Pevnostný systém v Komárne, ktorý začali budovať v 16. storočí a v polovici 19. storočia sa stal najväčšou obrannou stavbou Rakúsko-Uhorska, sa možno stane súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
KOMÁRNO. Bol by to piaty slovenský zápis po Banskej Štiavnici, Spišskom hrade, Vlkolínci a Bardejove.
O zápise sa bude rozhodovať na budúci rok a ide o spoločný zápis Slovenska a Maďarska, keďže časť pevnosti sa nachádza na druhej strane Dunaja. Obe krajiny podpísali návrh na zápis do UNESCO minulý týždeň v Komárne. Nominačný projekt vypracovali ešte vlani.
Expert na komárňanský pevnostný systém Ľudovít Gráfel hovorí, že pevnosť začala vznikať v 16. storočí za turcekých vojen. Pôvodný stredoveký hrad pri sútoku Dunaja a Váhu začali prestavovať na pevnosť. Vznikla stará pevnosť, ktorá je dodnes zachovaná.
Časom pevnosť rozširovali, budovali ďalšie línie, neskôr aj „predmostia“ na druhej strane Dunaja. Po dokončení mal systém niekoľko kilometrov. Obranné „prstence“ majú v niektorých miestach šírku aj desať metrov.
Najhodnotnejšiu ústrednú pevnosť neďaleko brehu Dunaja využívali za starého režimu sovietski vojaci, ktorí ju značne zdevastovali.
Pevnosť poznačili Sovieti
Obrovský vyasfaltovaný „buzerplac“ pred starou polorozpadnutou kasárňou, na stene ktorej sú namaľovaní ruskí vojaci v baraniciach, pri „buzerplaci“ červená tribúnka s prístreškom pre ruských generálov so znakom a hviezdou. Z tribúnky ruskí generáli pozerali na nastúpených vojakov pred starou kasárňou. Dnes je najstaršia kasáreň v ústrednej komárňanskej pevnosti dosť poškodená. Časť historickej pevnosti v Komárne, ktorá sa uchádza o zápis do svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO, nezmazateľne poznačili sovietski vojaci za minulého režimu.
Ústredná časť pevnosti je hneď pri Dunaji. Po vstupe za asi desaťmetrový múr pevnosti sa návštevník dostáva do miesta, ktoré vyzerá ako opustené mesto. Stará kasáreň bez okien, dverí, polozdevastovaná, s poškodenou strechou. V kasárni dlhé stometrové chodby, v niektorých miestnostiach pôvodné drevené podlahy v poslednom štádiu hnitia. Budova je dlhá 520 metrov, vedú v nej rovné chodby. Dokonalý filmový ateliér. V skutočnosti je to jedna z najvýznamnejších a najpôsobivejších pamiatok u nás.
„Teraz sme tu mali štáb Českej televízie. Lialo, ale kameraman bol nadšený, nevedel pustiť kameru z ruky. Tri hodiny robil zábery z každého uhla,“ hovoril včera expert a autor publikácií o pevnosti Ľudovít Gráfel. Chodby a miestnosti polkilometrovej starej kasárne dopĺňajú maľby strieľajúcich ruských tankov, hoci je to budova z 19. storočia.
V najstaršej časti (starej pevnosti), ktorú začali budovať v 16. storočí, si za minulého režimu sovietska generalita urobila bazén na relaxáciu, ale aj kuchyňu a sklady potravín. Dodnes trčia zo steny plastové rúrky zo záchodov pri bazéne, v sklade sú na stenách ruské nápisy „kvasená kapusta“ a „solené uhorky“, pod ktorými sú betónové kade.
(rf)
Začiatok novšej časti ústrednej pevnosti s kasárňami z 19. storočia. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Budovanie opevnenia
1546 – výstavba starej pevnosti Komárna
1557 – dokončená komárňanská bastiónová pevnosť
1570 – povodeň v Komárne - pevnosť značne zničená
1572 - 1592 – opätovná výstavba starej pevnosti
1663 - 1673 – výstavba novej pevnosti
1783 – zemetrasenie v Komárne - zničená pevnosť
l808 – obnova starej aj novej pevnosti
1810 – postavená kasáreň v novej pevnosti
1815 – postavená veliteľská budova v novej pevnosti
1839-1847 – výstavba palatínskej línie z kameňa a tehál
1849 – opevňovanie Monoštorskej vyvýšeniny
1866 – stavba vážskej línie, predsunutých pevností dunajská, vážska a monoštorská
1877 – dobudovaný celý bastiónový pevnostný systém v Komárne
Autor: rf