Ostrihomská bazilika je najväčšia v Maďarsku, piata v Európe a jedenásta na svete.
FOTO – AUTOR
Okrem návštevníkov sa sem z preplnenej Budapešti sťahujú ľudia hľadajúci pokoj, čistý vzduch a dotyk s prírodou.
Dunajský ohyb je za humnami a je ako stvorený na príjemný víkend.
Ostrihom ožíva
Vstupnou bránou do Dunajského ohybu je Ostrihom.
Smerom zo Štúrova sa tam poľahky ocitneme po prekročení Dunaja po moste Márie-Valérie.
Územie dnešného Ostrihomu padlo do oka najskôr Keltom, neskôr Rimanom. Na sklonku 9. storočia sa v Karpatskej kotline objavili starí Maďari a kopec nad Ostrihomom si za svoje sídlo zvolil knieža Gejza.
V druhej polovici 10. storočia sa tu narodil prvý maďarský kráľ Svätý Štefan a mesto sa na vyše 250 rokov stalo hlavným mestom dnešného Maďarska.
Po nájazdoch Turkov význam Ostrihomu upadol a oživil sa až v polovici 19. storočia, keď na kopci nad Dunajom začala vyrastať nová dominanta – najväčšia bazilika v Maďarsku. Tá je zároveň piata najväčšia v Európe a jedenásta na svete. Ukrýva množstvo cenných historických a kultúrnych exponátov.
Vďaka koncentrácii historických a cirkevných budov sa toto tridsaťtisícové mesto nazýva maďarský Rím a vďaka polohe i dobrému marketingu ho ročne navštívi vyše milióna turistov.
V lete i na jeseň sa tu odohrávajú festivaly hudby, divadla, ľudového umenia, remesiel i gastronómie.
Keď sa povie Visegrád
Z Ostrihomu sa loďou alebo po ceste popri Dunaji dostanete po tridsiatich kilometroch do Visegrádu.
Okolité kopce vnášajú do podunajskej krajiny dynamiku. Tento kút sa pre svoju malebnosť považuje za maďarské Porýnie.
Visegrád ležiaci v strede Dunajského ohybu nie je obyčajnou dedinou - má svoj hrad na 333 metrov vysokom kopci, ktorý je po niekoľko storočí spoluautorom stredoeurópskych dejín.
Visegrád križovali Góti, Huni, Avari a Slovania. Práve Slovania toto miesto celkom výstižne pomenovali Vysoký hrad. Opevňovať ho najskôr začali Rimania, ktorí tu postavili pevnosť Porte Navata. Prepojenie systému stavieb spodného a vrchného hradu trvalo dvesto rokov.
Keď kráľ Belo IV. presťahoval v roku 1249 kráľovský dvor z Ostrihomu do Budína, na obranu nového hlavného mesta začal vo Visegráde budovať predsunutý hrad. Kráľ Karol Róbert do Visegrádu v roku 1323 umiestnil dvor, čím sa toto osídlenie stalo kráľovským sídlom.
Obyvatelia, ktorými boli od 18. storočia zväčša maďarskí a nemeckí usadlíci, sa venovali remeslám a obchodu. Je tomu tak dodnes, keď v uliciach počuť nemčinu, no tú si so sebou prinášajú najmä nemecky hovoriaci návštevníci. Niektorí si tu dokonca kúpili letné domy.
V roku 1991 tu Václav Havel, Lech Walesa a József Antal podpísali dohodu o spolupráci troch krajín, z ktorých sa po rozdelení Česko–Slovenska o dva roky neskôr stala spolupráca štyroch krajín.
Samotní Visegrádčania žijú z turistiky a z dochádzania za prácou do Budapešti. V rytme každodenného života si fakt, že ich dedina sa stala staronovým symbolom, nijako nepripúšťajú.
Na hrade sa v niekoľkých expozíciách oboznámite (pomocou slúchadiel i v slovenčine) so životom hradných pánov i ľudí žijúcich v okolitých osadách.
V podhradí sa s pribúdajúcim významom Visegrádu rozrástlo sídlo, pričom na istý čas k nemu patril i protiľahlý Maros, dnešný Nagymaros. Ten je už len spomienkou na spoločný projekt sústavy vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, pretože ľudia sa tu dnes vo vybagrovanej zátoke rekreujú.
Szentendre- turistický magnet
Visegrád delí od Szentendre (Svätý Ondrej) dvadsať kilometrov. Po príchode do tohto dvadsaťtisícového satelitného mesta Budapešti si nemožno nevšimnúť útulné námestíčka, srbské pravoslávne kostoly, barokové domy a turistov zo všetkých končín sveta.
V roku 1815 tvorili Srbi 42 percent obyvateľstva mesta, kým dnes tu možno napočítať nanajvýš 70 rodín. V mikrokomunitách tu však žijú aj „poslední Mohykáni“ Nemcov a Slovákov, ktorí sa pri osídľovaní Pilišských vrchov skotúľali aj sem, k Dunaju.
V posledných desaťročiach domorodci jednoznačne stavili na cestovný ruch a melanchóliu mestečka na Dunaji vymenili za prosperitu plynúcu z peňaženiek turistov. Múzeí a galérií je tu toľko, ako v iných mestách novinových stánkov. Szentendre sa charakterom ponáša na jedinečnú Banskú Štiavnicu, čo vďaka blízkej Budapešti dokáže speňažiť.
Nad centrom sa smerom do kopca rozrastá štvrť nesúca slovanský názov Sztara voda. Jedna z tých, ktorú pre seba objavila budapeštianska smotánka.
Szentendre sa stalo nielen letoviskom, ale i domovom viacerých maďarských biznismanov, športovcov, umelcov a literátov. Tri kilometre od centra možno navštíviť najväčší maďarský skanzen, ktorý približuje dvestoročný vývoj životného štýlu a architektúry v jednotlivých regiónoch Maďarska.
Dunaj, ktorý obmýva Szentendriansky ostrov, opúšťa kopce a na konci Dunajského ohybu vstupuje do Budapešti.
Domáci využijú na turistický biznis každý kút.
Hrad Visegrád je dominantou Dunajského ohybu.
