Vzácnu lokalitu z doby kamennej by mal chrániť pred nájazdmi vandalov, ktorí pamiatku už roky devastujú. Niektorým obyvateľom Bojníc sa však nepozdávajú betónové platne, v ktorých má byť drevený plot osadený. Betón siaha asi meter do hĺbky a podľa obyvateľa mesta Lukáša Grešnera mohli tieto práce narušiť niektoré praveké vrstvy. Nepozdáva sa mu ani, že závažný zásah do okolia jaskyne sa robil bez priameho dohľadu archeológov.
Jaskyňu má na starosti Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Jaskyniari odmietajú, že by výstavbou plota narušili lokalitu. „Máme 46 strážcov v rámci speleologickej služby, ktorí neustále monitorujú jednotlivé jaskyne. Tu bol stav doslova kritický, lebo jaskyňu dobrých dvadsať rokov ničili vandali,“ povedal Ľudovít Gaál zo Správy slovenských jaskýň.
Oplotenie, ani betónové výstuže podľa neho jaskyňu nepoškodia, lebo všetky kroky konzultovali s pamiatkarmi a archeológmi.
Jaskyniari chcú, aby bol priestor atraktívny pre verejnosť a aby sa skončili nájazdy vandalov a ničenie jaskyne. Postupne sem majú pribudnúť figuríny postáv z doby kamennej, úžitkové predmety z toho obdobia či informačné tabule.
Marián Soják z Archeologického ústavu SAV v Nitre pripúšťa, že archeologický dozor pri výkopových prácach chýbal. Tvrdenia o poškodení lokality však odmieta. Podľa neho bolo miesto, kde vyrastá plot, preskúmané už v minulosti a žiadne vzácne praveké artefakty sa tu nenašli. Išlo skôr o keramiku z novoveku, zrejme prelomu 19. a 20. storočia. „Lokalita žiadnym spôsobom narušená nebola,“ dodal archeológ.
Oponenti tvrdia, že plot vôbec nemusel byť zasadený v betónových upevneniach, ale mohlo sa nájsť citlivejšie riešenie.
„Výstavbou plota sa navyše odreže od jaskyne jazierko, ktoré je v dolnej časti záhrady. Naruší sa tým výnimočnosť tohto miesta. Okrem toho sa mi zdá zarážajúce, aby firma, ktorá práce vykonávala, brúsila vzácny travertín brúskou. Je to kameň, z ktorého sa dá takisto čítať história,“ tvrdí Lukáš Grešner.
Prepoštská jaskyňa
Národná prírodná pamiatka, patrí medzi najvýznamnejšie paleolitické lokality v Európe.
Leží na okraji kaskády travertínovej terasy, vznikla v období štvrtohôr. V roku 1926 ju prekopal bojnický prepošt a amatérsky archeológ Karol Medvecký, našiel sa tu mamutí zub, opracované kosti mamutov a kamenné artefakty.
Pravekí ľudia, ktorí ju osídlili, patrili do tzv. moustierskej kultúry, starej asi 50tisíc rokov.
(eta)