Tento rok zrekonštruovali aj zemľanky, z ktorých československí vojaci riadili Dukliansku operáciu.
FOTO – AUTOR
Kolónam autobusov slúžili veľké parkoviská, ktoré dnes zívajú prázdnotou.
Opustené však našťastie nezostali exponáty vojenskej techniky z II. svetovej vojny či pamätné miesta bojov v okrese Svidník či Medzilaborce.
No nebolo to tak vždy. Pred pár rokmi hrozilo, že zlodeji rozkradnú kovové časti a všetko zničí zub času.
„Každý rok našťastie zaznamenávame vyšší záujem o vojenskú históriu pod Duklou. Prevažná časť turistov je síce z Čiech, Nemecka, Anglicka či Poľska, no zablúdia sem aj návštevníci z exotických krajín či zo Slovenska,“ hovorí tunajší sprievodca a lektor Ján Friček.
Tanky z údolia smrti
Súčasťou prírodného vojenského múzea sú tanky v Údolí smrti, lietadlá, delá, mínomety, ale aj tento rok zrekonštruované bunkre – zemľanky, z ktorých čs. vojaci riadili Dukliansku operáciu.
„Sme radi, že tento rok sa nám konečne podarilo viaceré exponáty zrenovovať a opäť sprístupniť. Starostom obcí, v ktorých sa exponáty nachádzajú, sme poskytli financie na vymaľovanie, vykosenie a skultúrnenie okolia,“ hovorí Jozef Rodák, vedúci múzejného oddelenia Vojenského múzea vo Svidníku.
Navštíviť všetky pamätné miesta duklianskych bojov, ktoré sú roztiahnuté až po Dargovský priesmyk, nie je v silách pešieho turistu. Iné je to na bicykli či autom. Aj tak však odporúčame vlastné nohy. Na južných svahoch Karpát je totiž čo obdivovať. Nie je to len vojenská história či drevené kostolíky, ale predovšetkým nádherné lesy.
História po novom
Spoznávanie histórie II. sv. vojny má dnes úplne iný rozmer, aj preto sa ľudia pod Duklu opäť vracajú. Slobodne a neorganizovane. Mnohí prinesú k Pamätníku československej armády, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, kytičku, no prázdne nezostanú ani hroby na nemeckom cintoríne v Hunkovciach či pomník Sovietskej armády vo Svidníku.
„Dnes pod Duklu prichádzajú hlavne záujemcovia o vojenskú históriu či históriu kraja. Je to podstatne lepšie, ako po revolúcii, keď vežu pre nezáujem takmer zatvorili,“ hovorí Ján Friček, ktorý sprevádza turistov na vyhliadkovej veži od jej otvorenia v roku 1974.
„Zažil som tu všelijaké roky. V minulosti sa čakalo na výťah aj dve a pol hodiny, zatiaľ čo sa dole premietal film. Z času na čas prišli hore aj nejakí funkcionári, no dnes hlavne bežní turisti. Za deň ich príde okolo dvoch stoviek, no vždy to záleží od počasia. Najviac hostí máme, keď je chladné počasie, musíte si však uvedomiť, že 52 metrov vysoká veža zvykne byť zahalená oblakmi, alebo tu fúka silný vietor,“ dodáva znalec tunajších pomerov, ktorého vracajúci sa turisti vnímajú už ako inventár.
Vyhliadková veža láka
Vyhliadková veža na Dukle leží iba pár metrov od slovensko–poľskej hranice.
Práve popri nej vedie chodník s červenou značkou. Kto by ňou však chcel prejsť, prípadne prekročiť hranicu do Poľska na vyhradenom mieste, mal by sa vopred nahlásiť na hraničnej polícii.
„Viete, záleží od chlapov, ktorí majú službu. Hlavne na poľskej strane. Ak nemajú svoj deň, vedia vám napariť aj riadne mastnú pokutu,“ pridáva užitočnú radu sprievodca z rozhľadne.
Rozhľadňa púta turistov, no málokto vie, že prvá – drevená veža – bola postavená ešte v roku 1959.
Jej hlavným poslaním je informovať návštevníkov o postupe bojov o Dukliansky priesmyk v roku 1944. Škoda, že verejnosti je prístupná iba jedna kupola a terasa. Tá druhá je prázdna, no otvoriť v nej kaviareň sa nedarí už dlhé roky. Okrem nej chýba pod Duklou aj poriadne vybavené Informačné centrum.
Rozhľadňa
Otvorená: 15. 4. – 6. 10.
Vstupné: dospelí 20 Sk, deti, študenti, dôchodcovia 10 Sk
Podujatia:
5. a 6. októbra - spomienkové akcie pri pamätníku.
6. 10. – rekonštrukcia tankových bojov v Údolí smrti.