Petrohrad bojuje so záplavami

Petrohrad 10. januára (TASR) - So záplavami netypickými pre toto ročné obdobie bojuje ruský Petrohrad. Spôsobili ich vetry vanúce od Fínskeho zálivu, ktoré rozbúrili vlny v blízkosti vzácnych pokladov niekdajšej metropoly cárskeho Ruska.

Petrohrad, postavený na ostrovoch a močiaroch pri Neve, musel uzavrieť niektoré hrádze pre dopravu po tom, ako rozbúrené vlny vyhnali hladinu vody o až 2,2 metra nad normál.

V európskej časti Ruska vládne túto sezónu mimoriadne teplá zima, ktorá namiesto typických mrazov, ľadu a snehu priniesla daždivé a blatisté počasie. V Petrohrade sú zvyčajne záplavy na jar, no tohto roku prišli už v januári.

Petrohrad je popretkávaný kanálmi a mostmi a sú v ňom jedny z najvzácnejších umeleckých zbierok na svete. Ako uviedlo ministerstvo pre krízové situácie, voda sa našťastie ešte nedostala k slávnej Ermitáži, kde sú artefakty od cárskych tabatierok Fabergé až po maľby Pabla Picassa.

Hladina vody však naďalej stúpa a niektoré domy na predmestiach mesta sú už zaplavené. Ak stúpne ešte vyššie, bude zrejme potrebné zatvoriť aj niektoré stanice metra, uviedli zdroje petrohradského systému podzemnej dopravy.

Petrohrad založil v roku 1703 cár Peter Veľký a miloval ho viac než čokoľvek na svete. Rusi majú k tomuto mestu špeciálny vzťah vďaka jeho cárskej elegancii a kultúrnej histórii, ktorá ho spája s takými velikánmi ruskej literatúry ako A. S. Puškin či F. M. Dostojevskij.

Za vlády prezidenta Vladimira Putina, rodáka z Petrohradu, sa mesto vymanilo z tieňa Moskvy a opäť získalo hospodársky vplyv, keď sa doň začali sťahovať štátne spoločnosti. Petrohrad bol hlavným mestom Ruska od roku 1712 až do roku 1918, potom sa ruskou metropolou stala Moskva.