Zima neprišla, pre teplé počasie mnohí ušetria

Hrubé vetrovky, čiapky, rukavice, prípadne aj otepľovačky v najbližších desiatich dňoch využijú iba ľudia na horách.

Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Šťastný hovorí, že podľa podkladov meteorológov nie je na dohľad nijaké podstatné ochladenie. Teploty v nižších oblastiach sú teraz zhruba rovnaké, ako zvyčajne bývajú na konci novembra.

Nezvyčajné teplo mnohých teší. Domácnosti aj fabriky nemusia vykurovať ako po iné roky, cestári nemusia posýpať a na jar nebudú musieť vrážať toľko peňazí do opravy pokazených ciest. Spokojní sú aj stavbári, ktorým teplé počasie umožňuje pokračovať vo výstavbe diaľnic. Naopak, nešťastní sú v lyžiarskych strediskách, či poľnohospodári, ktorí sa obávajú, že im predčasne začnú rásť niektoré oziminy. O stromy, ktoré vyháňajú puky, sa boja lesníci. „Nad hranicou 1500 metrov je teraz zima v plnej nadvláde, prevažujú teploty pod nulou, zrážky väčšinou snehové, aj keď je ich menej. Lenže v nižších oblastiach budú cez deň aj ďalej teploty nad nulou," hovorí klimatológ Šťastný.

Podľa neho bývajú roky, keď je v zime pomerne teplé počasie a málo zrážok. Naposledy bolo podobné počasie v zime 2000/01. Podobne ako dnes vyzeral vtedy aj začiatok januára. Mierna bola celá zima, hoci sa niekoľkokrát prudko ochladilo. „Teoreticky ešte môže byť dobrá zima. Nikdy nieje dvakrát taký istý priebeh zimy, ale z analogických zím sa niekedy dá aspoň vyčítať, že po teplom januári niekedy môže prísť chladný február, prípadne aj marec," hovorí Šťastný.

Komu teplo vyhovuje

Cestári neposýpajú - Sypače s pluhmi sú odstavené vo dvoroch. Na cestách sa namiesto odhŕnania snehu betónuje. Z teplého počasia majú radosť cestári, ktorí neminú na zimnú údržbu toľko, ako v iných rokoch. Iveta Fedorová zo Slovenskej správy ciest hovorí, že na zimnej údržbe ciest prvej triedy doteraz ušetrili asi 30 miliónov oproti plánovanému rozpočtu. Vlani bola extrémna zima, v banskobystrickej župe minuli na zimnú údržbu ciest druhej a tretej triedy skoro 200 miliónov. O to menej bolo na opravy ciest. Tento rok ušetrené peniaze prenesú do leta.

Ušetria aj obce - V najvyššie položenej obci Slovenska v Lome nad Rimavicou vlani o takomto čase minuli posypového materiálu za 120-tisíc. Teraz asi za 10-tisíc. „V takomto čase mávame aj poldruha metra snehu, teraz nič," hovorí starosta Vladimír Vetrák.
Vyššie položené obce dostávajú od tohto roka peniaze podľa vyššieho koeficientu ako dediny a mestá v nížinách. Je to práve na kúrenie v obecných budovách a údržby ciest.

Kým neprší, poľnohospodári sa neboja - Roľníkom zatiaľ mierna zima neprekáža, lebo málo pršalo a oziminy vzchádzali neskôr. Keby viac pršalo, bolo by to horšie. Šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec hovorí, že oziminám by mohlo uškodiť náhle prudké ochladenie.
Pred zimou sa na polia seje ozimná repka, ozimný jačmeň, ozimná pšenica.

Komu teplo nevyhovuje

Vlky hladujú, medvede nespia - Slabá zima vyhovuje jelenom, jeleniciam, diviakom, zajacom, vtákom, lebo majú v lesoch veľa potravy. „Vlani boli jelenice až prítulné. Stratili plachosť, keď boli uväznené v snehu. Dnes sú také plaché ako v lete, nemajú problém s pohybom. To je naopak horšie pre vlky, keď sa jelene dobre pohybujú a sú silné," hovorí Miroslav Saniga z Ústavu ekológie lesa SAV. Malé vtáčiky menej navštevujú kŕmidlá, potravu si nachádzajú v lese.
Teplo nevyhovuje medveďom, ktoré si neurobili dobré brlohy a vyhnal ich dážď.
Teplo je podľa Sanigu zlé pre stromy. Nie sú zazimované a keby sa náhle prudko ochladilo, mohli by popraskať, vnikli by do nich hubové ochorenia, oslabila by sa odolnosť lesa. Keby sa aj neochladilo, stromy sú pri teplejšom počasí stále pripravené rozvíjať sa. „Ako keby strom nevedel, na čom je. To ho môže oslabiť, na jar môže mať menej listov, menšiu úrodu, je náchy l-nejší na choroby."

Bez snehu a lyžiarov nezarobia - Polovica zimných stredísk stále nesprevádzkovala vleky. Za teplého počasia nedokázali vyrobiť dosť technického snehu. Prepásli zlatý týždeň, čiže dni medzi sviatkami. Vtedy sú lístky na vleky najdrahšie, je najviac ľudí. Podľa odhadov počas Vianoc a Silvestra vedia získať až dvadsať percent celoročných tržieb. Mnohé strediská ešte nemali ani korunu tržieb, ale musia platiť zamestnancov, za energie, kedže sa občas pokúšajú vyrábať technický sneh.
Na sneh na zjazdovkách sú naviazané aj služby v hoteloch, penziónoch, reštauráciách. Na Vianoce a Silvestra síce boli veľmi dobre obsadené, ale pri nedostatku snehu v ďalších týždňoch príde prepad. Keď sa neochladí, cestovné kancelárie môžu mať problémy s predajom zimných zájazdov.                           

(rf)

Zima bola k peňaženkám zhovievavejšia

BRATISLAVA - Decembrová „slabá" zima ušetrila firmám a domácnostiam peniaze za teplo. Takmer na celom území Slovenska bola totiž priemerná teplota nad dlhodobým priemerom. Slovenské teplárne zaznamenali pokles odberu tepla, distribútori elektriny zas dodali menej elektriny.
Napríklad Martinskej teplárenskej spoločnosti klesol v decembri odber tepla medziročne až o 26 percent. V decembri 2005 evidovala tepláreň priemernú teplotu -1,8 stupňa celzia, kým v tomto decembri to bolo +2,1 stupňa.
Martinský byt s ročnou spotrebou 40 gigajoulov tepla tak podľa našich prepočtov mohol na platbách za december ušetriť približne 470 korún. Vychádzali sme z predpokladu, že na poklese spotreby tepla sa domácnosti a firmy podieľali rovnakým dielom.
Energetický analytik Karol Hirman si však myslí, že klimatické zmeny nie sú pri týchto poklesoch až také podstatné. „Napríklad v Košiciach je pokles odberu za posledné roky dosť výrazný. Za hlavný dôvod považujem proces zatepľovania panelových domov," povedal.
Vychádza z konkrétneho príkladu z januára 2006, keď zažívalo Slovensko na svoje pomery extrémne tuhú zimu. Napriek tomu, že vtedy dosahovali teploty hodnoty -20 stupňov aj v nížinách, odber tepla z košickej teplárne oproti rovnakému obdobiu roka 2005 podľa Hirmana klesol. „Z toho jednoznačne vyplýva, že pokles spotreby tepla bol spôsobený zatepľovaním, či odpájaním sa od teplárne, ale nie klimatickými zmenami."
Peter Kolár z oddelenia odbytu tepla Trnavskej teplárenskej vníma situáciu v Trnave inak. „Na decembrovom poklese spotreby tepla sa prejavili hlavne klimatické zmeny, vplyv zatepľovania a termostatizácie domov je oveľa menší," povedal.
Trnavská tepláreň zaznamenala v tomto decembri podľa neho medziročný pokles odberu tepla o 17 percent. V Trnave pribúdajú podľa
Kolára „nové zateplené domy každým rokom, ale k poklesu spotreby tepla prispejú maximálne 2 až 3 percentami". Za týchto okolností mohol priemerný trnavský byt ušetriť vyše 200 korún.
Vďaka vysokým teplotám v decembri ušetrili aj odberatelia, ktorí kúria elektricky. Východoslovenská energetika zaznamenala v decembri roku 2006 pokles objemu distribuovanej elektriny oproti porovnateľnému obdobiu roka 2005 o približne 3,3 percenta. „Pokles je spôsobený predovšetkým rozdielnymi klimatickými podmienkami v jednotlivých rokoch," povedal hovorca spoločnosti Boris Peško.
Západoslovenskej energetike klesol odber energie asi o 3,5 percenta. Podľa hovorcu Jána Orlovského by pokles z dôvodu teplej zimy bol väčší, keby ekonomika stagnovala. „Efekt stlmil silný hospodársky rast. Nižšia potreba kúriť bola vyrovnaná väčšou spotrebou elektriny výrobnými firmami," povedal.
Zníženému dopytu zo strany odberateľov sa pravdepodobne nevyhli ani plynári. SPP však ešte údaje za december nemá spracované a nevedel to potvrdiť. „Vzhľadom na teplé zimné mesiace a na to, že odberatelia racionalizujú spotrebu, možno očakávať nižší odber plynu," povedala hovorkyňa Dana Kršáková.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  10. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  1. Create your own map in a new museum
  2. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  3. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  4. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  5. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  6. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  7. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  8. S dobrým pivom leto chutí
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  10. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 30 026
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 115
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 21 435
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 074
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 760
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 854
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 766
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 436
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 235
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 823