Zážitok prvý - tekutiny
Po posledných teroristických pokusoch vo Veľkej Británii je prísne zakázané prejsť colnou kontrolou s akoukoľvek tekutinou. Aj pri kontrole vašej batožiny v Bratislave vám budú všetky tekutiny odobrané. Všade na svete, dokonca aj v Košiciach, je však samozrejmosťou, že si po absolvovaní tejto kontroly môžete kúpiť akýkoľvek nápoj v takzvanej bezcolnej zóne, a teda nemusíte trpieť smädom počas celého letu.
Bratislava 23.10 h. Prechádzate kontrolou na let do Košíc, idú s vami tri deti vo veku 6, 12, 16 rokov. Samozrejme, máte so sebou vodu pre prípad, že by deti boli smädné.
Kontrolujúca vás upozorní, že si do lietadla nesmiete zobrať nijaký nápoj. Upozorňujem, nie do bezcolnej zóny, ale do lietadla! Vy to viete, ale snažíte sa vysvetliť, že od momentu, keď prejdete touto kontrolou, až dovtedy, kým nevystúpite v Košiciach, nemáte sa ako dostať k vode.
Na „medzinárodnom“ letisku v Bratislave je totiž po 23.00 h všetko zavreté a na lete do Košíc sa nepodávajú nápoje a nemožno ich ani kúpiť.
Kontrolujúcu to, samozrejme, nezaujíma, dodržiava „bezpečnostné predpisy“, aj keď asi iba špecifické pre ňu alebo pre personál tohto letiska.
Do toho sa pridáva ďalší pracovník letiska a začne hrubo namietať, že nemáte pravdu pretože ON to vie, veď tu pracuje už niekoľko rokov. Zároveň vám pohrozia, že ak sa neupokojíte, nevpustia vás do lietadla.
Po vzlietnutí lietadla a zahlásení pilota, že sa „z dôvodu krátkosti letu nepodáva občerstvenie“ vám smäd neuhasí ani potlesk spolupasažierov, ktorí boli svedkami hádky a sami sa presvedčili, ako mal vševedúci personál letiska zasa pravdu.
Zážitok druhý - vozíky
Cestujete z Manchestru do Bratislavy. V Manchestri vám pohyb s objemnou batožinou po letisku uľahčí vozík, ktorý je na letisku ZDARMA k dispozícii pre cestujúcich. Dokonca si ho môžete vybrať v niekoľkých veľkostiach. V Bratislave ak chcem použiť vozík, musím mať pri sebe 10 Sk alebo nejakú mincu. Cestujem a pri mne sedí párik Angličanov. Môžu mať tak 40 -45 rokov a rozhodli sa navštíviť Bratislavu, tešia sa a plánujú si svoj pobyt. Zaujímalo by ma, či budú mať pri sebe nejakú slovenskú mincu? Upozorňujem, že prešli iba colnou kontrolou, a teda nemajú možnosť vymeniť si niekde peniaze, aby mohli použiť takú primitívnu vec, ako je vozík na letisku.
Zážitok tretí - slušnosť
Stojíte v hale a čakáte na svoj let. Vašu pozornosť zaujme pani, ktorá sa pristaví pri letuškách nemenovanej slovenskej leteckej spoločnosti a slušne sa opýta, ako je možné, že letí s touto spoločnosťou už pätnástykrát a lietadlo vždy mešká? Letušky sú pohoršené a odpovedajú: Prečo teda pani nelieta s inou spoločnosťou, keď sa jej nepáči?
O desať minút neskôr počujete, ako sa iný zamestnanec letiska pred zákazníkmi sťažuje svojmu kolegovi na udalosť zo včerajška. Vo večerných hodinách, asi dva dni pred Vianocami, odlietali nejakí turisti do Egypta na dovolenku. Sťažovali sa na neochotu a neprofesionálnosť personálu letiska, na sťažujúceho sa pána, ktorý s posmeškom vo vianočne vyzdobenom letisku a predvianočnej atmosfére hovorí kamarátovi: „...tí sedláci si myslia, že keď idú na dovolenku do Egypta, tak sa z nich pos... a že tu budem skákať ako si oni predstavujú .“
Zvykli sme si na Slovensku hovoriť, že všetko je vec peňazí. Myslím, že toto už dávno nie je o peniazoch, ale predovšetkým o ľuďoch a ich snahe byť dobrými a nápomocnými v tom, v čom spočíva ich práca. Takýmto spôsobom sa o nás síce Európa dozvie, ale neviem, či to bude práve to, čo chceme.
petermirilovic.blog.sme.sk
Autor: Peter Mirilovič