BRATISLAVA 27. novembra (SITA/Reuters) - Vráskavce dlhoplutvé majú rovnaké mozgové buky, ktoré sa vyskytujú iba u ľudí, veľkých opíc a ďalších cicavcov ako napríklad delfíny. V pondelok to uviedli americkí vedci. Toto zistenie by mohlo znamenať, že vráskavce sú podstatne inteligentnejšie, ako sa predpokladalo a ďalej naznačuje, že základ pre vyvinutejší mozog má viacero druhov zvierat, no iba minimum z nich ho dokáže využívať. Nová štúdia môže pomôcť vysvetliť správanie veľrýb, ako napríklad zložité komunikačné schopnosti, formovanie spoločenstiev, spoluprácu, odovzdávanie kultúrneho odkazu či používanie nástrojov. Ako uviedli vedci Patrick Hof a Estel Van der Gucht z oddelenia neurologických vied na lekárskej fakulte školy Mount Sinai v New Yorku vo svojej správe v odbornom časopise The Anatomical Record, študovali mozgy vráskavcov dlhoplutvých a objavili špirálovité neuróny v mozgovej kôre presne v miestach, kde ich majú i ľudia a veľké opice. Aj napriek tomu, že vedci presnú funkciu neurónov nepoznajú, je pravdepodobné, že majú čo dočinenia s učením, pamäťou a rozoznávaním sveta okolo seba. Presne tieto bunky môžu byť napadnuté pri Alzheimerovej chorobe, či chorobách ako autizmus či schizofrénia.
Vedci objavili neuróny v rovnakej oblasti aj u veľrýb so zubami s najväčším mozgom. Zubaté veľryby ako kosatky sa považujú za inteligentnejšie než veľryby s kosticami ako vráskavce či modré veľryby, ktoré potravu získavajú filtrovaním vody. Štruktúra mozgu vráskavcov dlhoplutvých pripomína ostrovy, čo je podobný znak aj u ostatných cicavcov. Tieto ostrovy môžu byť zodpovedné za rýchlu a efektívnu komunikáciu medzi neurónmi. Špirálovité neuróny sa u prvých humanoidov objavili zrejme pred 15 miliónmi rokov. Tieto bunky sa nenachádzajú v mozgovej kôre nižších primátov. U veľrýb sa tieto bunky mohli objaviť už pred 30 miliónmi rokov.