Stopy po brzdení, červené fľaky na asfalte, sklo, kúsok nárazníka. Na diaľniciach, kde nie sú ploty, sú takéto značky po zrážkach áut so zvieratami pomerne časté. Niektoré staršie úseky diaľnic sú stále bez oplotenia aj v miestach, kde žije množstvo zvierat.
Marcel Jánošík z Národnej diaľničnej spoločnosti hovorí, že pri všetkých nových diaľniciach už ploty stavajú. Popri rýchlostných cestách budú zatiaľ ploty len v niektorých miestach.
,,Je to otázka financií, ale dnes už takmer všade otvárame nové diaľnice s plotmi. Pri nových úsekoch je to bežná súčasť, staré musíme dobudovávať dodatočne," hovorí.
Projekty výstavby diaľnic podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a ministerstvo životného prostredia už väčšinou ploty žiada.
Oplotenie nepatrí medzi drahé časti diaľnice. Dva metre vysoké pletivo stojí bežne v predaji do 70 korún bez DPH za jeden meter, stĺpik do 200 korún. Na kilometer diaľnice tak pletivo stojí na obe strany 140-tisíc plus stĺpy, pripevňovacie drôty a práca.
V porovnaní s celkovou cenou kilometra diaľnice je to zanedbateľná suma. Kilometer diaľnice stojí od 300 do 700 miliónov korún v závislosti od terénu. Kompletne oplotená je napríklad severná diaľnica v Maďarsku, ktorou sa dá dostať z Košíc do Bratislavy.
Riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák hovorí, že normy neriešia striktne, či oplotenie pri diaľnici musí alebo nemusí byť. Hovoria iba o tom, ako má oplotenie vyzerať, čo má spĺňať. ,,V minulosti sa často hovorilo o financiách, lebo aj keď ploty postavili, pomerne rýchlo boli zničené. Ale podľa mňa investícia do plotov jednoznačne stojí za to, sú dôležité z hľadiska bezpečnosti," hovorí Palčák.
Pri argumentoch za stavbu plotov sa často spomína prípad spred niekoľkých rokov, keď na diaľnici medzi Sencom a Trnavou zrazilo audi dva diviaky a potom narazilo do betónového mosta. Obaja pasažieri zahynuli.
RICHARD FILIPKO