Najlepšou telocvičňou je príroda. V prostredí, v ktorom dokonale okysličíme organizmus a sme schopní zaťažiť ho tak, aby sme ho motivovali. Zlého počasia sa báť netreba, musíme sa len adekvátne obliecť a vybrať si vhodný druh športovej aktivity. Tá je, samozrejme, závislá najmä od našej fyzickej kondície, od veku i od pohlavia.
Najvšeobecnejšie športy sú lyžovanie a korčuľovanie. "Pre neskúsených je najlepšie začať lyžovať na bežkách. Takáto zimná turistika deti asi nebude baviť, ale pre stredný vek a seniorov má svoje čaro a je dobrou prípravou na zjazdové lyžovanie. To je už náročnejší pohyb, okrem rýchlejšej jazdy treba zvládnuť aj základy slalomovej techniky," odporúča skúsená telovýchovná lekárka Alena Urvayová.
Vždy si treba dopredu zvážiť svoje reálne možnosti, na začiatok vyberať kratšie trate bez výraznej zmeny reliéfu. "Každý si myslí, že sa na lyžiach len vezie. Je to však aktívny pohyb so zvýšeným energetickým výdajom. Ten poklesom vonkajšej teploty stúpa a keď ho už nemáme čím nahradiť z vlastných zdrojov, nastáva lokálne a neskôr aj celkové podchladenie, čo môže byť vážnou komplikáciou," upozorňuje na možné riziká.
Chlad a hlavne veterné počasie znižuje výrazne teplotu povrchu tela. Nie je však múdre
obliekať sa veľmi teplo, radšej pohodlne a viacvrstvovo. Dve - tri vrstvy bavlnenej bielizne by mohli stačiť pre tých, ktorí chcú naozaj športovať a nie iba postávať. Takéto oblečenie saje dobre pot a chráni dostatočne pred chladom. Keď je príjemná suchá zima, na hlave stačí čelenka. Nutnosťou sú vždy rukavice a nakrémovaná tvár, ruky, chodidlá až po členky. Obuv neprepúšťajúca vlhko. Platí zásada - hlava, ruky aj nohy by mali zostať v suchu a teple. "Inak vzniká nebezpečenstvo podchladenia na tzv. posledných častiach organizmu, kde je cievny aparát najzraniteľnejší. Bürgerova choroba vzniká častým a prudkým menením prostredia teplo - chlad - vlhko," hovorí lekárka Urvayová.
Horúce či studené nápoje na lyžovačku?
Dopĺňanie tekutín je dôležité aj v zime. Odporúčajú sa vlažné nápoje s teplotou 30 až 35 stupňov Celzia. Mali by sme uprednostniť bylinkové, tzv. pľúcne čaje, ktoré sú dobré pre dýchacie cesty. Napríklad mäta pieporná, šalvia či repík osladené glukopurom.
Príliš teplý nápoj totiž nadmerne prekrvuje organizmus. Dať si varené víno alebo čaj s rumom počas intenzívneho pohybu v prírode môže byť nebezpečné. Alkohol znižuje kontrolu pohybu a zvyšuje prekrvenie tela, stúpa riziko omrzlín, zvlášť vo veternom počasí. Napríklad desaťkilometrová rýchlosť vetra znižuje teplotu povrchu tela o jeden stupeň. Podchladenie sa môže prejaviť stratou orientácie i koncentrácie. Alkohol ani cigarety k športovaniu rozhodne nepatria. A kto už bez nich nevydrží, nech si ich radšej vychutná až po návrate domov. Do ruksaku je okrem nápoja lepšie pribaliť energetickú tyčinku müsli na doplnenie vydanej energie.
Športové disciplíny po päťdesiatke
Zimná turistika a pohyb na bežkách sú vhodné prakticky pre každého, nemusia sa ich obávať ani astmatici a alergici. Vlhké prostredie ani sneženie im neškodí. Opatrnejší by mali byť ľudia s vysokým krvným tlakom a tí, ktorí majú časté problémy s hornými dýchacími cestami. Na chladné počasie by sa mali najprv aklimatizovať nenáročnými prechádzkami a pri studenom veternom počasí radšej nešportovať vôbec.
Korčuľovanie v exteriéri na prírodných alebo na umelo vytvorených ľadových plochách patrí k najobľúbenejším zimným športom od útleho veku. Prináša však viac rizík úrazov. Prilba na hlave, chrániče na kolenách i lakťoch a rukavice majú byť preto samozrejmosťou. "Korčuľovanie je prirodzený valivý pohyb, máme tendenciu zachytávať sa, najčastejšie sú preto úrazy rúk. Ten kto sa hýbe po celý rok, má dobrú ohybnosť a môže si tento dynamický pohyb dovoliť aj v zrelšom veku. Zvýšená záťaž zraku, koncentrácie pozornosti vyvoláva určitú stresovú situáciu. Po päťdesiatom roku života treba už veľmi kriticky zvažovať funkčnú zdatnosť organizmu," vraví Urvayová.
U mužov sú obľúbené skupinové halové športy. V kolektíve je športovanie príjemnejšie, ale aj dynamickejšie, intenzívnejšie a preto pre niekoho nebezpečnejšie. Mieru záťaže si totiž neurčujeme my, ale spoluhráči. Kto nie je dostatočne pripravený, hrozí mu natrhnutie achillovej šľachy a dokonca aj infarkt. Rizikovou skupinou sú nevyšportovaní manažéri okolo štyridsiatky. Najmä keď sa v túžbe dosiahnuť vyšší výkon posilnia kofeínovým alebo vysoko energetickým nápojom, no ich organizmus na maximálny výkon nastavený nie je. Pri vrchole fyzického zaťaženia organizmus ľahšie podľahne akútnej viróze. VIKTÓRIA STANOVÁ
Na čo by sme nemali zabudnúť
- hýbať sa treba pravidelne aspoň päťkrát v týždni po pol hodine, stačí intenzívna prechádzka, kedy zaťažujeme približne šestinu tela
- dobré je tiež nepoužívať výťah a niekoľko poschodí prejsť radšej pešo
- hoci je pri zimných športoch menej fraktúr ako v lete, najčastejšie sa úrazy na lyžiach stávajú medzi 11. a 12. hodinou a po 17. hodine (úrazy z vyčerpania a pri povestnej "rozlúčkovej jazde")
- aj v zime sa treba chrániť pred slnečným žiarením - používať okuliare a zbytočne sa neopaľovať, pretože slnko už neposkytuje dostatok vitamínu D, stačí zásoba, ktorú sme si vytvorili od apríla do septembra