Sedem kostolov leží uprostred osady.
FOTO – AUTOR
Leží na rozhraní regiónov Liptova a Oravy v predhorí takzvanej Šípskej Fatry, teda medzi výrazným skalnatým 1266 metrov vysokým Šípom a pohorím Malá Fatra. Pomenovanie dostala podľa pomerne rozľahlej obce Komjatná, ktorá akoby odpočívala v lone krasovej doliny, obtočená Radičinou a masívom Hlavačky.
Historicky je toto územie veľmi zaujímavé. Cez Komjatnú v minulosti viedla do Žaškova veľmi dôležitá cesta z Liptova na Oravu, strážená hradiskami Hrdoš, kde leží pomerne známa jaskyňa pod Hrdošskou skalou a nemenej známym Hrádkom. Najväčšiu frekvenciu mala táto spojnica dosahovať pravdepodobne v období lužickej kultúry.
Samotná obec Komjatná sa preslávila hromadným nálezom bronzových zbraní, ktoré tu pri rôznych prácach náhodne objavili v rokoch 1931 – 1945. Najznámejší je poklad 11 bronzových mečov, ktoré majú veľmi zaujímavé, umelecký hodnotné rukoväte. Podstatná časť bronzového pokladu je vystavená v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
No ozajstnou a skutočnou zaujímavosťou, akýmsi prírodným vápencovým klenotom Komjatnej, je jej osada Studničná. Priam uprostred osady, v tesnom a priamom susedstve asi 50 domov, čnejú na rozlohe 4,5 hektára, vežovité vápencové bralá vysoké 30 – 80 metrov. Akoby skalné mesto ktorému obyvatelia dali názov Sedem kostolov. Najkrajšie pohľady na skaly sú z východnej a južnej strany. Turistický prístup na ne je však od dreveného kríža, v západnej časti. Zaujímavosťou Siedmich kostolov je i to, že okrem pešej kruhovej obhliadky obec vybudovala kvalitnú cestu pre cykloturistov, no a tí úplne najpohodlnejší môžu okruh okolo brál absolvovať aj autom.
Keďže je Sedem kostolov z chočského vápencového príkrovu, na jar i v lete sú bohaté na vzácnu horskú kvetenu.
Na jeseň sa smrekovce a listnáče, rastúce na skalách i medzi nimi, zlatovo-červeno sfarbia a spolu s bielosivým skalným masívom, dotvoria obdivuhodné prírodné akvarely .
Do Studničnej je prístup veľmi dobre značený. Na ceste z Ružomberka do Dolného Kubína, je tesne pod vrcholom horského stúpania na Brestovú prehľadne vyznačená odbočka. Asi po dvoch kilometroch prudšieho stúpania a potom strmého zjazdu zastavíte na malom parkovisku pri zástavke autobusu MHD a ocitnete sa tesne pod bralami Studničnej.
Lokalitu Studničná si obľúbili chalupári, horolezci, ale aj obyvatelia Dolného Kubína a priemyselného Ružomberka. Možno aj preto, lebo je to, zatiaľ neobjavený kút tichej krásy a kvalitného životného prostredia.
Autor: FRANTIŠEK DEJČÍK