V Huňadyho veži je nová expozícia o dejinách hradu.
FOTO – AUTOR
Jeho správca, Liptovské múzeum, po rekonštrukcii interiéru Huňadyho veže tu otvoril expozíciu dejín hradu a hrad sprístupnil.
Nielen v regióne je Likavský hrad opradený legendami, možno i preto, lebo sa veľmi výrazne vypína sa na hradnej skale Predného Choča. Mohutnosťou opevnenia i 36 metrov vysokým severným palácom sa v minulosti zaraďoval medzi ťažko dobytné pevnosti na území stredného Slovenska.
„Od sprístupnenia k nám prichádza denne 80 - 100 návštevníkov. Cez víkendy je tento počet skoro dvojnásobný. Oficiálne je možné pozrieť si prvé nádvorie, s expozíciou o minulosti Liptova, v zrekonštruovanej Huňadyho veži,“ hovorí študentka druhého ročníka histórie na Nitrianskej univerzite Martina Halamová.
Hrad bol v minulosti kráľovským strážnym objektom z prvej tretiny 14. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1341. Od konca 14. storočia ho do užívania zvyčajne dostavali liptovskí župani. V rokoch 1651 - 1670 bol však súkromnou rezidenciou Štefana I. Thökölyho. Neskôr ho prevzala uhorská kráľovská komora. Na príkaz povstalca Františka II. Rákocziho ho v roku 1707 rozrumili.
Hrad mal v minulosti pod hlavným opevnením s baštami, pomerne veľké plochy udržiavaných záhrad, ktoré sú dnes zarastené kroviskami a vysokými smrekmi, ktoré bránia návštevníkom vo výhľade. Nad prvým nádvorím sa nachádzala budova, dnes už neexistujúceho pivovaru.
Na mohutnom severnom paláci sa zachovalo viacero architektonických detailov a je teda cenným dedičstvom obdobia neskorej gotiky a skorej renesancie.
„Ako každý hrad i Likava je opradená povesťami a ľudia ich radi počúvajú,“ povedala Halamová. „Známou sa stala postava dcéry šľachtica Jána Kružiča - Helena, ktorej údajne prechádzky po likavských poliach predznamenávali životodarnú hojnú úrodu. Traduje sa tiež, že mladučký, životabažiaci Imrich Thököly, vraj oklamal cisárske vojská, ktoré hrad obliehali, a utiekol z pevnosti v preoblečení za poddanskú dievčinu. Veľa sa tiež pohovorilo o ukrytých thökölyovských pokladoch,“ dodáva.
Záujem o návštevnosť hradu stúpa. Takmer polovica záujemcov je z Poľska a tých zaujíma najmä pôsobenie Petra Komorovského na Likave. Druhú polovicu záujemcov o hrad možno rozdeliť medzi Slovákov a Čechov. Maďari, Nemci, Holanďania, Francúzi prichádzajú skôr sporadicky. Možno im chýba dostatok propagačných materiálov.
Hrad je otvorený
denne od 9.00 do 17.00 h
Vstupné:
dospelí 20 Sk
deti od 6 do 15 rokov a dôchodcovia 10 Sk
Vedenie Liptovského múzea predpokladá, že záujem verejnosti potrvá do 30. septembra.
Ak by mali prípadný záujem školy a žičilo by prevádzke aj počasie, môže termín posunúť na neskôr.
Autor: FRANTIŠEK DEJČÍK