Moja drahá, a to doslova, Bratislava

Keď hovorím drahá, tak tým aj myslím drahá. A to sakramentsky!

FOTO - ARCHÍV SME

Nikdy som nerozumela, čo tí ľudia stále majú s tým, že Slováci sa snažia každého ošklbať aj o posledný halier. S tým, že služby sú neadekvátne cenám. Veď ja som takú skúsenosť nikdy nemala.

Už mám. Teda presnejšie - hneď zopár. Skúsenosť mi ukázala, že existujú dva programy fungovania, do ktorých sa dokáže prepnúť šikovný slovenský obchodník. Jeden je šklbem korunky s milosťou a druhý je šklbem s drzosťou až na hranicu akceptácie. Ten druhy sa zvlášť dobre dá aplikovať na tých, čo prichádzajú do Bratislavy s neodolateľne šuštiacimi eurami. Mať euro v Bratislave bolo pre mňa ako mávať červenou vlajkou pred očami býka.

Veď koniec-koncov, priznajme si, keď človek žije mimo Slovenska, automaticky sa z neho stáva milionár, ktorý ráta výdavky už iba v stovkách - "stovečka hore-dolu" (verte mi, dolu to nikdy nie je - účet ide vždy o akúsi stovečku hore).

Taxi za 400 Sk

Hneď na úvod ma pri mojej poslednej návšteve potešila pani taxikárka (objednala som si ju telefónom), ktorá hneď ako zbadala, že sa s mojou polovičkou zhováram po anglicky, postláčala nejaké gombíčky na tachometri a kúzlo bolo na svete. Zo železničnej stanice v Petržalke na Dlhé diely za rovné štyri stovečky (vraj, že ceny benzínu išli hore).

Pani taxikárka dostala, čo si žiadala (samozrejme, že už tú taxislužbu nikdy volať nebudem) a moja polovička dostala zákaz čokoľvek hovoriť v taxíku. Kiež by som vedela, že som mu mala zakázať hovoriť na verejnosti celkovo. Verím tomu, že by sme ušetrili.

Spomínam si, že keď sme boli v Prahe, v talianskych sprievodcoch sa písalo hrubým písmom (!) POZOR: Česi podvádzajú s cenami a radi prihadzujú - zvlášť turistom. Extra pozor si vraj v Prahe treba dávať na taxikárov. Netušila som, že raz čosi podobné bude platiť aj na Slovensku.

Aj keď som polovičke - z preventívnych a úsporných dôvodov - zakázala čokoľvek hovoriť v taxíku, situácia sa vyvinula tak, že som musela ísť sama do mesta niečo vybaviť a moja polovička mala prísť za mnou. Už vopred sa mi potili ruky. Objednala som mu taxi a požiadala som, aby mu potom aj vystavili blok a nepodvádzali.

Nechcete sex?

Prosím vás, drahí taxikári, ak toto náhodou čítate, alebo poznáte niekoho, kto je taxikár, tak mu odkážte, že nie každý cudzinec v Bratislave má namierené do bordelu (a tým nemyslím vládne inštitúcie). Keď môj manžel vystúpil z taxíka, celý sa červenal a hanbil. Spýtal sa ma, či vyzerá až tak chtivo. Pretože taxikár ho celú cestu presviedčal o tom, že pozná dobrý "podnik" s lacnými dievčatami a za stovku ho tam hodí.

Nie nebola odpoveď. Keď povedal nie (pre istotu po slovensky), tak mu šikovný biznismen-taxikár odvetil: "O. K., tak za sedemdesiat - ty mi dáš dve euro a ja ti dám baby. Chápeš, ako sa to len povie po anglicky? Sex."

Môj manžel sa už na nič iné nezmohol (on totiž ako-tak po slovensky aj rozumie).

Kofolka za 50

Nasledujúci deň som ho pre istotu nechala doma a vybrala som sa do malinkého obchodíka pri dome s túžbou po kofole. Veď tam predáva pani, čo ma roky pozná. To je bezpečná zóna. Dnes už viem, že najväčšie nebezpečenstvo číha medzi tými, čo ma poznajú a vedia, že žijem mimo Slovenska.

"Áno, jednu kofolku si prosíš Evička. No ako sa ti darí tam vonku?"

"Ale, dá sa, teta. A vám? Ako sa tu darí."

"No, to vieš, ceny išli hore...To máme 50 Sk za jednu kofolu."

Asi mi trošku vyskočili oči z jamiek, ako som na ňu vytriešťala môj pohľad, a tak v snahe ma uchlácholiť mi vraví: "To máš skoro jedno euro. Veď, koľko u vás stojí taká kofola? Podobne nie?"

Melír za 3200

Vrchol nášho výletu (či skôr samé dno zdierania) však priniesol až nasledujúci deň. Keď už som bola doma (rozumej Bratislava), v snahe ušetriť (no áno, div sa svete, aj v zahraničí sa šetrí) skočila som si ku kaderníčke.

Ako sa hovorí, za hlúposť sa platí. A ja som si za tú svoju zaplatila riadne mastnú sumu. Že prečo? Lebo namiesto toho, aby som tete zlatej, kaderníčke povedala, ako moja rodina drie na panskom a za posledné ušetrené drobné som si prišla dať urobiť melír, sme sa zahrali 5 minút pravdy o tom, že ja žijem v Taliansku - a ešte tam aj pracujem. Preložené do slovenčiny beriem plat v eurách.

Pani kaderníčka mi s úsmevom oprášila plecia, strhla plášť a ladným krokom sa odobrala k pokladnici. Vzala do rúk cenník (dodnes netuším, či iba jednoducho zrátala všetky ceny, alebo aj urobila akúsi selekciu). "Nech sa páči mladá pani - keď to všetko zrátame, bude to 3200 korún." Neverila som vlastným ušiam a očiam.

Dnes, po niekoľkých týždňoch, keď sa mi ten jej zázrak už aj úplne vymyl a mám na hlave odporne oranžové pramene, silne zvažujem, že zájdem do najdrahšieho kaderníctva v Ancone. Stále ma to vyjde menej ako v zapadnutom kaderníctve v Bratislave.

Myslite si, čo len chcete, neverím, že aj priemerná pracujúca mladá žena zaplatí za melír takú sumu - v obyčajnom kaderníctve (s rozbitým umývadlom). Moja polovička dodnes nevie, koľko som zaplatila za novú frizúru. Aspoň pokojne spí.

Najdrahšie mestá

Včera talianska štátna televízia hovorila rebríček najdrahších miest sveta. Prvé bolo Oslo, potom Tokio a tretia Kodaň. Bratislava sa v tomto rebríčku neumiestnila. To bude tým, že to bol rebríček najdrahších miest podľa cien. Keby však tí, čo to vyhodnocovali, vzali do úvahy nárast cien v závislosti od kupujúceho a meny, v ktorej má svoj plat, nepochybujem, že moja drahá Bratislava by sa umiestnila.

Áno, turista tú premrštenú sumu, ktorú mu obchodník naúčtuje, zaplatí. A hádam ho to "ani nebude bolieť", pretože ani netuší, o koľko ho práve obchodníček obral. Áno, stále zaplatí menej, ako by zaplatil doma. Ale potom sa raz stane, že jeden večer v hoteli (alebo až doma) si sadne, aby si zrátal, koľko ho ten celý špás - návšteva Bratislavy - vyšiel a ľahko si vyráta, že za neadekvátne služby (inak, fakt skvelý nápad riadiť sa mottom "s aroganciou u zákazníka ďalej zájdeš" a následne "môj zákazník, môj nepriateľ") zaplatil toľko, koľko by zaplatil v akomkoľvek inom veľkomeste v strednej Európe (so službami aspoň nasmerovanými na klienta). A dosť pochybujem, že sa s láskou vráti do Bratislavy.

Tak takto nám potom doma utekajú zárobky. Nie že by sme na to nemali. Bratislava je nádherná, ale akosi nepochopila konkurenčný mechanizmus a o prístupe orientovanom na klienta už radšej pomlčím úplne.

cucurachi.blog.sme.sk

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 637
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 785
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 767
  4. Ako sme jazdili v socializme 2 651
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 847
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 761
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 304
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 256
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 196
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 803