O návštevníkov v mlynoch nemajú núdzu. Vstupné sa nevyberá , ale za dobrovoľný príspevok vám poukazujú jednotlivé zariadenia.
FOTO – AUTOR
V Kvačianskej časti je však oveľa širší a pohodlnejší. Chýbajú mu síce atrakcie v podobe reťazí a rebríkov, no v jej srdci natrafí návštevník na ukryté bohatstvo remeselnej zručnosti i umu na—šich predkov. Práve oni vybudovali začiatkom 19. storočia v neľahkých podmienkach na hranici Oravy a Liptova tri drevené vodné mlyny, z ktorých sa do dnešných dní v Oblazoch zachovali dva.
Unikátne mlyny
Malá kotlina s unikátnymi mlynmi sa nachádza na začiatku Kvačianskej doliny. Za 45 minút sa k nej možno dostať po modrej značke z odľahlej obce Veľké Borové, alebo za dve hodiny z Kvačian neďaleko Liptovskej Mary.
Na dne tejto skalnatej rokliny, obkolesenej strmými bralami a hustými lesmi, sa do seba vlievajú dva potoky.
Zdanlivo vyschnuté koryto Borovianky je síce väčšiu časť roka suché, voda však krasovými priesakmi vniká do podzemia, kde vytvára podzemný tok. Ten sa však pred Oblazmi vynára na povrch a zlieva sa s Hutiankou. Spolu vytvárajú dravý tok, ktorého silu vedeli predkovia využiť, aj preto tu postavili tri mlyny, z ktorých jeden neskôr čiastočne prebudovali na gátrovú pílu.
Majitelia museli odísť
V priam rozprávkovom prostredí Oblazov dnes stoja už iba dva mlyny, jeden z nich zničila povodeň. Pôvodní majitelia a obyvatelia miesto opustili v 70. rokoch.
Ťažký život, no predo—všetkým neprajnosť režimu doslova vypudili majiteľa píly, ktorému v roku 1955 zakázali úrady prevádzku. Zrejme sa mocipánom zdalo, že by mohol zarobiť viac, ako „ľud“ a tak život na Oblazoch spustol. Už sa nemlelo, nepiekol sa chlieb, nik sa v zime nesnažil prebrodiť záľahy snehu. Deti sa rozutekali za lepším a tak čas a nezáujem vtedajšej spoločnosti o tento typ technických pamiatok mal na svedomí takmer definitívny rozklad.
Horný mlyn napokon odkúpil Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, renovácii sa však vôbec nevenoval. Stavby sa postupne rozpadali. Objavili sa našťastie dobrovoľníci, ktorí sa pokúšajú zachovať mlyny v autentickom stave. Zdá sa, že sa im podarilo viac, čoho výsledkom je nielen obnova, ale aj sprevádzkovanie spodného mlyna.
„Voda poháňa koleso, rovnako aj zariadenia v mlyne a gátri tak, ako kedysi,“ hovorí jedna z dobrovoľných strážcov mlynu Eva Šipőczová, ktorá na Oblazy prichádza už niekoľko rokov.
„Systém záchrany tejto pamiatky je postavený čisto na dobrovoľnosti a ochote ľudí, ktorí sem prichádzajú aj s rodinami. Ich hlavnou úlohou je celý týždeň v pôvodných a skromných životných podmienkach postarať sa o mlyn aj turistov,“ dodáva.
Mlyny zachraňujú dobrovoľníci
O návštevníkov v mlyne núdzu nemajú. Vstupné síce nevyberajú, ale za dobrovoľný príspevok na obnovu stavby vás prevedú objektom a poukazujú jednotlivé zariadenia. Vodné koleso poháňa hobľovačku, pílu, ale aj práčku. Elektrika v Oblazoch nie je, krúti sa iba malé dynamo, ktoré dobíja autobatériu, čo stačí na jednu jedinú žiarovku.
„Je to vynikajúci relax a od—dych od civilizácie, aj preto sem chodievam pravidelne,“ vysvetľuje Eva z Bratislavy.
Bufet na Oblazoch síce nie je, zakúpiť sa však dajú pohľadnice a literatúra o histórii mlynárstva na Slovensku. Napriek tomu ubehne človeku čas rýchlo a mal by si strážiť čas odchodu, aby sa nevrátil do cieľa túry po tme.
Za desať rokov sa toho na Oblazoch udialo dosť. Nezisková organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny však chce pokračovať ďalej v snahe úplne oživiť krajinu duchom zašlých čias.
Nejde však len o obnovenie technológií, ale aj o obnovu takého hospodárenia, ktoré by tunajšej krajine prinavrátilo jej dávnu tvár.
Pre menej zdatných odporúčame dostať sa autom do obce Veľké Borové z Hút, ktoré Ležia na ceste medzi Zubercom a Liptovským Mikulášom.
Zdatnejším turistom odporúčame okruh na trase Kvačany - Kvačianska dolina - Oblazy - Veľké Borové – Prosiecka Dolina – Prosiek – Liptovská Sielnica – Kvačany.
Okruh môžete začať aj v Prosieku opačným smerom, tamojšie parkovisko je však spoplatnené 40 korún.
Hať v Oblazoch.