BRATISLAVA 25. januára (SITA/AFP) - V pokojnej štvrti východného Berlína leží najväčší židovský cintorín v Európe, rozľahlý a schátralý odkaz niekdajšej veľkej komunity, ktorú z mesta počas holokaustu takmer úplne vyhladili. Berlínske úrady a židovské spoločenstvá spojili svoje sily, aby pre cintorín Weissensee zaistili miesto na zozname svetového dedičstva UNESCO. Aj keď sa predpokladá, že pôjde o "beh na dlhú trať", členovia kampane tvrdia, že je to zrejme jediný spôsob, ako získať peniaze na zachovanie niekoľkostoročného cintorína, na ktorom odpočívajú i pozostatky známych architektov Ludwiga Miesa van der Roheho a Waltera Gropiusa. "Unikátnosť cintorína Weissensee nie je iba v jeho umeleckej hodnote, je to aj neoddeliteľný kľúč k berlínskemu židovstvu," povedal Hermann Simon, riaditeľ židovskej nadácie Centrum Judaicum. "Je to naozaj pohľad do histórie berlínskych Židov vo všetkých jej aspektoch. Ukazuje prepojenosť histórií Berlína a jeho Židov." Cintorín, na ktorom je 115 600 hrobov, sa rozlieha na pozemku s veľkosťou 86 futbalových ihrísk, no jeho súčasný stav je alarmujúci. Počas genocídy z Berlína deportovali nacisti 56-tisíc Židov, ktorí sa domov už nikdy nevrátili. Tisíce ďalších stihli ujsť z krajiny. Koncom vojny žilo v Berlíne okolo 1 500 Židov, čo je obrovský rozdiel oproti 170-tisícom v 30. rokoch. V súčasnosti v meste žije okolo 12-tisíc Židov, z ktorých 70 až 80 percent pricestovalo do krajiny po páde Berlínskeho múru.