 Turisti sú zvedaví ako vyzerajú Tatry po víchrici. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK |
„Po roku 1989 sme zaznamenali výrazný pokles návštevníkov. Obrat nastal v polovici 90. rokov a počty turistov začali opäť stúpať. Za posledných štyri až päť rokov sa však návštevnosť drží asi na rovnakej úrovni,“ povedal Branislav Faško zo Štátnej ochrany prírody.
Vysoké Tatry navštívia ročne podľa rôznych odhadov zhruba štyri milióny turistov, do roklín Slovenského raja ich za rok príde približne milión.
Počet turistov stúpa v Malej Fatre, najmä po spustení lanovky vo Vrátnej doline. Tento rok tam očakávajú zhruba pol milióna návštevníkov.
„Keď je pekne, pohybuje sa v národnom parku v lete denne aj okolo 2000 ľudí,“ povedala Gabriela Zvarová zo Správy Národného parku Malá Fatra.
V Nízkych Tatrách cítia ešte dnes menší záujem turistov o východnú časť hrebeňa, ktorú v novembri podobne ako Vysoké Tatry postihla ničivá víchrica.
„Niektoré turistické chodníky sú ešte stále nepriechodné,“ hovorí Adalbert Mezei zo správy Národného parku Nízke Tatry. Naopak, štandardne vysoká je podľa neho návštevnosť v strediskách Donovaly, Demänovská dolina či Chopok - Juh.
Medzi najmenej navštevované parky patria Poloniny a Národný park Muránska planina.
„Podľa posledných výsledkov spred dvoch rokov navštívilo Muránsku planinu zhruba do 20–tisíc ľudí, z čoho polovicu tvorili domáci návštevníci. Ďalších 40 percent pochádzalo z Českej republiky,“ povedal Ján Šmíd zo správy národného parku. Podľa neho tri štvrtiny turistov prichádzajú len na krátko kvôli zrúcanine Muránskeho hradu.
Pomerne málo ľudí navštevuje zatiaľ aj Slovenský kras, ktorý bol za národný park vyhlásený len v roku 2002, hoci podľa odborníkov ukrýva obrovský turistický potenciál.
Na území je viac ako 400 jaskýň a žije na ňom aj množstvo vzácnych živočíšnych i rastlinných druhov. Už v roku 1977 bol ako prvé miesto na Slovensku zapísaný do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO.