Svieti sa na 90 až 95 percentách z nich a s výnimkou krátkych tmavých úsekov po celej ich dĺžke, bez ohľadu na to, či diaľnica prechádza mestom, alebo ľudoprázdnou krajinou. Ide o svetový unikát. Mnoho iných štátov rozsvecuje diaľničné lampy v závislosti od času, miesta alebo hustoty prevádzky. Jediný Brusel zavelil plošne: buď svetlo!
Jadro a príliš veľa elektriny
Stalo sa tak v 70. rokoch, keď Belgicko postavilo prvé jadrové elektrárne, a štát mal zrazu výrazne viac elektriny než potreboval. Zjavné to bolo najmä v noci, keď prirodzene klesá spotreba prúdu.
Keďže sa znižovanie výkonu elektrární ukázalo ako energeticky omnoho náročnejšie ako udržiavanie na stabilnej úrovni a vyvážať elektrinu do susedného Holandska vtedy ešte nešlo, Belgicko sa rozhodlo pustiť ju do drôtov pozdĺž diaľnic.
„Prúd bol v tom čase lacný a všetci chceli zvýšiť bezpečnosť na vyťažených hlavných ťahoch. Považovalo sa to za ideálne riešenie,“ hovorí Yves Fobelets z valónskeho ministerstva dopravy.
Elektrina zdražela
Časy sa však zmenili. Potreba energie stále rastie, rovnako ako jej cena, prípadný prebytok možno vyviezť za hranice.
Náklady na osvetlenie hraníc sú vysoké: frankofónne Valónsko stojí svietenie plus údržba lámp ročne viac ako 25 miliónov eur, rozpočet severného Flámska je 23 miliónov.
Samotné čísla, necelých 700 miliónov eur, by ešte také dramatické neboli, keby osvetlenie plnilo svoj účel. Lenže sa ukazuje, že to tak úplne nie je: nehodovosť na belgických diaľniciach v noci nie je výrazne menšia ako cez deň.
Z analýzy flámskeho dopravného inšpektorátu vyplynulo, že na 100 havárií na neosvetlených diaľniciach pripadá deväť mŕtvych, kým na osvetlených sedem. Údaje z Flámska sa však líšia: nehôd je na osvetlených diaľniciach o štvrtinu menej.
„Samotné osvetlenie nemá na bezpečnosť výrazný vplyv, psychologicky však pôsobí na správanie vodičov,“ vysvetľuje Yvon Loyaerts z valónskeho inšpektorátu. „Valóni sú menej disciplinovaní vodiči, takže zaradia vyššiu rýchlosť, a tým zvýšia riziko nehody. Flámi nie. Správajú sa rovnako. Pokles autohavárií je tu preto daný nízkou nočnou premávkou,“ dodáva Loyaerst.
Svietia menej
Regionálne vlády, ktoré diaľničné osvetlenie platia zo svojich rozpočtov, to berú na vedomie. Flámsko už osvetlenie obmedzilo v závislosti od hodiny a teraz v zime svieti len od jednej do piatej ráno. Valónov čoskoro čaká systém svietenia podľa hustoty premávky na danej diaľnici.
Ako spôsob úspory to ocenil eurokomisár pre energiu Andris Piebals. Slová odsúdenia pre Belgicko však predtým nemal.
„Iste to vyzerá ako zbytočný luxus, ale nie je to čierno–biely problém. Vodiči vrátane mňa svetlo vždy ocenia, keď šoférujú v noci. Je to pohodlné, cítim sa bezpečnejšie. V tomto zmysle je oveľa diskutabilnejšie napríklad osvetlenie budov len na okrasu,“ tvrdí Piebals.
Autor: Brusel