Ide o prvé jasné vyhlásenie, v ktorom sa šéf Bieleho domu postavil za voľné cestovanie Stredoeurópanov na americký kontinent.
"Som rád, že môžem oznámiť, že plánujem spolupracovať s Kongresom na úpravách bezvízového programu," povedal Bush v estónskom Tallinne, kde sa zastavil cestou na summit NATO v lotyšskej Rige. Z nových členských krajín Európskej únie majú bezvýzový styk iba Slovinci.
Slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch Rastislav Káčer považuje Bushov prejav za prelomový. "Je to prvý raz, čo prezident povedal, že na zmene legislatívy chce pracovať administratíva. To je krok, ktorý nám dáva veľký priestor."
Bush včera nepovedal, kedy by sa víza mohli zrušiť. Hovoril len "o krátkom období", kedy začne debatovať s Kongresom. Presadenie zákona v USA trvá často rok alebo dva.
Šéf českej diplomacie Alexander Vondra odhadol, že Američania môžu novým štátom Európskej únie zrušiť víza do dvoch rokov.
Americký veľvyslanec na Slovensku Rodolphe Vallee tento termín odmietol komentovať. "Som optimista, že to pôjde rýchlo. Dnes je však veľmi ťažké hovoriť o nejakých dátumoch," uviedol.
Washington chce prehodnotiť zásadnú podmienku, podľa ktorej má krajina nárok na zrušenie vízovej povinnosti iba vtedy, ak počet odmietnutých žiadateľov o víza klesne pod tri percentá. Práve fakt, že Slovensko tieto limity neplní, je hlavným protiargumentom Spojených štátov.
Počet odmietnutých Slovákov je podľa informácií SME približne 15 percent, i keď číslo dlhodobo klesá. Neúspešných Čechov je 9 percent.
Podľa kritikov sú čísla vysoké aj preto, že americkí konzulárni úradníci rozhodujú o udelení víz skôr svojvoľne ako podľa jasne koncipovaných pravidiel.
Súčasťou návrhu na zrušenie víz sú aj opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a vymieňanie si informácií o pasažieroch. "Musíme vedieť, kto k nám prichádza a kedy odchádza," povedal Bush. Spojené štáty po teroristických útokoch z 11. septembra kladú zvýšený dôraz na ochranu hraníc a chcú mať prehľad o všetkých cudzincoch. "Ide napríklad o otázku stratených pasov alebo zhromažďovanie informácií o osobách, ktoré môžu byť hrozbou pre Spojené štáty," špecifikoval veľvyslanec Vallee.
Rastislav Káčer hovorí, že súčasťou opatrení bude aj zavedenie pasov s biometrickými údajmi a pravidlo, že americké úrady dostanú údaje o cestujúcich hneď po odlete do USA.
Podľa exministra zahraničia Eduarda Kukana vyhlásenie Georgea Busha potvrdzuje, že americká administratíva sa zrušením víz seriózne zaoberá a ide aj o reakciu na zvýšené úsilie stredoueurópskych krajín. "Netreba však očakávať rýchle riešenie tejto otázky," povedal.
Otvorený Bushov prístup by mohol súvisieť aj s tým, že USA sú po kongresových voľbách a práve uvoľnenie vízovej politiky mohlo prezidentovi v kampani skôr uškodiť. Po voľbách navyše zvíťazili v oboch komorách demokrati, ktorí sú viac naklonení zrušeniu víz a tlačia teraz na Bushovu administratívu.
Podľa informácií SME sa v Bushovej administratíve začalo hovoriť o potrebe zmeny pohľadu na kritériá na vstup do krajiny. Doteraz prevažovali skôr "imigračné" kritériá, momentálne sa skôr prihliada na bezpečnostné. Práve noví členovia únie však nepredstavujú pre Washington riziko z hľadiska bezpečnosti, ale ani imigrácie.
Zo Stredoeurópanov najviac tlačili na zrušenie víz Poliaci, ktorí na jar dostali nádej na uvoľnenie režimu. Senát schválil novelu imigračného zákona pre krajiny, ktoré vojensky pomáhajú USA. Varšava má jednotky v Iraku i Afganistane. Zákon dosiaľ neprešiel celým Kongresom.
Autor: ŠTEFAN HUDECMIROSLAV KERN