 Dlhý , Široký a Bystrozraký. FOTO SME – JANA KOVAĽOVÁ |
Pohľady okoloidúcich cez Dunajskú Lužnú, ktorá leží len pár kilometrov od Bratislavy, často smerujú do parku pred domom rezbára Juraja Mertuša, kde je 24 hodín prístupná stála galéria drevených sôch. „V roku 2001 sme do plota nášho domu umiestnili drevenú sošku Sedembolestnej Panny Márie. A potom postupne pribúdali práce priateľov rezbárov, čo sa tu občas zastavili na kus reči s drevom,“ spomína Juraj Mertuš.
„A aby som sa nezhováral len s drevom, tak občas zvyknem pracovať aj v parku. Raz sa tam okolo mňa obšmietali 15 až 16-roční chlapci s vyholenými hlavami, celí v čiernom. Priznám sa, že som bol z ich návštevy nervózny. Potom sa pri mne pristavili a povedali: Máte to tu pekné, ujo. Od údivu mi takmer vypadla motorová píla,“ dodal Mertuš.
Rezbárske diela v parku v strede Dunajskej Lužnej nevznikajú na objednávku, v strese, ale vychádzajú z vnútra autora, z jeho pocitov, túžob. Je tu veľký priestor na realizáciu tých najodvážnejších a najtajnejších túžob.
Už štvrtý rok sa tu v septembri koná rezbárske sympózium. Tento rok sa ho zúčastnili aj rezbári z Dolného Rakúska Michael Schlapschy a Karl Hiess, Dušan Šarkan z Rimavskej Soboty a najmladší rezbár z Hamuliakova Lacko Kránitz, ktorý študuje na umeleckej škole, ale jeho prvým učiteľom bol Juraj Mertuš. Tohtoročná téma sa niesla v znamení postáv z rozprávok a tak si môžete pozrieť ako si umelci predstavujú Janka Hraška či Širokého, Dlhého a Bystrozrakého. Ich týždenná práca zostáva v parku v Dunajskej Lužnej. »(jk)
Do Skalnatej doliny chodia horolezci i turisti
Skalnatá dolina patrí medzi najnavštevovanejšie vysokotatranské miesta vôbec. Na svedomí to má najmä lanovka z Tatranskej Lomnice, ktorá sem v lete i v zime vyváža množstvo návštevníkov hôr najrozličnejších kategórií - od sviatočných zvedavcov až po špičkových horolezcov a lyžiarov. Pritom je však Skalnatá dolina vysoko položená, prístup bez lanovky do nej je pomerne zdĺhavý a náročný. Samotná dolina nemá veľké rozmery, je dlhá necelé dva kilometre. Člení sa na viacero častí. Najnižšia leží vo výške asi 1750 metrov, nachádza sa tu populárne Skalnaté pleso. Vyššie sa nachádza druhá časťdoliny - Lievikový kotol. Je pozostatkom bývalého Lievikového plesa, ktoré zaniklo koncom 19. storočia. Nad ňou, už pod okolitými štítmi, sa nachádza najvyššia časť doliny, tzv. Cmiter. Z neho vedie väčšina horolezeckých ciest v okolitých stenách. V Skalnatej doline stoja viaceré budovy. Sú nimi stanica lanovky z Tatranskej Lomnnice na Skalnaté pleso a Lomnický štít, hvezdáreň, objekty sedačkovej lanovky na Lomnické sedlo, nižšie je Skalnatá chata.
Prístup: Najjednoduchším spôsobom prístupu na Skalnaté pleso je vyviezť sa do lanovkou z Tatranskej Lomnice. Pešo z Lomnice to po zelenej značke trvá neustálym výstupom so značným prevýšením dve a pol hodiny, pekné túry sa núkajú po červeno značenej magistrále. Od Brnčalovej chaty pri Zelenom plese cez sedlo pod Svišťovkou to trvá tiež asi dve a pol hodiny, od Hrebienka cez Rainerovu a Zamkovského chatu asi dve hodiny.