- OD NAŠEJ MILEJ ONLINE ČITATEĽKY -

BALI-sticky denníček z druhého konca sveta

Tak schvalne – viete vobec, kde to Bali vlastne je?! Napoveda: pre bezneho Australcana je Bali to co pre nasinca Jadran: Co kamenom dohodis a zvysok doplavas :-) Ked pojdete prstom po mape z juhovychodnej Azie do tej Australie a budete dobre kukat, tak to

Tak schvalne – viete vobec, kde to Bali vlastne je?!
Napoveda: pre bezneho Australcana je Bali to co pre nasinca Jadran: Co kamenom dohodis a zvysok doplavas :-) Ked pojdete prstom po mape z juhovychodnej Azie do tej Australie a budete dobre kukat, tak to urcite najdete - Bali je jednym z ostrovov Indonezskej republiky, za susedov ma napr. Javu, Sumatru a Borneo – uz ste to nasli?. http://www.levoyageur.net/carte_asie.php

     Hned na letisku (jedinom na ostrove) v hlavnom meste Denpasar nas cakali dve mile prekvapenia: v priebehu chvilky sa clovek stane milionarom (1 euro = asi 10 000 indonezskych rupii) a konecne som zazila ten pocit, ze vychadzate z letiska a v dave cakajucich nejaky neznamy cloviecik drzi cedulku s vasim menom :-) . Tak orchideovy nahrdelnik sme nedostali, ale to, ze nas bezpecne zaviezol do hotela som po tom takmer 16 hodinovom  lete vazne ocenila. A propos bezpecne: jazdi sa vlavo, kolko je aut tolko je aj roznych motoriek a mopedov co sa vsade motaju a o nejakych predpisoch by som radsej pomlcala. Akykolvek oznam (odbocujem, vchadzam do neprehladnej zakruty, uhni!…a pod.) sa riesi trubenim. Predbieha sa aj niekolko aut a motoriek naraz, v protismere a uzka cesta uprostred dediny v tom rozhodne nie je prekazkou :-) Nie sme plazove typy, chceli sme toho co najviac vidiet a tak sme pred odchodom zvazovali ako sa budeme presuvat – prenajat  si skuter alebo auto tam nic nestoji. No to by sme dopadli! Tak ak by sme aj stravili tu ne-bezpecnost, rychlo by sme dosli, lebo na Bali v podstate neexistuju znacky. Vraj tradicia ziada, aby sa clovek na kazdej krizovatke spytal – pestuju sa tym dobre medziludske vztahy, viete? :-)



 

     Tak aj ked sme sa teda nakoniec presuvali taxikmi, nieco z indonezstiny sme sa naucili; nadvazovat rozhovory bolo strasne jednoduche. S turistami sa hovori po anglicky, ale snaha o pozdrav a podakovanie v ich reci sa cenila :-) Ludkovia su to strasne mili a priatelsky (taki ti ulicni komercaci su protivny vsade, to sa nepocita!) a naozaj sme zazili par milych rozhovorov len tak, ako sa mame, odkial sme, co uz sme videli, kam by sme este mali ist a pekny vecer prajem.....:-) Aj ked Indonezia je tak z 90% muslimsky stat, na Bali je okolo 90% populacie hinduistickej viery. Vplyvom casu, kolonistov a aj  inych nabozenstiev sice to svoje adaptovali, ale stale dokazali ostat svoji. Balijcania su svojou toleranciou k sebe aj ostanym povestni, vedia, ze absolutna pravda ostava cloveku skryta. V sprievodcovi som si precitala krasnu prihodu na vysvetlenie: Skupina slepcov sa mala pokusit opisat slona. Kedze sa kazdy dotykal inej casti, kazdy si vytvoril svoj vlastny nazor - spravny a zaroven uplne vedla: “je to had” povedal ten co drzal chobot, “je to bubon” povedal ten co ohmataval nohu, “nie, je to hora” tvrdil ten co sa dotykal brucha….
Krasne, ze?...a mudre!

 



    Viera je tu nieco strasne samozrejme a kazdodenne. Pred kazdym domom (aj pred supermodernym McDonaldom!! :-))) boli dva krat za den vylozene male misticky z palmovych listov s obetami pre ich bohov (kopka ryze, cerstve kvety, a podla potreby peniazky, kexik alebo mentos :-)) , vsadepritomne zapalene vonave tycinky tomu dodavali tiez svoje caro.


    Ubytovanie v hoteloch lacnej strednej triedy 20-35€ stacilo na bohate zazitky od jednej prisernej noci vo vyborne vyzerajucom bungalove z internetu so strachom pred chrobacou co by po nas mohla liezt az po…. ozajstny raj na zemi www.bayucottages.com . Vacsinou to bol vsak zlaty stred s cene odpovedajucim konfortom a balijskou pohostinnostou ako bonusom. A neviem ci to je tym, ze Bali je byvala Holandska kolonia, ale milym zvykom skoro vsade bolo, ze neskoro poobede neviditelny sluha pripravil na terase pred izbou termosku s cajickom – proste tea at five :-)

Strava je samozrejme uplne ina « salka caju » nez ta europska. Neviem k comu prirovnat vone a chute vsetkych tych ovoci, zelenin a korenin ktore som predtym nejedla, ba dokonca o nich, az na vzacne vynimky, ani nikdy nepocula. Rozhodne to obohati kulinarske skusenosti a pri elementarnych zasadach rozumneho cestovatela ani turisticky Bali-belly nie je povinny (nastastie !) :-)

Co sa tyka klimy, obavala som sa vzhladom na polohu par kilometrov juzne od rovnika najhorsieho a bola som vlastne milo prekvapena. Od marca do novembra sucha sezona, stabilnych 30°C a modra obloha k tomu :-) Mimochodom, juzna pologula; konecne som to videla na vlastne oci: Velky aj Maly voz su postavene na hlavu a voda v umyvadle sa kruti na opacnu stranu – vedeli ste to ??? :-)

Tak dost mudrych reci, teraz zazitky!
Doma som sa asi najviac tesila na chramy a ryzove polia. Obidvoje uzasne! Do chramov sa musi chodit patricne obleceny – museli sme si kupit sarongy, muzi nosia naviac taku, ako by som to pisala, maslickovu celenku akoze kontroluju svoje myslienky (haha :-)),zeny musia mat zahalene ramena a nesmu mas menzes (!!!). Kazda obec ma chram na troch koncoch – jeden pre mrtvych smerom k moru, jeden pre dobrych duchov smerom k vnutrozemiu a este jeden uprostred dediny uz neviem kvoli comu. Proste chramy na kazdom kroku. Balijci sa mora strasne boja, vacsina nevie plavat a aj ked sopky vo vnutrozemi nie su uplne vyhasnute, ich “dobre” bozstva sidlia prave tu. To znamena, ze cele to turisticke plazovanie a kupanie v mori je pre nich strasne nepochopitelne a hlupe :-)

V maji sme mali stastie neturistickej sezony, takze ked sme zasli napriklad do chramu Pura Tirta Empul s posvatnymi pramenmi, chvilu som pozorovala miestnu rodinu a potom som aplikovala know how aj na seba – sla som sa kupat do takeho bazenu kde z kamennych hlav tryska voda – kazdy pramen je na nieco ine; od zlych susedov, cez nemoci az po stastny domov – radsej som to vzala zaradom aby som nieco dolezite nepreskocila. :-) Bolo to strasne zvlastne a krasne – boli sme tam v to slnecne rano chvilku uplne sami...:-) Ryzovych poli a kaskad bolo neurekom vsade, ale tak ako som sa na to v europe strasne tesila, tak po prvom zhiknuti mi to prislo take nejake prirodzene, proste to tam patrilo...ale bolo to fakt krasne.

 

     Vo vsetkych sprievodcoch sa pise o tzv Balijskej masazi …je to kombinacia zapadnej, shiatsu a reflexnej masaze. Nepodarilo sa mi zistit u domorodeho obyvatelstva ako velmi je to naozaj tradicia, ci sa staraju aj oni tak krasne o seba, faktom vsak je, ze ponuky na masaz tam boli uplne vsade. Nepresli 2 minuty od vstupu na plaz, aby za nami neprisla nejaka zenicka v sari, neprihovorila sa a neponukla masaz. Boli take, co si nosili so sebou zositok s odporucaniami od ostanych turistov :-). V meste na kazdom kroku salon (od cisto masaznych az po kozmenicte a kadernicke upgrady)…no proste ponuka prevelika a ceny srandovne, na plazi dokonca zjednatelne ; tak od 5 €…..no, nekup to ! :-)

     V nasej prvej etape, mestecku Ubud z relaxacie, priblizeniu k prirode, new wave a pod. urobili uplny priemysel…nevravim, ze snobina nepridala maly bodik, vybrali sme si nakoniec centrum, zalozene akymsi Sri guru, ku ktoremu zvyknu zajst Mik Jagger, Madonna a spol, pokial dovolenkuju niekde blizko :-) Guru samozrejme vacsinu casu medituje, “prizemne” masaze vykonavaju asistenti, pokial by som vsak potrebovala spiritualnu konzultaciu, guru je vraj k dispozicii…:-))) Mimochodom: www.ubudbodyworkscentre.com

     Na severe ostrova bola dedina Bestala, vyhlasena durianovnikmi! Viete co je durian? Vraj kral ovocia – strasne, ale strasne smradlavy (je absolutne vylucene doniest ho do hotela, skusit previezt v kabine lietadla, taxikari s tym vyhadzuju z auta...) ale strasne, strasne dobry – nieco pre najozajstnych fajnsmekrov. Vyzera to ako husitsky palcat ci bijak a duriany sa zasadne nezbieraju – musi sa pockat nez z tych vysokych stromov spadnu (aby si nezvykli, ze sa k nim musi splhat :-)) V case dozrievania je teda zivotu nebezpecne sa v takom lese prechadzat! Strasne som bola nahecovana, ze nech to je akykolvek straslivy smrad, musim to aspon skusit. Sofer nam teda zastavil u jednoho zo stankov za dedinou kde nejaki miestni prave konzumovali – vraj Javajci a prisli sem specialne pre to! Chvilu sme ocumovali – a znova bolo strasne lahke nadviazat kontakt, co-to prelozil sofer a nieco robil fakt, ze som proste musela vyzerat srandovne ako som sa tak odhodlavala, ocumovala, ocuchavala…vlastne som nevedela ci sa naozaj odvazim dat to do ust; nakoniec ma ti Javajci vyzvali, ze nech len skusim z toho ich….:-) tak som sla na to! Tak teda – smrad naozaj nic moc (nieco ako stara pivnica so splesnivenymi zemiakmi), konzistencia masielkova a chut sladuckaaa :-) vraj este nebola ta spravna sezona, takze skor nez z tej chuti som mala zazitok, ze som to fakt strcila do ust! :-) Na Bali je vsetko za babku, ale toto bolo naozaj drahe, proste luxus – vraj ked na tehotne zeny (ktorym sa na Bali neda nic upriet) padnu divne chute, posielaju muzov, aby im doniesli prave durian :-))

   Durian ma samozrejme (vraj) specialne, prudko sexualne ucinky! :-) Je to povazovane za velikanske afrodiziakum; az take silne, ze sa nedoporucuje konzumovat durian zaroven s alkoholom. A ked nejaka humanitarna organizacia robila kampan proti AIDS, rozdavali kondomy s vonou (!!!!!! Skor smradom!!!) durianu, nevidane rychlo sa po nich zaprasilo! :-)

   V znamom letovisku Lovina su asi hlavnou turistickou atrakciou, ba priam priemyslom, delfini. Chvilu sme vahali, ci sa na to mame dat; niektori sprievodcovia totiz varovali pred “nahananim” delfinov motorovymi clnmi... Zarezervovali sme vylet cez hotel s dorazom na to, ze sa chceme POZERAT, nie LOVIT. Vyrazili sem o 5 hodine rannej, slniecko sa este len chystalo vystupit ale aj v tom sere sme videli niekolko lodiciek vynarajucich sa z okolitych plazi a smerujucich na jedno miesto na horizonte. Chvilu sme obdivovali pohlad na prebudzajucu a vzdalujucu sa pevninu a v tom sa clny co uz boli pred nami rozbehli; pochopili sme, ze delfini naozaj prisli! :-) FAKT sme ich videli, cele hejna, dokonca nam jeden pred lodou vyskocil, predviedol par salt a zase plaval dalej! :-) “Plavali” sme takto s nimi snad tristvrte hodinu.
Bol to rozhodne zazitok, ale trosku rozporuplny. Pretoze aj ked ten nas kapitan bol oproti ostatnym dost umierneny, chvilami to predsalen skor pripominalu tu nahanacku. Pytali sme sa ho trochu zhrozeni ci to tym delfinom nevadi. On sa len usmial, ze “noooo, nooooo, delphines veeery frrrieeendly!” Tak neviem, keby to tym delfinom az tak vadilo, vracali by sa kazde rano na to iste miesto, kde ich pravidelne cakaju desiatky clnov? Dufam, ze snad z tej spolocnej jazdy maju tiez svoj diel srandy…

 


   Po malych ranajkach na palube sme sa pomalicky zacali vracat k zakladni. Tak tristo metrov od plaze zrazu kapitan vypol motor, vybral zo sacku vcerajsie zemle a dal nam ich do ruky s jasnymi posunkami. Dve sekundy nato co sme hodili prvu omrvinku na hladinu, pribehlo hejno straaaasne farebnych rybiciek! To som este nevidela! “Parkovali” sme totiz nad miestnym koralovym utesom. :-) V lodi uz boli pripravene plutvy a okuliare, takze zvysok tej zemle sme dokrmili uz pod hladinou, no zaaazitok nadherny to bol! :-) Rybicky vsetkych moznych farieb, velkosti a tvarov nam zobali priamo z ruky! :-) Krasne sme si to uzili :-)

    A este jeden zvieratkovy zazitok mam vlastne! Ta prva etapa – Ubud je znama okrem masazi, aj svojim Monkey forest – opicim lesom! Proste les, alebo skor taky lesopark, zlahka tropickejsi, nez tie nase, v nom neodmyslitelne chramy na dvoch opacnych koncoch a opice uplne vsade! A zabudnite na mile opicky s nezne uprenym pohladom, toto boli prave opicie potvory! Dobre sme urobili, ze sme posluchli sprievodcov a nekupili “banana for monkey” co miestni ponukali pri vchode. Videli sme par naivnych turistov co chceli rozdavat jeden banan jednej opicke, druhy banan druhej opicke, treti banan schovat tretej opicke….tie mrchy vycitili akukolvek potravinu aj na dne zazipsovaneho ruksaku! Turisti sa nestacili divit – a utekat! :-) Ale stravili sme tam pomerne vela prijemneho casu – tie opice tam boli doma a podla toho sa chovali; vzajomne si cistili kozuchy, chrapali rozvalene v tieni, opicie mamy kojili takeeeto malilinke opiciatka a opici pubertaci robili rosambo na strome nad jazierkom…:-)

     Posledna etapa bola Kuta - obrovske surfisticke centrum s dlhou pieskovou plazou. Bez surfu sa do vody ani neoplati - jednak je to kvoli tym jazdiacim surfom skoro nebezpecne a po druhe by si tam bez dosky clovek pripadal aj tak trochu neprimerane. Na druhu stranu, pozorovanie skusenych surfistov z bezpecia na pevnine nam sprijemnilo cele odpoludnie. Cele mesto zije surfistickou komunitou, ktora bola pre nas ako laikov sice zaujimava, bolo nam ale predsalen luto, ze pomer domaci versus turisti tu uplne prevalcoval ten povabny a originalny sarm Bali. 


     Tak, na zaciatku som nevedela co napisat a teraz mam problem sa zastavit…:-) A to som nenapisla, ze na Bali su ti najhnusnejsi psy akych si viete predstavit, ze vacsina plazi (az na tie turisticke na juhu) su cierne od lavy, ze Balijcania slavia Novy rok kazdych cca 220 dni tak, ze na dva dni vypnu elektrinu, zavru letisko, nehovoria – aby si zli duchovia mysleli, ze tam nikto nie je…:-)

Za tie dva tyzdne sme toho zazili vela. Bolo to krasne, naozaj to bolo uplne ine ako v Europe, vyborne sme si oddychli a o to viac sme sa uprimne tesili do tej nasej trapne nudnej Europy! :-) Poslednu “atrakciu” sme zazili cestou spat. Asi pat minut po starte nas kapitan upozornil na cadiacu sopku Merapi na susednej Jave pod nami…..:-(  No a o tom ste poculi urcite aj vy, tu doma - odvratena strana raja tam urobila peknu spust :-(


Tak pekne snivanie s prstom na mape! :-)

Michaela Tumpach

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 370
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 990
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 129
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 908
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 715
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 496
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 128
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 080
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 857
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 476