BANSKÁ ŠTIAVNICA. V archeologickej lokalite bývalého dominikánskeho kláštora v Banskej Štiavnici sa malo už túto jar začať s výstavbou moderného kongresového centra. Zatiaľ sa tak nestane. K projektu majú od začiatku pripomienky miestni aktivisti a mesto ako stavebný úrad včera územné konanie prerušilo.
Primátor mesta Pavol Balžanka hovorí, že konanie opätovne obnovia po tom, čo investor vypracuje stanovisko k pripomienkam aktivistov a doplní projekt. Aktivistom sa nepáči možný nesúlad s prijatým územným plánom. Projekt centra podľa nich počíta s väčším počtom poschodí než dovoľuje územný plán v historickej časti mesta. Pripomienky majú aj k návrhu na zachovanie archeologickej lokality, ktorej časť by sa mala stať súčasťou kongresového centra. „Metodiku, ako archeologickú lokalitu v kongresovom centre zachovať, považujeme za nedostatočne rozpracovanú,“ myslí si Ján Roháč z neziskovej organizácie Spolok Banskej Štiavnice 91.
Najstarší kláštor v Uhorsku
Archeologická lokalita dominikánskeho kláštora je národnou kultúrnou pamiatkou. Kláštorný komplex, ktorého súčasťou bola aj rajská záhrada, vznikal vo viacerých etapách od 13. storočia. Bol najstarším dominikánskym kláštorom v Uhorsku, v súčasnosti sa z neho zachovalo iba torzo.
Kongresové centrum plánuje v lokalite stavať bratislavská spoločnosť Delta Company s finančným prispením zahraničného investora. Celková suma na výstavbu centra by mala dosiahnuť 780 miliónov korún. Súčasťou centra má byť hotel, kongresové priestory a kasíno. Konateľ spoločnosti Delta Company Milan Augustín považuje projekt pre prieťahy pri územnom konaní za ohrozený.
„Investor si to môže rozmyslieť a vybrať si nielen iné mesto, ale aj inú krajinu,“ dodáva. Štiavnica by tak podľa neho prišla nielen o výrazný zdroj príjmov, ale aj o možnosť rozvíjať cestovný ruch.
Sledované aj od UNESCO
Aktivisti sú presvedčení, že investor musí brať do úvahy aj to, že Štiavnica je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. „Stavba musí byť preto v súlade s územným plánom,“ dodáva Ján Roháč. V minulosti už mali v tomto smere problémy mnohé historické mestá, proti ktorým mal výhrady výbor UNESCO. Dôvodom boli práve niektoré moderné stavby.
Viedni spôsobil problémy projekt mrakodrapu v ochrannej zóne, Prahe biznisové centrum.