San Francisco

"Kto nežije, toho San Francisco prebudí k životu," povedal spisovateľ William Saroyan. A mal pravdu.

"Kto nežije, toho San Francisco prebudí k životu," povedal spisovateľ William Saroyan. A mal pravdu. Najeurópskejšie americké mesto je pre stratené duše ako stvorené. Ohúri svojou kozmopolitnosťou, krásnym pobrežím i frivolným postojom k životu. Pre San Francisco je charakteristická kaviarenská kultúra, ktorú priniesli do mesta bohémski spisovatelia v päťdesiatych rokoch. Aj preto má takmer európsku príťažlivosť.

San Francisco leží na západnom pobreží Ameriky a je štvrtým najväčším mestom Kalifornie. Má vyše 700-tisícovú populáciu, ktorá však neustále klesá. Nájomné je extrémne vysoké a mnohí sa sťahujú do lacnejšieho vnútrozemia.

Čo sa týka turistických atrakcií, atmosféry a klímy, patrí však medzi najlepšie destinácie kontinentu. San Francisco je známe svojou hmlou, strmými ulicami, príjemným vánkom z Tichého oceána a mixom starej viktoriánskej architektúry, čínskej štvrte a mrakodrapov. Každý rok si túto krásu vychutná až 15 miliónov turistov a cestovný ruch je popri hi-tech priemysle najdôležitejšou časťou ekonomiky.

Hľadači pokladov

Úpätie zálivu najprv osídlili Španieli v 18. storočí, ktorí tu založili katolícku misiu Františka z Assisi. Práve odtiaľ pochádza názov mesta. Rozmach prišiel počas Zlatej horúčky v polovici 19. storočia, keď Kaliforniu zaplavili hľadači pokladov z celého sveta.

San Francisco bolo vstupnou bránou pre ich zlatú túžbu a osada sa razom vyhupla medzi činorodé centrá obchodu. Práve tu ušil Levi Strauss svoje prvé džínsy a podľa európskeho vzoru začali premávať električky.

So zlatokopmi mesto zaplavila aj prostitúcia, kriminalita a množstvo žobrákov. San Francisco sa stalo domovom aj pre čínskych prisťahovalcov, ktorí si tu vybudovali vlastnú štvrť - China Town, ktorá je najväčšia v USA.

Alcatraz - pevnosť aj väzenie

Práve v čase najväčšieho rozmachu postavila armáda v zálive aj vojenskú pevnosť Alcatraz. Mesto najprv ochraňovala, ale neskôr sa stala najslávnejšou väznicou na svete. Nedalo sa z nej uniknúť a sedel v nej aj známy chicagsky ganster Al Capone.

Alcatraz je dnes už iba neškodnou turistickou atrakciou, stačí sadnúť na loď a stráviť niekoľko hodín vo väzení, z ktorého je krásny výhľad na prístav a downtown.

Mesto zemetrasení

San Francisco je krásne, ale aj nepokojné vďaka zlomu San Andreas. Každoročne je tu niekoľko menších zemetrasení, ktoré domáci už ani nevnímajú. "Keď som to chvenie zažila prvý raz, nebolo mi všetko jedno. Ale pomaly si zvykám," hovorí Češka Kateřina Letzing, ktorá tu žije dva roky.

Presne pred sto rokmi silné otrasy a následný požiar mesto úplne zničili. Takmer 200-tisíc ľudí zostalo na ulici a tri štvrtiny mesta sa museli vystavať odznova. Až vtedy sa San Francisco zaskvelo v celej svojej kráse. Postavil sa slávny most Golden Gate (Zlatá brána), ktorý láka na prechádzku, ale každý rok z neho skočí do mora aj niekoľko desiatok samovrahov.

Beatnici a tí druhí

Po druhej svetovej vojne sa San Francisco sa stalo magnetom pre odporcov konzumnej americkej kultúry. Zakotvili tu beatnici, hipisáci i gayovia, ktorí majú vlastnú štvrť Castro. Odhaduje sa, že každý piaty obyvateľ mesta je gay alebo lesbička, čo je najvyššia koncentrácia v Spojených štátoch. Na uliciach bežne vidieť páry rovnakého pohlavia a nikomu to neprekáža.

Medzi najväčšie zážitky však patrí návšteva kníhupectva City lights na Kolumbusovej aleji, ktoré odštartovalo fámoznu kariéru beatnikov. Kto by nepoznal Keroucov román Na ceste či Ginsbergovu zbierku Vytie, ktorú sám opísal ako oslavu života a slobody myslenia?

Beatnické hnutie sa zrodili v New Yorku, ale práve v San Franciscu sa im podarilo preraziť aj vďaka City lights. Založil ho v roku 1953 Lawrence Ferlinghetti, ktorý začal vydávať a predávať knihy alternatívnych básnikov a excentrické magazíny. Samotné kníhkupectvo sa rýchlo stalo centrom intelektuálov, umelcov a spisovateľov, ktorí rebelovali proti konzumu a konzervatívnym postojom americkej spoločnosti takým charakteristickým pre päťdesiate roky.

Oáza kníh

Keď vojdete dnu zo živých uličiek Chinatownu, ovládne vás pokoj a až takmer posvätná atmosféra. Aj uponáhľaní turisti na pár minút stíchnu a v tomto kráľovstve kníh sa potichu prechádzajú a hovoria len šeptom. Vlastne typickí turisti sem nechodia - ide o špeciálnu sortu nekomforme oblečených, zarastených undergroundových ľudí, ktorí sa preberajú tisíckami kníh, ktoré táto neobyčajná trojposchodová budova skrýva.

Každý regál má svoju históriu, každá fotka a plagát pripomína osudy beatníkov, ktorí tu začínali.

Nikto vás nevíta so širokým úsmevom, ani neotravuje otázkou "Ako sa máš?", ktorá je bežná v amerických obchodoch. Na stenách visia výzvy, aby ste si sadli a začítali sa do knihy. Príkladom je sám predavač, ktorý zasnene sedí za pultom stratený v románe a bez slova účtuje kúpené knihy.

V San Franciscu sú dodnes viditeľné aj dozvuky hipisáckej mánie, ktorá vyvrcholila Letom lásky v roku 1967. Štvrť Haight-Ashbury si stále zachováva bohémskú atmosféru a bez problémom uvidíte aj 70-ročného deduška s dlhými vlasmi s družkou v kvetovaných šatách.

Dve tváre

Mesto má aj svoju vážnejšiu pracovnú tvár a jedným z najdôležitejších svetových centier hi-tech priemyslu. Úzko spolupracuje s blízkym Silicon Valley, kde sídlia firmy ako HP, Apple, eBay, Google, Oracle a začínal tu aj video portál YouTube, ktorý pozná každý tínedžer.

San Francisco je bohaté a príjemné mesto. Ale má aj veľký šrám. Návštevníka prekvapí množstvo bezdomovcov, ktorých je opticky viac ako v New Yorku. Desiatky ich posedávajú na luxusných uliciach a sú vďační za zvyšky z večere.

Príjemne teplo

Charakteristické hmly, ktoré zahaľujú mesto, vytvára studená voda Pacifiku a páľava z vnútrozemia. Pláže nie sú veľmi vhodné na kúpanie, voda je studená a obrovské vlny sú skôr ideálne na surfovanie. Klíma je však po celý rok veľmi príjemná. Mesto obkolesuje z troch strán more, ktoré vzduch ochladzuje, ale zároveň chráni pre veľkými teplotnými výkyvmi. Pre koniec októbra sú tu bežné 25-stupňové teploty. O pár kilometrov ďalej v Berkley je aj o päť stupňov viac. Štefan Hudec

sf3.jpg


sf2.jpg
Električky sú najpohodlnejším dopravným prostriedkom v meste. Idú pomaly a možno naskočiť aj za jazdy. Ľahko prekonávajú aj kopcovitý terén. FOTO - SITA/AP

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Za úspechom spoločnosti SPINEA vo svete stojí slovenský vynález
  2. Naučme sa správne dochucovať ryby
  3. Od septembra opäť po starom
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  5. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  6. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  1. Za úspechom spoločnosti SPINEA vo svete stojí slovenský vynález
  2. Vernosť k značke na Slovensku u jazdeniek nefrčí
  3. Naučme sa správne dochucovať ryby
  4. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  5. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  6. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  7. Od septembra opäť po starom
  8. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  9. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  10. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 744
  2. Od septembra opäť po starom 6 458
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 919
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 804
  5. Naučme sa správne dochucovať ryby 1 890
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 672
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 558
  8. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 301
  9. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 161
  10. Leto nekončí! 1 001