné pruhy budú pre občanov únie a iných krajín, zvláštny priestor bude pre peších. Treba vybudovať halu na podrobné prehliadky, vybaviť priechod monitorovacím zariadením, kamerovým systémom, meračmi žiarenia a ďalšími zariadeniami so špičkovou technológiou.
Na rekonštrukciu priechodu vyčlenila Európska komisia zo Schengenského prechodného fondu viac ako 800-tisíc eur. Ďalších vyše 150-tisíc eur zaplatí v rámci spolufinancovania Colné riaditeľstvo.
„Pašeráci to budú mať neporovnateľne ťažšie. Rekonštrukcia by mala vytvoriť dôstojnejšie podmienky pre cestujúcich, colníkov i policajtov, zjednodušenie našej práce, plynulejšie odbavovanie. Verím, že priechod bude civilizovanou bránou do civilizovanej Európy,“ myslí si Brada.
Zelená hranica robí starosti
Achillovou pätou je zelená hranica v horách na severe. Podľa odborníkov až 80 percent jej dĺžky je nedostupných terénnymi automobilmi, niekde sa nedostanú hliadky hraničnej polície ani pešo. Ťažký terén a nedostatočná kontrola vyhovujú prevádzačom nelegálnych migrantov. Ochranu umožní jedine špičková technika a personálne posilnenie hraničnej polície.
Mešká najmä budovanie technických zariadení. Vláda podpísala zmluvu s víťazom tendra, spoločnosťou Ericsson, až koncom minulého roku, aj keď výsledky výberového konania boli známe už v lete.
Navyše, firma až po fyzickej prehliadke hraničnej čiary zistila, že navrhované riešenie technického zabezpečenia je v extrémne členitom horskom teréne nevyhovujúce a projekt musela prepracovať. Pri jeho príprave totiž vychádzala zo satelitných snímok hranice. Reálne geografické podmienky priamo v teréne sú však diametrálne odlišné.
Problémy sú aj s terénnymi automobilmi. V roku 2005 dostali hraničiari 42 Landroverov. Pri každodennej záťaži v lesoch na zelenej hranici sa ukázalo, že majú konštrukčnú chybu motora. Vlani v decembri minulého roka 29 kusov stiahli a reklamovali. „Firma ich technicky upravuje tak, aby boli prevádzkyschopné. Teraz ich testujeme,“ povedal riaditeľ Riaditeľstva hraničnej polície v Sobranciach Miroslav Uchnár.
Hranicu má strážiť kamerový systém, termovízia, senzory, ktoré zachytia pohyb osôb, vrtuľník a ďalšia techniku na zber a vyhodnocovanie informácií. Od dnes budú napríklad testovať na priechodoch zariadenie, ktoré dokáže identifikovať v dopravných prostriedkoch vrátane vlakov nelegálne prevážané osoby.
Najlepší z najlepších
Jedinou devízou sú ľudia. V súčasnosti pracuje na hranici 618 policajtov, z toho 76 žien. Ich počet by mal v budúcnosti vzrásť na 700. „Máme si z čoho vyberať. Ročne evidujeme okolo tisíc žiadostí. Policajti musia byť jazykovo vybavení, fyzicky i psychicky mimoriadne odolní. Dostanú sa k nám len najlepší z najlepších.“
Podplukovník Uchnár je napriek problémom optimista: „Do júna by mali byť technické veci aspoň čiastočne hotové.“
(Ne)chcený Schengen
Názory ľudí na budúcu schengenskú hranicu sú rôzne. Jedni majú obavu, že na hranici s Ukrajinou vyrastie nová železná opona, druhí si myslia, že pre ich bezpečnosť je potrebná.
„Dobre strážená hranica obci len pomôže,“ usmieva sa starostka.