1. Kráľ Eduard Vyznaváč na tróne (vpravo) a Harold s družinou na koňoch. 2. Harold sa plaví s družinou cez Kanál a prichádza na územie grófa Guy de Ponthieu, vazala Viliama Dobyvateľa (vtedy ešte Bastarda). 3. Ľudia grófa Guya zajímajú Harolda. 4. Harolda odvádzajú pred grófa Guya de Ponthieu.
FOTO – www.golemindispensabile.it
Bayeux, asi pätnásťtisícové mestečko v Normandii, hojne navštevujú turisti. Najmä anglickí. Ako sami hovoria, unikajú zo svojej daždivej a stresujúcej vlasti. V exile za Kanálom hltavými dúškami nasávajú relaxing atmosphere a savoir-vivre (vedieť žiť) sladkého Francúzska. Okrem príjemného počasia a dobrej stravy ich lákajú aj ceny nehnuteľností, ktoré sú nižšie ako tie na anglickom vidieku.
Bayeux bolo prvým mestom, ktoré v júni 1944 oslobodili spojenecké vojská protihitlerovskej koalície, keď sa vylodili na normandských plážach.
O takmer tisíc rokov predtým sa však udiala iná invázia, ktorú v tej dobe nemohli zaznamenať kamery a noviny. Zachytáva ju však neuveriteľné dielo - sedemdesiat metrov dlhé a pol metra široké, ktoré je známe ako Tapiséria z Bayeux alebo aj Tapiséria kráľovnej Matildy.
Z Viliama Bastardana Dobyvateľa
Anglicku v polovici 11. storočia kraľoval Eduard III. zo saskej dynastie, ktorý pre svoju hlbokú vieru dostal prezývku Vyznavač. Skutočnú moc však držali mocné feudálne rody. Medzi nimi Godwinovci, z ktorých pochádzal aj Harold, neskorší kráľ anglický.
Na protiľahlom brehu Kanála, v Normandii, vládol Viliam Bastard. Jeho otec vojvoda Robert Diabol ho síce splodil z lásky, ale mimo manželstva s neurodzenou slečnou. Viliam mal v čase otcovej smrti asi osem rokov. Mal však šťastie, všetky nástrahy prežil a korunu normandských vojvodov nakoniec udržal.
Raz pri návšteve Viliama na anglickom kráľovskom dvore mu Eduard Vyznavač údajne sľúbil svoju korunu, ak zomrie. Neskôr Harold Godwin navštívil Normandiu, ale zajal ho jeden z miestnych feudálov.
Viliam zabezpečil jeho prepustenie a na svojom hrade ho možno násilím, možno ľsťou prinútil odprisahať, že bude podporovať jeho nároky na anglický trón.
Až neskoro Harold zistil, že pod oltár, na ktorý prisahal, umiestnili ostatky svätcov. Taká prísaha sa považovala za nezrušiteľnú a posvätnú - aj keby bola vynútená. Eduard však na smrteľnej posteli za svojho nástupcu odporučil práve Harolda Godwina, ktorého korunovali v januári 1066.
Viliam obvinil Harolda z krivoprísažníctva a uchvátenia trónu. Jeho propaganda uspela a pápež posvätil výpravu proti Haroldovi. Na jeseň toho istého roku sa vylodil v Anglicku a v bitke pri Hastingse zvíťazil. A tak ako ho predtým všetci volali Bastard, víťaznou bitkou si vydobyl prezývku Dobyvateľ.
O dva mesiace neskôr sa Viliam stal anglickým kráľom Viliamom I.
Dôsledky pre Anglicko boli zásadné. Anglosaskú vládnucu vrstvu nahradili Francúzi, oficiálnym úradným jazykom okrem latinčiny sa stala na niekoľko storočí reč okupantov. Povstania proti nim boli všetky kruto potlačené. Reminiscencie na saský odpor zaznievajú aj v neskoršom príbehu o Robinovi Hoodovi. Objektívne však treba povedať, že postupne dochádzalo k splývaniu obyvateľstva a vzájomnému ovplyvňovaniu kultúr z oboch brehov Kanála.
Nedokončená tapiséria
Tapisériu, ktorá celý tento príbeh opisuje, považujú historici zároveň za umelecké dielo, historický dokument aj zábavné čítanie.
Sedemdesiatmetrový pokrovec je rozdelený na 58 scén, v ktorých vystupuje 1500 osôb. Každá scéna je od tej ďalšej oddelená vyšitými vetvami. Zobrazenie jednotlivých udalostí je veľmi expresívne a lapidárne. Autor, autori či zadávateľ diela mali evidentne zmysel pre humor, fantáziu, ale aj pre detail a vecné zobrazenie situácie. Napríklad veľké fúzy odlišujú Angličanov od oholených Francúzov.
Na tapisérii je vyobrazená aj kométa, ktorá neskôr dostala meno Halleyho.
Jednotlivé obrazové sekvencie dopĺňa komentár či označenie osôb v latinčine. Tapiséria si zachovala (po takmer tisíc rokoch!) živosť farieb. Farebná vlna použitá na jej vyšívanie vybledla len málo.
Na plátne je naturalisticky zobrazený boj. Odseknuté hlavy, ruky, striekajúca krv, vypichnuté oči, pobité kone. Priam počuť ich erdžanie a zvuky utrpenia, ktorému boli ľudia aj zvieratá vystavené. Zaujímavé sú aj nebojové civilné scény ponúkajúce súčasníkovi zamyslenie, že v niektorých aspektoch čas spred desiatich storočí bol podobný dnešku.
V dolnej časti tapisérie sa nachádzajú podobenstvá a ironické poznámky vyjadrené zvieracími bájkami.
Tapisériu zhotovili medzi rokmi 1067 - 1077. Dlho sa predpokladalo, že ju nechala vyrobiť Viliamova manželka a preto sa volá aj Tapiséria kráľovnej Matildy. Jej objednávateľom bol však biskup Odo z Bayeux, nevlastný brat Viliama Dobyvateľa a jeho pravá ruka. Tapiséria bola určená pre katedrálu v Bayeux. Zostala však nedokončená.
Biskup sa ako bojovník bažiaci po svetskej sláve zamotal do siete vlastných ambícií a intríg. Viliam ho bez milosti uvrhol do väzenia, keď mal pocit, že ho zradil (zradou vo Viliamových očiach bola Odova kandidatúra na pápežský stolec). A to znamenalo koniec nielen kariéry biskupa, ale aj prác na tapisérii. Odvtedy odborníci špekulujú, aké ďalšie výjavy mohli byť na tapisérii vyobrazené.
Tisícročná tapiséria dnes živí mesto Bayeux a jeho okolie. Reštaurácie, hotely a ďalšie turistické zariadenia v meste sú pomenované podľa aktérov príbehu.
Ukrytá za sklom
Tapisériu vyhotovili tí, ktorých krajina bola okupovaná - teda anglickí umelci. V súčasnosti si ju môžete pozrieť v Centre Guillaume-le-Conquérant v Bayeux (vstupné stojí 7,6 eura).
Je uložená vo vysvietenej sklenenej vitríne v úplne tmavej miestnosti, kam vpúšťajú návštevníkov v malých skupinkách. Tma okolo a svetlo vo vitríne dajú vyniknúť jej farbám.
Pred návštevou sa záujemcovia môžu oboznámiť s výkladom deja na tapisérii, ktorý je umiestnený a vysvetlený na didaktických paneloch s francúzskym a anglickým textom. Nechýba ani audiovizuálne predstavenie o dobytí Anglicka Normanmi.
Autor: RUDOLF SURAN