 Pozostatky hlavnej veže (donjon) a dnešný vstup do expozície hradu Gaillard. FOTO – AUTOR |
Richard bol symbolom odvahy, rytierskosti a veľkorysosti par excellence. Mal však aj chyby.
Často konal unáhlene pod vplyvom emócií. Uvalil na obyvateľstvo vysoké dane, pretože jeho vojenské podniky zhltli veľa peňazí.
Počas svojej desaťročnej vlády (1189 - 1199) na území Anglicka strávil iba niekoľko mesiacov - kým nezohnal potrebnú sumu na vojnové dobrodružstvá.
Napriek tomu ho poddaní mali v úcte, ba milovali ho. Ako križiak odišiel do Palestíny, aby vydobyl späť od Saracénov sväté mesto Jeruzalem. To sa mu síce nepodarilo, ale inými vojenskými úspechmi či výkonmi a charizmou si získal rešpekt aj samotného vodcu moslimov, dodnes uctievaného sultána Saladina.
Zo Svätej zeme sa Richard musel vrátiť, aby ubránil trón pred svojím bratom Jánom, Bezzemkom, a Normandiu pred francúzskym kráľom Filipom II. Pritom s Filipom boli v mladosti priatelia, podľa niektorých správ až veľmi blízki. Politika ich však rozdelila.
Moje krásne dieťa
Richard rozmýšľal, na akom vhodnom mieste by vybudoval nedobytnú pevnosť strážiacu hranice Normandie.
Nakoniec vybral vápencovú skalu, ktorá sa v stometrovej výške týčila nad tokom Seiny pri dedine Petit-Andely (dnes Les Andelys), ktorá leží 40 kilometrov od metropoly Normandie, Rouenu.
Richard osobne dozeral na stavbu (1196 - 1198). Vynaložil na ňu enormné finančné prostriedky. Verní poddaní v Anglicku a Normandii však opäť stáli pri ňom a príslušný obnos zabezpečili. Vznikla pevnosť, jedna z najpozoruhodnejších v stredoveku a vôbec najväčšia vo svojej dobe.
Pôvodne sa hrad volal Chateau de la Roche (Hrad Skaly, Skalný hrad). Traduje sa, že Richard, ktorý žil v bezdetnom manželstve, uveličený pohľadom na hrad, nežne ho volal „moje krásne dieťa“ alebo „smelý hrad“. Z týchto mien asi pochádza i dnešné. Gaillard znamená v preklade chlapík, junák, beťár, huncút, figliar.
Winston Churchill, slávny anglický premiér, vo svojej knihe Zrodenie Británie píše, ako sa protivníci po postavení pevnosti navzájom podpichovali. „I keby mala steny zo železa“, vyhlásil rozhnevaný Filip, „dobyjem ju“.
„I keby mala steny z masla“, kontroval Richard, „ubránim ju“.
Zrada cez latríny
Osud zariadil veci inak, ako si Richard predstavoval. Po jeho smrti, nástupca – brat Ján – aspoň čo sa týka odvahy a vojenských schopností nemohol konkurovať francúzskemu kráľovi. Filip to vedel a v roku 1203 obľahol Gaillard.
Malá posádka bola ponechaná napospas svojmu osudu a márne čakala na posily zvonku. Vyhladovaní obrancovia sa 6. marca 1204 vzdali, keď sa predtým Francúzi, pravdepodobne pomocou zrady zvnútra, dostali za hradby – buď latrínami alebo spodnými oknami kaplnky. Zakrátko padla ako zrelá hruška do rúk francúzskemu panovníkovi celá Normandia.
Zaškrtená kráľovná
Na začiatku 14. storočia bola na hrade internovaná francúzska kráľovná Margaréta Burgundská. Tá sa ešte ako princezná dopustila nevery. Jej milenca popravili a ju uväznili.
Keď sa následník trónu stal kráľom Ľudovítom X., chcel sa rozviesť s Margarétou a znova oženiť, aby si zabezpečil legitímne potomstvo. Rozvod mohol povoliť iba pápež, ale toho nebolo. Rozhádané konkláve sa po smrti Klementa V. nemohlo dohodnúť na novom nástupcovi. Ľudovít bol netrpezlivý a rozhodol sa konať. Jedno ráno v roku 1315 našli kráľovnú Margarétu zahrdúsenú. Kráľ mohol chystať svadbu.
Príbeh nešťastnej nevernej kráľovnej a jej väznenie v Gaillarde opisuje i Maurice Druon vo svojej slávnej románovej freske Prekliati králi.
Mnísi – strojcovia ruín
Po skončení náboženských vojen na konci 16. storočia sa hrad Gaillard stal útočiskom rozpustených vojenských bánd, ktoré v čase mieru už katolíci ani protestanti nepotrebovali. Ich bandy trápili okolie, keďže si museli nejako zabezpečovať obživu.
Vtedajší kráľ Henrich IV. ich vyhnal z hradu. Zároveň vyhovel miestnym mníchom, aby mohli hrad rozobrať ako stavebný materiál. Tí sa v demontáži zastavili až po ôsmich rokoch. Z hradu odniesli veľa kameňa, ale dosť ho tam ešte ostalo.
Lákavý turistický cieľ
Dnes je hrad Gaillard (vstupné tri eurá, deti do 10 rokov zadarmo) a jeho okolie jednou z obľúbených destinácií návštevníkov Normandie. Z hradného brala je úchvatný výhľad na šíry kraj a zaujímavý prírodný úkaz - meandre Seiny. Tá sa ako masívna tekutá stuha pohodená Stvoriteľom v bujných normandských lúkach a lesoch, pokojne kľukatí do diaľky. O niekoľko desiatok kilometrov ďalej sa vlieva do mora.
Jazda autom či bicyklom popri rieke v malebnej krajine, uspokojí i náročných turistov.
Z malej dedinky Les Andelys sa stalo asi desaťtisícové pitoreskné mestečko, ktoré v turistickom ruchu profituje zo svojho magického šarmu.
V júni sa tu konajú bujaré stredoveké dni, aké vedia zorganizovať iba Francúzi.
Vo vyhradenom areáli (vstupné osem eur) môžu návštevníci zhliadnuť počas víkendu mnoho predstavení a iné atrakcie, ktoré účastníka uvrhnú ako časostroj o mnoho storočí nazad. Aby ilúzia stredoveku bola dokonalá, môže si turista požičať historický kostým. Vyvrcholením festivalu je stredoveký banket, ohňová šou a pravý stredoveký rytiersky turnaj. Najmä choreografia turnaja je vysoko profesionálne prepracovaná, lebo súbor má skúsenosti s účinkovaním vo filmoch ako napríklad Fanfán Tulipán alebo vo sfilmovanej verzii už spomenutých Prekliatych kráľov (ako hlásajú reklamné plagáty).