Bielovodská dolina.
FOTO – www.vysoketatry.sk
horské údolné ľadovce alpského typu. Tie modelovali povrch pohoria tak, ako ho poznáme dnes.
Najdlhší údolný ľadovec v Tatrách sa vytvoril v Bielovodskej doline, ktorá je ako jedna z mála tatranských dolín orientovaná na sever. Mal dĺžku 14,4 kilometra, hrúbku 330 metrov a dosahoval šírku až 1,5 kilometra.
Vznikol spojením štyroch ľadovcových prúdov, ktoré vytekali zo stupňovitých, visutých kotlov v závere doliny – dnes sú to samostatné odnože hlavnej doliny - Kačacia, Česká, Litvorová a Svišťová dolina, ktoré zo severu ohraničujú centrálnu a najvyššiu časť Vysokých Tatier.
Okrem tvaru a rôznych prvkov Bielovodskej doliny, ktorou dnes preteká riečka Biela voda, neskôr Bialka, je zaujímavým pozostatkom ľadovcovej činnosti aj množstvo plies. Vytvorili sa v ľadovcových kotloch. Najväčšími sú Vyšné a Nižné Bielovodské Žabie pleso, ďalej Zelené pleso Kačacie, České, Zmrzlé, Litvorové, Zmrznuté a ďalšie plesá.
Na skalných prahoch, ktoré padajú z visutých kotlov, vznikli vodopády – najznámejším je 15-metrový Hviezdoslavov vodopád pod Zeleným plesom, pekný je aj Český vodopád.
Bielovodská dolina predstavuje dnes mimoriadne vzácny prírodný komplex. Vyskytuje sa tu viacero druhov flóry i fauny a takmer učebnicovo vyvinutá forma ľadovcovej doliny. Práve tvary reliéfu Bielovodskej doliny, spoločne s jej veľkými rozmermi a bohatou kvetenou lúk, evokujú porovnanie s alpskými dolinami.
Prístup: Východiskom je hraničný priechod Lysá Poľana. Tu sa začína modro značený chodník Bielovodskou dolinou. Ten postupne stúpa, v závere Litvorovou dolinou okolo Zamrznutého plesa až na Poľský hrebeň (2200 m), ďalej po zelenej značke zostup Velickou dolinou až k Sliezskemu domu. Náročná túra trvá takmer sedem hodín. Pokračovanie modrej značky z Poľského hrebeňa vedie ťažkým terénom cez sedlo Prielom (2290 m) k Zbojníckej chate vo Veľkej Studenej doline (z Lysej Poľany 6 a 1/2 hodiny).