rebríček šikmých veží na Slovensku. Najšikmejšia veža na Slovensku by mala byť v Ivanke pri Nitre. Vypína sa na Kostole svätého Martina, kultúrnej pamiatke, ktorá sa odkláňa od osi dopredu pravdepodobne o 155 centimetrov.
"Je to neskorobaroková stavba z konca 18. storočia. Postavili ju na mieste stredovekého kostola, ktorý stál na navýšenej terase rieky Nitry. Veža nad hlavným vchodom zaťažovala klenby kostola natoľko, že otriasla jeho statikou. Nepomohli ani oporné piliere, v roku 1824 ju museli rozobrať. Pre tri ivanské zvony postavili na 58 rokov drevenú zvonicu. Až potom cirkev rozhodla, že vežu opäť postaví," povedal historik Peter Keresteš.
Podľa cirkevnej kroniky sa opäť začala odkláňať v roku 1940, vyžiadala si záchranné práce.
Informácia o odklone sa spomína v monografii obce a nie je potvrdená aktuálnym meraním, ktoré by obec chcela dať urobiť. Na veži sú pozostatky ručne kovaných hodín, ktoré kedysi ukazovali čas na mestskom dome v Nitre.
Prekvapivé meranie
Na storočnej neorománskej bazilike Preblahoslavenej Panny Márie vo Vrábľoch by mala byť druhá najšikmejšia veža na Slovensku. V starých knihách mesta sa píše, že je odklonená od svojej osi o 150 centimetrov. Baziliku postavili na mieste starého kostola v blízkosti toku Žitavy a je kultúrnou pamiatkou.
Pomyselné druhé miesto však vrábeľskej veži nepatrí. Študenti geodézie a kartografie Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave robili klasické geodetické a laserové merania. "Odkláňa sa len o desať centimetrov, za týmto výsledkom si stojíme," povedala Kristína Kročková, ktorá meranie robila. Študenti si myslia, že veža sa v minulosti odkláňala viac, čo naznačuje aj jej tvar. K zníženiu odklonu mohlo dôjsť po vojne, keď ju rekonštruovali.
"Vežu by sme mali dať opäť premerať," povedal Ján Valach z Mestského úradu vo Vrábľoch. Mnohí Vrábľania totiž novému meraniu neveria.
Turisti sa však o odklon vrábeľskej veže nezaujímajú. "Keď sa objavia, zaujíma ich architektúra chrámu, ktorý financoval ostrihomský arcibiskup Klaudius Vasari. Vraj tak urobil z vďačnosti Panne Márii za svoje vyzdravenie zo zranení po atentáte. V modlitbách jej sľúbil, že keď príde na prvé miesto, kde to bude potrebné, postaví tam chrám. Prišiel do Vrábeľ," povedal páter Ján.
Zaujíma ich aj oltárny obraz, ktorý namaľoval brat arcibiskupa Ján Vasari. Je na ňom svätý Štefan zobrazený ako v ostrihomskej katedrále.
Vrbové vežou žije
Za tretiu najšikmejšiu vežu na Slovensku sa dlho považovala veža vo Vrbovom. Od osi sa odkláňa o 99 centimetrov. Je to 38 metrov vysoká kultúrna pamiatka, ktorá nie je súčasťou kostola.
V roku 1930 sa začala nebezpečne nakláňať, no miestny staviteľ Ľudovít Mego spevnil jej základy. Vrbovčania sa vtedy obávali, že o ňu prídu, tak ako prišli pred sto rokmi o gotickú vežu, ktorú pre zlú statiku museli zbúrať.
"Prvé odborné meranie sme robili v roku 1997. Zistili sme, že veža sa odkláňa o 98 centimetrov. Merania sme po troch rokoch zopakovali, odklon bol o centimeter väčší. Metodika však pripúšťa centimetrovú nepresnosť, čím sa potvrdil pôvodný stav. Veža má praskliny, no nie je staticky narušená. Vrásky jej spôsobujú asi otrasy pri zvonení," povedal miestny historik Ľubomír Bosák.
Vrbovčania volajú svoju vežu slovenská Pisa. Považujú ju za symbol mesta, hoci oficiálne majú v erbe klas, symbol tradičných obilných trhov. Nosia ju na tričkách, predávajú ako suvenír.
Turistov na odklon od osi upozorňuje slovenský text nad vchodom do veže, niekoľko kníh o histórii mesta i propagačné prospekty v piatich jazykoch. Zaujímajú sa o ňu aj turisti, ktorí už o nej čítali, rovnako ako o kúriu Mórica Beňovského.
Aj veža sa dá predať
Šikmé veže bývajú dôsledkom chyby projektanta, ktorý urobil zlý prieskum pôdy. Niekedy bola práca projektanta správna, no zlyhal staviteľ, ktorý podhodnotil základy. Nový objekt budovali na základoch starého, časom veža sadala a nakláňala sa. Šikmé veže sú signálom, že treba preveriť ich statiku. Ani jedna z troch šikmých veží nie je staticky ohrozená.
Ich rebríček bol zostavený na základe informácií kroník či architektov a ako ukázalo meranie vo Vrábľoch, nie je hodnoverný.
"Šikmá veža nie je žiadna rarita, veď takmer žiadna stena pamiatkových objektov nie je rovná. Je to však originálny výtvor, ktorý zviditeľňuje históriu," povedal Peter Hudák z Pamiatkového úradu v Nitre.
"Cez kostoly vedie cesta k spoznávaniu dejín obce a je v podstate jedno, či sú šikmé alebo nie. Sú to často jediné pamiatky, ktoré sa v obci nachádzajú. Takto treba chápať aj ivanský kostol. Okolo neho je ojedinelý cintorín, kde sú pochované významné osobnosti Uhorska ako minister vnútra Viliam Tóth, člen Uhorskej akadémie vied Karol Kossovič či bernolákovec Matej Tučko," zdôraznil Peter Keresteš.
Aj šikmé veže sa dajú predať v turistickom ruchu. "Musia sa však ponúknuť v podobe marketingového produktu. Stačí získať informácie, spracovať ich a poskytnúť turistom na propagačných letákoch a informačných paneloch," skonštatovala prezidentka Asociácie informačných centier Slovenska Ivona Fraňová. Predať šikmú vežu sa podľa nej najlepšie darí Vrbovému.
Šikmé veže v Európe
- Pisa - najznámejšia veža je vychýlená o 4,60 metra
- Oude Ker v Delfte, Holandsko, vychýlenie o necelé dva metre
- Metzgerturm v Ulme, Nemecko
- Krzywa wieža v Toruni, Poľsko
- Nevyjanska veža v Nevyjansku, Rusko, vychýlenie o 2,20 metra
- Templársky kostol v Bristole, Veľká Británia
- Veža Söyembikä v Kazani, Rusko, vychýlenie o 194 centimetrov
- Veža Greyfriars v King's Lynn v Anglicku, vychýlenie o 67,5 centimetra
- Oldehove v Leeuwarden v Holandsku
Šikmé veže na Slovensku
- Ivanka pri Nitre
- Vrbové
- Vráble
- Hamuliakovo
- Banská Bystrica
- Košice
- Sabinov
- Dudince
- Nové Mesto nad Váhom
- Bohatá
| Vráble o pomyselnú druhú priečku zrejme prišli. Podľa meraní študentov stavebnej fakulty by sa namiesto kronikových 150 centrimetrov, mala odkláňať len o desať. |
