ych rokoch do mestečka Galido v južnom Abcházsku. Zavretá hranica vystihuje úroveň vzťahov medzi Abcházskom a Gruzínskom, ktoré sa usiluje odštiepencov pritiahnuť naspäť k sebe. Skúšajú to už takmer 15 rokov. Márne.
Etnická vojna
„Tak, a teraz musíte ísť pešo,“ vracia po kontrole David pas a abcházske víza. Nezvyčajného návštevníka - novinára - preveril osobne miestny náčelník polície. „Teraz už za vás nezodpovedáme,“ lúči sa David. Sám mal kedysi v čiernomorskom letovisku v Suchumi dom. Dnes je jedným z viac než dvestotisíc Gruzíncov, ktorí museli z Abcházska utiecť. Žije v najbližšom gruzínskom meste Zugdidi.
Pred vojnou tvorili v Abcházsku Gruzínci väčšinu. Dnes ich tam takmer niet. Občianska vojna sa začala v roku 1992, keď gruzínske jednotky vstúpili na územie autonómneho Abcházska a pokúsili sa ho obsadiť. Miestni Gruzínci obviňovali Abcházcov z diskriminácie, a tak prišla vojenská pomoc z Tbilisi. Nie veľmi účinná, abcházski ozbrojenci hlavné mesto od Gruzíncov rýchlo získali späť a držia ho dodnes. Po vojne zostala zničená krajina a desaťtisíce mŕtvych.
Zabudnuté makaky
Asi dvojkilometrové pásmo medzi Gruzínskom a Abcházskom treba prejsť pešo medzi ruskými vojakmi, ktorí na moste cez rieku Inguri poťahujú z cigariet. Od roku 1994 podľa dohody medzi Tbilisi a Moskvou hranicu strážia jednotky SNŠ. Sú v nich len ruskí vojaci. Tbilisi žiada príchod medzinárodných jednotiek z Európskej únie.
Na abcházskej hranici sa dá prenajať taxi až do abcházskej metropoly Suchumi. V daždi na deravú cestu lemovanú spálenými domami nie je veľmi vidieť, nefungujú stierače. Na staručkom aute sa občas otvárajú dvere na strane spolujazdca. „Dúfam, že o tom nebudete písať,“ smeje sa šofér Inal a posťažuje sa, že po letnej sezóne zarobí sotva na prežitie.
Abcházsko bolo ukážkovým čiernomorským dovolenkovým letoviskom pre celý Sovietsky zväz. V posledných rokoch sa začínajú vracať ruskí aj ukrajinskí turisti. Prichádzajú najmä z ruského letoviska Soči. Normálny život však Suchumi nepozná a pravidlo nepohybovať sa večer bez sprievodu zostáva v platnosti. Výpadky elektriny sú veľmi časté.
Slávu príjemného subtropického letoviska s nádhernou faunou aj flórou a otvoreným morom pripomínajú stromy. Mandarínkovníky rozvoniavajú po celom meste. Typickým obrázkom dnešného Suchumi je tropická palma a rozpadnutý vypálený dom za ňou.
Jedným z najbizarnejších miest v Suchumi je zalesnený park nad mestom. Ozýva sa odtiaľ silný škrekot. V ošarpaných klietkach sa tam naháňa niekoľko desiatok opíc - najmä makaky. Sú to zverenci slávneho Výskumného ústavu experimentálnej patológie a terapie. Kedysi tam mali viac než dvetisíc opíc. Väčšinu si ako suveníry rozkradli vojaci počas vojny. Inštitút založený v roku 1927 bol prvým ústavom primátov na svete. Testovali tam aj opice na vesmírny výskum. Dnes je v troskách.
Kaviarničky na rozpadávajúcich mólach sú zničené a na pláži kúsok od hlavnej promenády sa váľajú odpadky. Jednou zo smutných dominánt mesta je vypálená bývalá budova abcházskej vlády.
Čiernomorský prístav je bez lodí. „Gruzínsko na nás uvalilo vzdušnú aj námornú blokádu. Máme dve pekné letiská a nemôžeme ich používať,“ sťažuje sa abcházsky minister zahraničných vecí Sergej Šamba. „Gruzínci považujú celé pobrežie za svoje vody a už sa nám stalo, že nám skonfiškovali plavidlá.“
Ruský vplyv
Vládu v Suchumi neuznáva žiaden štát na svete. Podobne ako trikrát menšie Južné Osetsko ho však podporuje Rusko. Abcházski lídri sa stretávajú aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Rusko je náš najväčší trh,“ hovorí minister zahraničných vecí. Abcházsko dnes na rozdiel od Gruzínska nečelí ruskej blokáde a vyváža tam citrusové plody, čaj a víno.
Na otázku, či sa nebojí, že Abcházsko po prípadnom uznaní zostane úplne pod sférou ruského vplyvu, Šamba odpovedá: „Nie som naivný, aj Rusko má svoje záujmy. Vždy však zostaneme slobodnejší ako Gruzínsko. Pozrite sa na nich, odvolali ministra obrany, lebo sa nepozdával Američanom.“
„Rozhovory medzi Tbilisi a odštiepeneckými regiónmi viaznu, čo najviac vyhovuje Moskve,“ myslí si gruzínsky politológ Alexander Rondeli. Rozhovory medzi Abcházskom a Gruzínskom sa skončili v lete po gruzínskej operácii v Kodorskom priesmyku, ktorý je jedinou a malou časťou Abcházska pod kontrolou Gruzínska.
Strategický priesmyk obsadili po policajnej operácii proti tamojšiemu rebelovi, ktorý prestal rešpektovať vládu v Tbilisi. V Suchumi na to majú iný názor. „Gruzínci sa pripravujú na vojnu,“ tvrdí Sergej Šamba, podľa ktorého Gruzínci vždy pred sezónou spravia vojenskú akciu a odplašia im turistov z Ruska. Vláda v Tbilisi tvrdí, že sa iba zbavila kriminálnika.
Vojnou zničenú budovu abcházskej vlády sa nepodarilo dodnes opraviť. Na pláže sa ruskí turisti zatiaľ príliš nevracajú, kaviarne na pobreží tiež ešte čakajú na nových majiteľov.
FOTO – AUTOR, REUTERS
Autor: MIREK TÓDA, Suchumi