BRUSEL - Slovensko patrí medzi štáty, ktorým sa darí znižovať počet smrteľných autonehôd, svojím výsledkom však nijako neoslňuje. Za dvanásť mesiacov od vlaňajšieho novembra zomrelo na slovenských cestách o 15,5 percenta menej ľudí ako počas rovnako dlhého obdobia na prelome rokov 2000/2001.
Za priemerom európskych krajín však zaostáva o viac ako desať percentuálnych bodov. Ukazujú to údaje bruselskej centrály únie, ktoré bilancujú doterajší úspech plánu Európskej únie znížiť do konca desaťročia počet mŕtvych na cestách v Európe o polovicu oproti roku 2001.
Slovensko sa ocitlo uprostred pomyselnej tabuľky. Ďaleko pred sebou nechalo rovnako ľudnaté Dánsko či Fínsko, inak európskych premiantov, ktoré obmedzili smrť za volantom o celú tretinu. Predbehlo ho i Česko, kde sa podarilo znížiť smrť na cestách takmer o 23 percent.
Slováci sú na tom však lepšie ako ich ďalší susedia Maďari (4-percentný pokles) a Poliaci (necelých 13 percent).
Z európskej dvadsaťpäťky najviac vyčnieva Francúzsko, ktorému sa podarilo znížiť počet smrteľných nehôd v sledovanom období takmer o 42 percent. Brusel to pripisuje širokému využitiu radarov - skutočných i falošných - a nulovej tolerancii francúzskej polície proti previnilým vodičom, ktorú v roku 2002 vyhlásil minister vnútra Nicolas Sarkozy.
Z nových štátov sa najviac darí dvojmiliónovému Lotyšsku: pokles úmrtí pri autonehode presahuje 27 percent. Hlavným dôvodom je sprísnenie trestov previnilých vodičov a stavba bezpečnejších ciest v 90. rokoch.
Absencia oboch týchto vecí stojí podľa Európskej komisie za nárastom smrteľných nehôd v Litve. Litva je spoločne s Maltou jedinou krajinou únie, kde sa počet úmrtí v uplynulých 12 mesiacoch oproti situácii pred piatimi rokmi ešte zvýšil. Proti stredomorskému ostrovu však hrá najmä štatistika: Malta sa dostala do červených čísel preto, že i jediná autonehoda môže na 400-tisícovom ostrove zamiešať kartami - za posledný rok tam napríklad zomrelo len 17 ľudí, čo je však o tretinu viac ako za predošlý rok.
Nové štáty by sa preto mali poučiť z litovského prípadu a zamerať sa jednak na trestanie cestných pirátov a potom na skvalitnenie infraštruktúry. Šéf rezortu dopravy v komisii Jacques Barrot pritom zdôrazňuje prvý bod. "Malá disciplinovanosť" vodičov v strednej Európe je podľa neho dôvodom, prečo v Poľsku za uplynulý rok zomrelo v autách toľko isto ľudí ako v Taliansku, ktoré má o dvadsať miliónov obyvateľov viac, alebo prečo na českých cestách umiera dvakrát viac ľudí ako v kamiónmi rovnako vyťaženom a ešte ľudnatejšom Holandsku.
"Najmä prípady šoférovania v opitosti sú na východe Európy častejšie ako v starých štátoch. Prísnosť sa vyplatila vo Francúzsku a môže byť inšpiratívna i pre ďalšie krajiny," tvrdí Jacques Barrot.
Rovnaký dôraz by však nováčikovia mali klásť na skvalitnenie ciest. Podľa komisára to pritom a priori neznamená stavať nové diaľnice. "Stačí, keď sa zvýši bezpečnosť na existujúcich cestách. Napríklad upozorňovaním na nebezpečné úseky, inštaláciou radarov, zrkadiel v zákrutách a pod. A potom by sa mala vylepšovať bezpečnosť samotných áut. Systém ABS by sa mal stať samozrejmou výbavou áut jazdiacich po Európe," mieni Barrot.
Pokles alebo nárast počtu úmrtí pri nehodách vo vybraných krajinách Európskej únie
| Krajina | Pokles úmrtí v roku 2006 oproti 2001 |
| Francúzsko | -41,8 % |
| Portugalsko | -41,2 % |
| Luxembursko | -38,3 % |
| Dánsko | -35,3 % |
| Rakúsko | -31,7 % |
| Česká republika | -22,7 % |
| Slovensko | -15,5 % |
| Poľsko | -12,8 % |
| Maďarsko | -4,1 % |
| Malta | +8,3 % |
| Litvaľ | +10,6 % |
Zdroj: Európska komisia
Smrteľných nehôd na Slovensku je menej
BRATISLAVA - Na slovenských cestách zomrie každoročne niekoľko sto ľudí. I keď počet smrteľných nehôd sa od roku 1990 až tak nemení, výrazne klesá ich podiel na celkovej nehodovosti. Kým v roku 1990 zomrelo na cestách 662 ľudí a smrťou sa tak skončila v priemere každá 53. nehoda, v roku 2005 vyhasol ľudský život pri každej 107. nehode. Vlani zahynulo pri dopravných nehodách 560 ľudí.
"Na tisíc havárii pripadá 43 vodičov, u ktorých bol zistený alkohol," hovorí Viktor Plézel z Prezídia Policajného zboru. Vlani spôsobilo nehodu pod vplyvom alkoholu 2227 ľudí.
Úmrtnosť vzhľadom na počet nehôd podľa Plézela každoročne klesá. Ešte pred štyridsiatimi rokmi sa smrťou skončila každá 18. nehoda. "V posledných rokoch pribúda najmä podiel ľahkých zranení, čo sa dá pravdepodobne pripísať zlepšujúcemu sa stavu automobilov a ich bezpečnosti," hovorí Plézel.
Vlani polícia zaznamenala takmer 60-tisíc nehôd. Za prvých deväť mesiacov tohto roku havarovalo 45-tisíc vozidiel, čo je oproti rovnakému obdobiu vlani o 1200 viac. Až v 36 percentách je podľa Plézela príčinou nesprávny spôsob jazdy, napríklad zlé predchádzanie, otáčanie, cúvanie alebo nedodržanie bezpečnej vzdialenosti. Až tretinu kolízií spôsobia vodiči porušením základných povinností, najmä nevenovaním sa riadeniu vozidla, telefonovaním alebo neprispôsobením jazdy stavu vozovky. Takmer tretinu nehôd spôsobí nepovolená rýchlosť a nedanie prednosti v jazde. Najviac ľudí tento rok zahynulo na cestách Nitrianskeho kraja - 76, najmenej v Bratislavskom kraji - 34. (mp)