  Fara, kde žil Pavol Dobšinský. Za farskou záhradou narazíte na zaujímavé slnečné hodiny. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK |
Či je to už rozprávková Dobšinského obec Drienčany, alebo blízka Vyšná Pokoradz s množstvom historických zaujímavostí. Turista si tu dokonale nasýti dušu, s jeho žalúdkom to už môže byť o niečo horšie. Nájsť v týchto obciach penzión alebo ubytovanie na súkromí, je tiež problémom.
„Veríme, že sa to v nasledujúcich rokoch zmení už pre budovanie rekreačných a stravovacích zariadení na Teplom vrchu. Ľudí, ktorí si budú sem chcieť prísť oddýchnuť, bude zaujímať aj okolie. A to má naozaj čo ponúknuť,“ povedala Milana Jutková z Turisticko-informačného centra v Rimavskej Sobote.
Okolie Rimavskej Soboty patrí k chudobnejším regiónom a odráža sa to aj v turistickom ruchu. Našťastie, obce pochopili, že by mohli turistov prilákať na svoje atrakcie. Čas, keď sa tu rozbehnú aj reštauračné služby a bude dostupné ubytovanie, je ešte zrejme ďaleko. Tieto služby sa zatiaľ sústreďujú prevažne v Rimavskej Sobote či v Teplom vrchu.
Vo Vyšnej Pokoradzi vás hneď na začiatku dediny čaká informačná tabuľa o tom, čo všetko by ste si v obci a okolí nemali nechať ujsť. Keď sa však chcete dostať k niektorému z cieľov, čakajte poriadne blúdenie. Ďalej vás už informačné tabule nenasmerujú a tak blúdite za Kamenným Jankom či Pokoradzskými jazierkami poriadne dlho.
Rovnako ťažko sa budete dostávať na protiturecký vŕšok Hájik, ktorý je z veľkej časti oplotený. Cestu naň sme nenašli. Jutková preto turistom odporúča, aby sa obrátili na ich informačné centrum. Je schopné zabezpečiť im sprievodcu, ktorý ich povodí aj po menej známych pamiatkach.
Vo Vyšnej Pokoradzi môžete navštíviť historickú cestu Márie Szécsiovej, známej ako Muránska Venuša, alebo Pokoradzské jazierka. Predstavujú najcennejšiu časť Pokradzskej tabule.
V okolí troch jazierok, ktoré sú pozostatkom vulkanickej činnosti, je dnes mimoriadne bohatá flóra. Na čare im pridávajú aj blízke teplomilné stráne, ktoré tvarom pripomínajú zemné pyramídy. Nájdu sa tu odtlačky stromov a listov z obdobia paleolitu.
Na ďalšiu zaujímavosť narazíte priamo v obci. Hneď za kostolom je pochovaný otec vojenského generála Juraja Kmetyho, ktorý je v histórii známy skôr ako Ismail paša.
Hrob otca je zaujímavý už svojím tvarom, ktorý pripomína skamenený kmeň stromu.
Ismail paša alias Juraj Kmety získal vzdelanie v Bratislave a na vojenskej akadémii vo Viedni. Stal sa dôstojníkom cisárskeho pluku a v revolučnom roku 1848 sa zúčastnil vojenskej výpravy do Talianska. Po návrate vstúpil do armády ako veliteľ honvédskeho pluku. Po porážke revolúcie odchádza do Turecka, konvertuje na islam a dostáva meno Ismail paša. Neskôr sa dostal do sporu so sýrskym pašom, ktorý ho podozrieva z nadŕžania kresťanom. Odchádza do Londýna, kde zomiera.