 Vojenské bunkre sa tiahnu od Bratislavy na sever pozdĺž hranice s Rakúskom. FOTO – ČTK |
Pás vojenských bunkrov sa na slovenskom území tiahne od Bratislavy na sever pozdĺž hranice s Rakúskom. Práve tam sa v 30. rokoch minulého storočia stavalo opevnenie na obranu pred nacistickým Nemeckom. Najcennejšia časť, takzvané ťažké bunkre a veliteľské stanoviská, je v bratislavskej Petržalke, kde prečkali nemeckú okupáciu a za železnou oponou aj komunistický režim.
„Po roku 1989 to išlo len dole,“ hovorí amatérsky bunkrológ Dušan Liška, ktorý sa snažil o rekonštrukciu bunkra na juhu Petržalky. Väčšina bunkrov patrí dnes armáde, a tá podľa neho nejaví o tieto pamiatky záujem. Ďalšie cenné objekty zmizli pri výstavbe na súkromných pozemkoch. „V Česku podporujú tieto objekty armáda, múzeá a nadšenci, ktorí do toho, samozrejme, dávajú svoje financie.“
Bunkre nie sú zaradené ani na zoznam kultúrnych pamiatok. „Návrh na vyhlásenie bunkrov za kultúrnu pamiatku je vypracovaný. Ale nerieši sa, pretože tam nie sú jasné majetkoprávne vzťahy,“ hovorí bunkrológ Daniel Szijjarto, ktorý ešte ako zamestnanec Pamiatkového úradu sám podával návrh na ich zaradenie. Bunkre totiž z historických dôvodov nie sú zanesené do katastrálnych máp, aby sa k informáciám o ich polohe nedostali nacisti.
O jeden z najväčších bunkrov s názvom „B-S-8 Hřbitov“ a dva susedné úkryty sedem a deväť však prejavil záujem Vojenský historický ústav, ktorý by chcel objekty aj s neďalekým vojenským cintorínom z druhej svetovej vojny využiť ako skanzen.
„Samozrejme, ide o to, aby sme mali peniaze,“ hovorí historik vojenského ústavu Miloslav Čaplovič.
Armáda tvrdí, že si zodpovednosť za stav bunkrov uvedomuje a premene niektorých na turistické atrakcie chce pomôcť. Hovorca armády Milan Vanga tvrdí, že vybrané úkryty sa budú snažiť majetkovo vyrovnať.
Menšie, takzvané ľahké bunkre, ktoré sa zachovali pri rieke Morava, sa už v niektorých prípadoch využívajú. Obec Záhorská Ves dala jeden opraviť rybárskemu spolku. „Zabetónovali sa diery, vnútrajšok sa vyčistil, urobili sa dvierka,“ hovorí starosta Boris Šimkovič. Bunker otvoria počas augustových slávnostní.
O niečom podobnom uvažuje aj starosta neďalekého Moravského Svätého Jána Jozef Zajíc. „Dvaja poslanci boli na českej strane, kde mali obnovený bunker so zbraňami, ktoré tam v minulosti boli. Chceli by sme urobiť čosi podobné. Neviem, či sa nám to podarí.“