 Pravá dvojica: Stein a Dunaj. FOTO – AUTOR |
Neuveriteľná symbióza prírody a kultúry, turisticky významná oblasť, svetové kultúrne dedičstvo - tak znejú najčastejšie prívlastky vzťahujúce sa na desiatky hradov, ich zrúcanín, ale najmä na zámky, kostoly a kláštory, ktoré vznikali v období baroka a dnes vedno s vinicami pôsobivo lemujú majestátny Dunaj.
Malá veľká metropola
Práve pri ňom sa rozprestiera Krems, mesto neveľké počtom obyvateľov (okolo 25–tisíc), no v mnohom ohľade skutočná metropola.
Zmienky o Kremse sa objavili už v roku 995, vtedy to bola Chremisa, v ktorej sa o 150 rokov neskôr razili najstaršie rakúske mince, tzv. Kremser Pfennig.
V tom období malo mesto väčší význam než Viedeň a pozostávalo z dvoch úplne nezávislých celkov – z Kremsu a Steinu. Na jednej strane sa obchodovalo so železom, na druhej s vínom a soľou, medzi tým sa rozprestierala panenská, vodou často zaplavovaná krajina. Obe časti sa spojili až na začiatku 19. storočia.
Menší Stein pôsobí dojmom gotickej pevnosti, Krems je o poznanie živší, rušnejší. Kremsom a Steinom, ktorých historické centrum je mnohonásobne väčšie než to bratislavské, sa možno túlať nekonečné hodiny.
Prechádzka sa spravidla začína pri Steiner Tor - jedinej zachovanej bráne (pochádza z roku 1480) zo štyroch mestských brán, ktoré boli súčasťou mohutného opevnenia. Jeho zvyšky zasahujú až do Švédskej uličky, kde na vonkajšej strane zaujmú erby a nápisy, zvnútra je umiestnená mramorová tabuľa, informujúca, že v roku 1573 bolo mesto ohrozené ľadovou zátarasou vo výške muža. Kuriozitou i výrazom prirodzenej symbiózy oboch mestských častí je fakt, že Steiner Tor vedie do historického Kremsu, zatiaľ čo Kremser Tor víta turistov takmer na prahu Steinu.
Umenie ako súčasť gurmánstva
V Kremse akoby všetky cesty neomylne viedli hore k vinohradom a vínnym terasám, ktoré už ďaleko za mestom tvoria uzlové body hustej siete pivničných uličiek a vínnych ciest, známych ako Vínna štvrť. Je pretkaná viac ako 1600 kilometrami cyklistickej trate. Keďže cykloturistika je už dávno jedným z poznávacích znakov tejto oblasti, mnohé penzióny sa špecializujú práve na tento druh klientely.
Neodmysliteľnou súčasťou životného štýlu a pohľadu na svet je, pravdaže, aj množstvo festivalov hudby a vína, literatúry a vína, filmových a divadelných prehliadok. V Dolnom Rakúsku totiž vedia spojiť gastronómiu s kultúrou. Už dávno si zrátali, že investície do oboch oblastí sa im viacnásobne vrátia.
Vedome teda vplývajú na kultúrnu klímu rovnako ako chladné vetry z vysočiny, modrý Dunaj a panónske prúdy z juhu vplývajú na reguláciu teploty, ktorá pôsobí na kvalitu svetoznámych, lahodných vín z údolia Wachau. K rizlingu, zelenému veltlínu, k chardonnay či žltému muškátu sa tu podáva umenie.
Na už spomínaných nádvoriach hradov, zámkov, kaštieľov, kláštorov, ale i v roľníckych usadlostiach sa v lete hrajú hry od Shakespeara, Moliéra, Nestroya, ale i Zweiga či Krausa a Simona, znejú operety, muzikály a k slovu sa dostane aj pantomíma, povedzme Pantalon a Kolombína, v ktorej Pierota stvárňuje Milan Sládek.
Netreba však ani vystrčiť päty z Kremsu či Steinu - koncerty, divadelné a filmové predstavenia sú celkom bežné v Kostole minoritov i v Kostole dominikánov.
Keď mesto vonia marhuľami
Ak sa do Kremsu vyberiete koncom júla, zažijete Slávnosť marhúľ (Marillenfest).
Niekoľko dní sa tu tancuje, spieva, podávajú sa marhuľové likéry, pálenky, šťavy, marhuľové, ručne vyrábané čokolády podľa starých receptúr, všade rozvoniavajú knedle, rezance alebo kúsky z pôvodne 50 metrov dlhého marhuľového koláča, pri ľudovej hudbe tancujú a spievajú Dolnorakúšania odetí v krojoch.
Akiste nie náhodou gurmánsky sprievodca Gault Millau už v tomto regióne korunoval množstvo reštaurácií jedným alebo viacerými čepcami (Hauben), nie náhodou v počte takto ocenených reštaurácií vedie práve Krems. Poznať to i podľa červených nálepiek NÖ Wirtsehauskultur (Kultúra pohostinstiev Dolného Rakúska), čo po dobu jedného roka zdobia ich zelené emailové vývesky.
K dobrému jedlu a pitiu patrí aj smiech. Rozdáva sa v neďalekom Múzeu karikatúry, rovno oproti Kunsthalle. Podľa návrhu Gustava Peichla ho postavili - ako jediné v Rakúsku - v roku 2001.
Kto má chuť na majstrov satiry ako sú Haderer, Deix a Ironimus, okamžite ho obslúžia, veď táto trojica tu má domovské právo, ich retrospektívne výstavy videli davy ľudí. Veľkým úspechom bola aj kolekcia erotických Felliniho kresieb, to isté možno čakať v prípade práve prebiehajúcej výstavy, ktorá predstavuje príbehy Maxa & Moritza od Wilhelma Buscha.
Čas v Kremse plynie neuveriteľne rýchlo. Už iba jeho zlomky ostanú na návštevu Göttweigu - obrovského kláštora na druhej strane Dunaja, založeného asi v roku 1074 biskupom Altmannom z Passau, pôvodne patriaceho rádu benediktínov.
Hádam, kde sa nakrúcali scény k filmu Meno ruže, a pritom si uvedomujem, že uvidím už len cisárske izby s gobelínmi, knižnicu, Napoleonovu miestnosť, že zbierky obrazov, grafiky, mincí a ďalších umeleckých predmetov budú musieť počkať. Nabudúce.
 A ešte jedna pravá dvojica: Stein a Krems. FOTO – AUTOR |