Brnčalova chata.
FOTO – MARIÁN KRAJŇÁK
Až neskôr sa začali podnikať ojedinelé výstupy do vyšších polôh. Ľudia začali spoznávať čarovné plesá aj hrebene hôr, z ktorých bolo vidieť doďaleka.
Prvý písomne zaznamenaný turistický výstup do Vysokých Tatier, podstúpila hradná pani Beata Lasky v júni 1565. V múzeu na Kežmarskom hrade majú dodnes jednu časť expozície venovanú práve tejto dejinnej udalosti. Šľachtičná vyšla so sprievodom až na Zelené pleso, kde aj prenocovala. Tento, na tie časy nevídaný počin ženskej emancipácie, vyvolal u jej manžela veľký hnev, a tak dal svoju manželku uväzniť.
Zamuroval ju do hradnej veže, v ktorej mala iba malé okienko s výhľadom na Vysoké Tatry. Keď ju o pár rokov vyslobodili, pomiatla sa.
Nepomiatli sa však ľudia, ktorým učarovala nielen Dolina Zeleného plesa, ale aj ďalšie kúty najmenších veľhôr. Spočiatku sa do nich vyrážalo iba v lete a nocovalo sa pod skromnými prístreškami z plachiet, alebo len tak, zakrútení v kožiach a teplých dekách.
Čoraz častejšie si výstupy však vyžiadali stavbu núdzových príbytkov, v ktorých bolo možno ukryť sa pred nepriazňou počasia. A práve z týchto útulní neskôr vyrástli horské chaty a hotely. Dnes sú všetky objekty zároveň záchrannými stanicami Horskej služby.
Zdroje: www.katalog.exil.sk, www.tatry.org/sk/ubytovanie/chaty, Marec Anton: Tatranské chaty, www.vysoketatry.com