SME
Štvrtok, 11. august, 2022 | Meniny má Zuzana

Pevnosť sa uchádza o zápis UNESCO

Pevnostný systém v Komárne, ktorý začali budovať v 16. storočí a v polovici 19. storočia sa stal najväčšou obrannou stavbou Rakúsko-Uhorska, sa možno stane súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vchod do najstaršej časti pevnostného systému v Komárne. Začali ho budovať v 16. storočí na mieste stredovekého hradu.Vchod do najstaršej časti pevnostného systému v Komárne. Začali ho budovať v 16. storočí na mieste stredovekého hradu. (Zdroj: SME - PAVOL FUNTÁL)

Pevnostný systém v Komárne, ktorý začali budovať v 16. storočí a v polovici 19. storočia sa stal najväčšou obrannou stavbou Rakúsko-Uhorska, sa možno stane súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

KOMÁRNO. Bol by to piaty slovenský zápis po Banskej Štiavnici, Spišskom hrade, Vlkolínci a Bardejove.

O zápise sa bude rozhodovať na budúci rok a ide o spoločný zápis Slovenska a Maďarska, keďže časť pevnosti sa nachádza na druhej strane Dunaja. Obe krajiny podpísali návrh na zápis do UNESCO minulý týždeň v Komárne. Nominačný projekt vypracovali ešte vlani.

Expert na komárňanský pevnostný systém Ľudovít Gráfel hovorí, že pevnosť začala vznikať v 16. storočí za turcekých vojen. Pôvodný stredoveký hrad pri sútoku Dunaja a Váhu začali prestavovať na pevnosť. Vznikla stará pevnosť, ktorá je dodnes zachovaná.

Časom pevnosť rozširovali, budovali ďalšie línie, neskôr aj „predmostia“ na druhej strane Dunaja. Po dokončení mal systém niekoľko kilometrov. Obranné „prstence“ majú v niektorých miestach šírku aj desať metrov.

Najhodnotnejšiu ústrednú pevnosť neďaleko brehu Dunaja využívali za starého režimu sovietski vojaci, ktorí ju značne zdevastovali.

Pevnosť poznačili Sovieti

Obrovský vyasfaltovaný „buzerplac“ pred starou polorozpadnutou kasárňou, na stene ktorej sú namaľovaní ruskí vojaci v baraniciach, pri „buzerplaci“ červená tribúnka s prístreškom pre ruských generálov so znakom a hviezdou. Z tribúnky ruskí generáli pozerali na nastúpených vojakov pred starou kasárňou. Dnes je najstaršia kasáreň v ústrednej komárňanskej pevnosti dosť poškodená. Časť historickej pevnosti v Komárne, ktorá sa uchádza o zápis do svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO, nezmazateľne poznačili sovietski vojaci za minulého režimu.

Ústredná časť pevnosti je hneď pri Dunaji. Po vstupe za asi desaťmetrový múr pevnosti sa návštevník dostáva do miesta, ktoré vyzerá ako opustené mesto. Stará kasáreň bez okien, dverí, polozdevastovaná, s poškodenou strechou. V kasárni dlhé stometrové chodby, v niektorých miestnostiach pôvodné drevené podlahy v poslednom štádiu hnitia. Budova je dlhá 520 metrov, vedú v nej rovné chodby. Dokonalý filmový ateliér. V skutočnosti je to jedna z najvýznamnej­ších a najpôsobivejších pamiatok u nás.

„Teraz sme tu mali štáb Českej televízie. Lialo, ale kameraman bol nadšený, nevedel pustiť kameru z ruky. Tri hodiny robil zábery z každého uhla,“ hovoril včera expert a autor publikácií o pevnosti Ľudovít Gráfel. Chodby a miestnosti polkilometrovej starej kasárne dopĺňajú maľby strieľajúcich ruských tankov, hoci je to budova z 19. storočia.

V najstaršej časti (starej pevnosti), ktorú začali budovať v 16. storočí, si za minulého režimu sovietska generalita urobila bazén na relaxáciu, ale aj kuchyňu a sklady potravín. Dodnes trčia zo steny plastové rúrky zo záchodov pri bazéne, v sklade sú na ste­nách ruské nápisy „kvasená kapusta“ a „solené uhorky“, pod ktorými sú betónové kade.

(rf)

Začiatok novšej časti ústrednej pevnosti s kasárňami z 19. storočia. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

Budovanie opevnenia

1546 – výstavba starej pevnosti Komárna

1557 – dokončená komárňanská bastiónová pevnosť

1570 – povodeň v Komárne - pevnosť značne zničená

1572 - 1592 – opätovná výstavba starej pevnosti

1663 - 1673 – výstavba novej pevnosti

1783 – zemetrasenie v Komárne - zničená pevnosť

l808 – obnova starej aj novej pevnosti

1810 – postavená kasáreň v novej pevnosti

1815 – postavená veliteľská budova v novej pevnosti

1839-1847 – výstavba palatínskej línie z kameňa a tehál

1849 – opevňovanie Monoštorskej vyvýšeniny

1866 – stavba vážskej línie, predsunutých pevností dunajská, vážska a monoštorská

1877 – dobudovaný celý bastiónový pevnostný systém v Komárne

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  2. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  5. Prehľad a automatizácia
  6. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  7. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  1. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  2. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  3. Trenčín potrebuje nový impulz!
  4. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  5. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  6. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 13 607
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 11 293
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 9 102
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 488
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 5 648
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 988
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 880
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 2 473
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Erika Kladna: Australský outback
  2. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  3. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 142
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 13 271
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 769
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 287
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 426
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 203
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 4 783
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 348
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu