Cres dostal označenie európsky ekoostrov

Na ostrove Cres nájdete množstvo zákutí, ktoré budú len pre vás. FOTO –WWW.EXPEMAG.COM

Tu môžete auto zaparkovať iba na chvíľku, aj to so zatiahnutou brzdou a zaradenou rýchlosťou.

Trajekt totiž vezie toľko áut, že sa pomaly ani nevmestia na malé parkovisko na brehu pod svahom. Preto treba čo najrýchlejšie zaradiť jednotku a šplhať sa serpentínami prudko hore popri zvyškoch terasovitých viníc, ktoré väčšinou zničil cudzopasník.

Ľudoprázdne pláže

Cesta vedie až do 650–metrovej výšky na horu Sis. To je najvyšší bod ostrova Cres, po Krku druhého najväčšieho ostrova na chorvátskom Jadrane.

Pohľad zhora je nezvyčajný. Plocha 404 štvorcových kilometrov predstavuje 68 kilometrov dlhý na niektorých mies­tach síce trinásť, ale miestami iba dva kilometre široký útvar, ktorý v prvom momente hosť spoznáva z krkolomnej uzučkej cesty po hrebeni ostrova.

Podchvíľou sú na ceste širšie plošinky, upravené na odpočívadlá, kde jeden z protiidúcich vodičov vždy počká toho druhého, ktorý je k miestu na vyhnutie bližšie. Na mnohých miestach na hrebeni sú kamenné múriky aj vo výške osobného auta - ochrana pred silným nárazovým vetrom bóra.

Od severu sú takmer ľudoprázdne brehy, strmé, vetrami bičované útesy a neprístupné svahy, husté lesy korkových dubov a buky, smerom na juh pozvoľna klesajúce náhorné plošiny a na juhu olivovníkové háje, vinohrady a prechod ponad umelý kanál na ostrov Lošinj.

Názov dostal od Rimanov

Hoci v dávnoveku musel byť Cres spolu s Lošinjom ťažko prístupným súostrovím, jeho pôvodné meno Apsertides sa spájalo so starogréckou mytológiou. Tam totiž pri hľadaní zlatého rúna našiel smrť Apsyrtos, brat legendárnej Médey. Človek sa na ostrove usídlil už v mladšej dobe kamennej a dnešné hlavné mesto Cres založili ešte Ilýri.

Názov Cres pochádza z Crexa, názvu, ktorý dali ostrovu Rimania. Tých vy­striedali Byzantínci, po nich prišli Arabi, ktorí mesto v 9. storočí vypálili, ale ruiny začali už v roku 1000 upratovať Benátčania.

V 14. storočí sa Cres dostal pod Uhorskú korunu, v nasledujúcom storočí ho však uhorský kráľ Ladislav Neapolský predal späť Benátčanom, aby sa zložitým vývojom cez príslušnosť k Rakúsko-uhorskej monarchii a Juhoslávii dostal pod chorvátsku vlajku. Práve Chorváti a po nich aj Benátčania určili natrvalo duchovnú a materiálnu kultúru Cresu. Za vlády Rimanov mal Osor na juhozápade ostrova dokonca až 20-tisíc duší, no dnes tam býva už len posledných šesťdesiat.

Ostrov sa vyľudňuje už vyše storočia. Technický pokrok a zavádzanie lodí poháňaných parou odstránil záujem o malé lode zručných miestnych lodiarov a časom čoraz menej ľudí uživil extenzívny domácky chov oviec, hrozno a lahodné červené víno či olivový olej.

Mestečko Cres

Zo sedemnástich usadlostí s 3200 obyvateľmi celých 2300 býva v hlavnom mestečku Cres.

Bezpečný prístav na brehu širokého hlbokého zálivu je niekdajším centrom obchodu s vínom, stavby lodí, rybolovu.

Dnes je dôležitým a dobre chráneným veľkým prístavom turistických lodí, plachetníc a motorových jácht – luxusných aj tých menej.

Na brehu stálo na päťuholníkovom pôdoryse stredoveké mestské opevnenie s hradbami, ktoré pripomínajú už iba dve mestské brány do labyrintu uličiek k príbytkom niekdajších najbohatších ostrovanov.

Na mieste hrubých múrov opevnenia vedie dnes promenáda lemovaná obchodíkmi, reštauráciami a kaviarničkami na prízemí starých domov.

Aj v iných častiach ostrova, malých dedinkách zanechal za sebou minulý čas kamenné chrámy, kláštory, zvyšky opevnení so strieľňami a stredovekých domov.

Tichý ostrov voňajúci rozmarínom, tymiánom a mätou, vyhľadávajú milovníci malých „rodinných“ pláží neraz z drobných kamienkov či piesku, ktorých sú na západnom pobreží okolo Cresu i na južnej časti stovky.

Zväčša sú prístupné uzučkými chodníčkami medzi olivovníkmi či borovicami iba pešky a niektoré dokonca iba loďkou.

Za zväčša neporušenú prírodu dostal Cres označenie ekoostrov Európy.